Futurológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Futurológia je veda o budúcnosti zaoberajúca sa vytváraním scenárov možného budúceho vývoja ekonomiky, spoločnosti a civilizácie. Futurológia kladie dôraz na identifikáciu budúcich možných príležitostí a ohrození.

Veda o budúcnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Futurológia je veda, ktorá sa zaoberá štúdiom a skúmaním budúcnosti. Vytvára transdisciplinárny priestor, ktorý umožňuje konštruovanie alternatívnych scenárov možného budúceho vývoja spoločnosti a civilizácie. Umožňuje zároveň prekročenie obmedzení daných špecializáciou jednotlivých vedných odborov a integráciu poznatkov rôznych vedných odborov navzájom, ako i ich rozšírenie o dimenzie filozofie, umenia, kultúry, náboženstva, spirituality, prípadne iných pohľadov týkajúcich sa budúceho vývoja človeka, spoločnosti a civilizácie.

High-tech spoločenských vied[upraviť | upraviť zdroj]

Futurológia disponuje rozsiahlou metodológiou skúmania budúcnosti a možno ju považovať za high-tech spoločenských vied. Boom futurológie je spojený s nástupom civilizačnej transformácie industriálnej spoločnosti na informačnú spoločnosť, a tiež s rastom nestability v ekonomike i spoločnosti i s prehlbovaním sa civilizačnej krízy. Futurológia dnes zahŕňa štúdia budúcnosti, výskum budúcnosti, prognostiku, technologické a sociálne predvídanie, globálne modely, vytváranie alternatívnych scenárov, konštruovanie indikátorov budúceho vývoja.

Vznik futurológie[upraviť | upraviť zdroj]

Futurológia ako veda o budúcnosti vznikla v štyridsiatich rokoch dvadsiatého storočia. Pojem futurológia ako i návrh jej konceptu vytvoril Ossip K. Flechtheim v dvoch článkoch Futurology - A New Science? a Futurology - A Science of Probability, ktoré boli publikované v roku 1943 v amerických časopisoch Forum a Midwest Journal. V týchto článkoch uviedol prvýkrát pojem futuroloógia a načrtol základné charakteristiky futurológie ako vedy o budúcnosti. Obidva články boli v roku 1966 znovu opublikované vo Flechtheimovej knihe History and Futurology . Pojem futurológia vznikol spojením latinského slova futurum, čo znamená budúce, a gréckeho slova logos, čo znamená veda.

Protiváha ideológie[upraviť | upraviť zdroj]

Flechtheim naprojektoval futurológiu ako protiváhu ideológie. Tvrdí, že ideológia je ospravedlňovaním a oslavovaním existujúceho spoločenského poriadku. Futurológia naopak zdôrazňuje tvorivú funkciu radikálneho kriticizmu, zameraného proti status quo. Jej vízia budúceho sveta je vždy otvorená, mnohotvárna a rozporná, plná možností a cieľov.

Predstavitelia futurológie a futurologické koncepty[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najznámejších futurológov patria Alvin Toffler, John Naisbitt, Yoneji Masuda, Ossip K. Flechtheim, Buckminster Fuller, Hazel Hendersonová, Jerome C. Glenn, Theodore Gordon,Olaf Helmer, Herman Kahn, Robert Jungk, Peter Drucker, Daniel Bell, Joseph Coates, Don Beck, Barbara Marx Hubbardová a ďalší, ktorí sú zároveň tvorcami množstva teoretických konceptov budúceho vývoja spoločnosti a civilizácie, napr. postindustriálnej spoločnosti, informačnej spoločnosti, znalostnej spoločnosti, civilizácie Tretej vlny, Win-Win World, špirálovitej dynamiky, synergetiky, megatrendov, megavýziev, holistických prístupov, integrálnych prístupov atď.

Futurologické konferencie[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá medzinárodná konferencia o výskume budúcnosti bola usporiadaná v roku 1967 v nórskom Oslo. Oficiálny názov konferencie bol First International Future Research Conference - The Future of Mankind: Peace and Development 1970-2000. Konferenciu usporiadali viedenský Institute fur Zukuntsfragen, nórsky Internationale Peace Research Institute a londýnska skupina Mankind 2000.

Druhá medzinárodná konferencia o výskume budúcnosti - Second International Future Research Conference bola usporiadaná londýnskou skupinou Mankind 2000 v japonskom Kjóte v roku 1970.

Základné postuláty futurológie[upraviť | upraviť zdroj]

Pri vytváraní konceptu futurológie Flechtheim vychádzal z nasledovných postulátov:

  • Svet je dynamický, mení sa vo svojich základných štruktúrach a produkuje nové.
  • Určité základné štruktúry zmien možno aspoň čiastočne poznať.
  • Smer a tempo zmien môže byť niekde v hrubých rysoch predvídané.
  • Taktiež rozporné prognózy a projekcie majú svoju cenu - môžu prispieť k objasneniu problémov a kríz a môžu byť aj čiastočne správne (špecifikácie týkajúce sa času, priestoru, skupiny atď. alebo stup a pravdepodobnosti).
  • V tomto rámci spočíva sloboda voľby a možnosť realizácie.
  • Poznaním nutného, možného a žiadúceho sa utvára budúcnosť.

Disciplíny futurológie[upraviť | upraviť zdroj]

Za futurológiu ako vedu o budúcnosti môžeme považovať všetky oblasti vedy zaoberajúce sa šúdiom, výskumom a spodobovaním budúcnosti. V súčasnosti je najrožširenejšie označenie pre futurológiu ako vedu o budúcnosti používané Futures Studies čiže štúdie budúcnosti. Týmto je umožnené na výskume budúcnosti participovať aj ľuďom, ktorí by prípadne mali k zaradeniu medzi futurológiu výhrady.

Môžeme tiež právom hovoriť o rastúcej diverzite vied o budúcnosti, nakoľko existuje mnoho označení a názvov pre vedy skúmajúce budúcnosť. Často je odlišnosť daná civilizačnými, spoločenskými alebo kultúrnymi jedinečnosťami a táto skutočnosť je plne v súlade s trendmi vytvárajúcej sa civilizácie Tretej vlny prejavujúcimi sa práve v diverzifikácií rôznych oblastí života spoločnosti. Medzi označeniami vied o budúcnosti nájdeme pojmy ako futurology, future studies, future research, forecasting, foresighting, futuring, visioning, prognosis, prognostica, prospective, prevision, prediction, projection, anticipation, futuribles, future thinking, speculations about future a mnohé ďalšie.

Futures Studies

Futures Studies - štúdie budúcnosti - pokrýva celú škálu vied o budúcnosti, v súčasnej dobe najrozšírenejšie - World Future Society, World Futures Studies Federation, The Millennium Project of AC/UNU, Futures

Future Research

Future Research - výskum budúcnosti - pokrýva vedecké a výskumné aktivity spojené s budúcnosťou - The Millennium Project of AC/UNU

Futurology

Futurology - futurológia - pokrýva celú škálu vied o budúcnosti - Ossip K. Flechtheim

Forecasting

Forecasting - predvídanie - technokratický orientovaná vetva futures studies, používa najmä modelovanie - Erich Jantsch

Prognosis

Prognosis - prognózy - prognózovanie sa používalo najmä v období komunizmu - Fred Polak, Nemecko, stredná a východná Európa

Prospective

Prospective - prospektíva - francúzska vetva futures studies - Gaston Berger, Michel Godet

Prevision

Prevision - prevízia - francúzska vetva futures studies - Bertrand de Jouvenel

Prediction

Prediction - predikcia - technokraticky orientovaná vetva futures studies - Erich Jantsch

Projection

Projection - projekcie - projektovanie trendov najmä v ekonomike a v demografii - všeobecne rozšírené

Anticipation

Anticipation - anticipácia - predvídanie budúceho vývoja - Hasan Ozbekhan

Futuribles

Futuribles - možné budúcnosti - francúzsky orientovaná vetva futures studies - Bertrand de Jouvenel

Future Thinking

Future thinking - premýšľanie o budúcnosti - úvahy o budúcom vývoji - Herman Kahn

Futures Field

Futures Field – názov pre futurológiu presadzovaný americkým futurológom Royom Amarom

Metódy výskumu budúcnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Extrapolácia trendov

Klasická prognostická metóda, používa sa pri dlhodobej stabilite vývoja skúmaných procesov alebo systémov, predpokladá sa ustálený priebeh vývoja, ktorý možno vyjadriť určitou spojitou vývojovou krivkou, doterajší vývoj je možné extrapolovať do budúcnosti podľa časového horizontu

Vytváranie scenárov

Metóda vyvinutá Hermanom Kahnom v RAND Corporation, predstavuje vytváranie alternatívnych charakteristík časových postupností základných prognózovaných procesov, má literárny alebo popisný charakter, je postavená na vytipovaní, výbere a kombináciiurčujúcich faktorov budúceho vývoja

Vytváranie vízií

Vytváranie určitých podôb možných budúcnosti, vízie môžu byť alternatívne, predstavujú budúcu podobu prognózovaného systému, javu, procesu, spoločnosti, môžu byť optimistické i katastrofické, vytvárajú sa na globálnej, národnej, regionálnej alebo podnikovej úrovni

Vytváranie stratégií

Vytváranie dlhodobých stratégií vývoja, zahrňuje stanovenie strategických cieľov a ciest potrebných k dosiahnutiu týchto strategických cieľov

Historická analógia

Metóda využívajúca pre prognózovanie vývoja určitých procesov alebo systémov podobný vývoj iných procesov alebo systémov v minulosti

Metóda Delphi

Delphi Method - vytvorená Helmerom, Dalkeyom a Gordonom v RAND Corporation, využíva odborné znalosti a intuíciu odborníkov, ktorí posudzujú a odhadujú budúci vývoj, trendy, príležitosti a ohrozenia, robí sa prostredníctvom dotazníkovej metódy v niekoľkých kolách, využíva počítače a Internet

Strom významnosti

Hľadá najvýhodnejšie cesty k dosiahnutiu vytýčených cieľov

Brainstorming Vznikla v tridsiatich rokoch 20.storočia, je to metóda búrenia mozgov, hľadanie vhodných riešení skupinou účastníkov formou rýchlej diskusie, porady, vytvárania a prezentácie nápadov, myšlienok, riešení

Simulácia a počítačové modelovanie Metóda simulácie, simulačných hier, simulujú sa rozličné varianty vývoja budúcej situácie, využívajú sa moderné technológie, počítače, má interaktívny charakter

Krížovo-impaktová metóda Používa sa na prognózovanie určitých procesov na základe rozboru vzájomných dopadov a interakcií v rámci vybraných prognózovaných oblastí

Teória hier

Využíva princípy teórie hier, ide o modelovanie budúcich možných situácií prostredníctvom simulácie dôsledkov konania jednotlivých hráčov

Prognostické modely a modelovanie

Používa vytváranie určitých modelov skúmanej reality, ktoré túto realitu zastupujú, model redukuje zložitosť reality, využíva limitovaný počet parametrov resp. premenných, umožňuje modelovať alternatívny vývoj

Environmentálny scanning

Sledovanie vybraných parametrov vývoja vzťahujúcich sa k zmenám prostredia s možným vplyvom na budúcnosť

Intuitívne metódy

Založené na intuícií a expertných odhadoch vybraných expertov zaoberajúcich sa danou oblasťou skúmaného budúceho vývoja

Alternatívne ukazovatele Vytváranie alternatívnych indikátorov umožňujúcich sledovať a modelovať budúci vývoj v dlhodobých časových horizontoch

Ďalšie metódy

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bell, Wendell: Foundations of Futures Studies. Human Science for a New Era Volume 1: History, Purposes, and Knowledge. Transaction Publishers, New Brunswick, London 1998
  • Bell, Wendell: Foundations of Futures Studies. Human Science for a New Era Volume 2: Values, Objectivity, and the Good Society. Transaction Publishers, New Brunswick, London 1998
  • Cornish, Edward: Futuring. The Exploration of the Future. World Future Society, Bethesda 2004
  • Glenn, Jerome C. (editor): Futures Research Methodology. Version 1.0. The Millennium Project Of American Council for the United Nations University, Washington, D.C. 1999
  • Flechtheim, Karl Ossip: History and Futurology. A.Hein. Meisenheim am Glan 1966
  • Flechtheim, Karl Ossip: Futurologie. Der Kampf um die Zukunft. VerlaG Wissenschafte und Politik, Koln 1971
  • Fowles, Jib (editor): Handbook of Futures Research. Greenwood Press, Westport, Connecticut, London, England 1978
  • Coates, Joseph F., Jarrat, Jennifer: What Futurists Believe. World Future Society, Bethesda, Maryland 1989
  • Lempert, Robert J., Popper, Steven, Bankes, Steven C.: Shaping the Next One Hundred Years. New Methods for Quantitative, Long-Term Policy Analysis. RAND, Santa Monica, CA 2003
  • ManyWorlds: Grasping the Future. Comparing Scenarios to other Techniques. ManyWorlds, Inc., Houston, Texas
  • Masini, Eleonora Barbieri: Why Futures Studies ? Great Seal, London 1993
  • Polak, Fred L.: The Image of the Future. Enlightening the Past, Orienting the Present, Forecasting the Future. 2 volumes. Oceana Publications, New York 1961
  • Polak, Fred L.: The Image of the Future. An abridged version by Elise Boulding. Elsevier / Jossey – Bass, San Francisco 1973

Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Amara, Roy: Some Methods of Futures Research. Working Paper WP-23. Institute for the Future. Menlo Park, California 1975
  • Davies, Simon, Bolland, Ben, Fisk, Kirsty, Purvis, Mike: Strategic Futures Thinking: meta-analysis of published material on Drivers and Trends. DERA, Hampshire 2001
  • Skumanich, Marina, Silbernagel, Michelle: Foresighting Around the World: A Review of Seven Best-In-Kind Programs. Prepared for Robert Vallario, Office of Energy Research U.S. Department of Energy. Battelle Seattle Research Center, January 1997
  • Technology Futures, Inc.: Five Views of the FutureTM Strategic Analysis Framework. Technology Futures Inc., Austin, Texas 2000, 2002
  • Vanston, John H.: Better Forecasts, Better Plans, Better Results. A description of Technology Futures, Inc.´s Five Views of the FutureTM Strategic Analysis Framework. Technology Futures Inc., Austin, Texas 2003

Publikácie v českom jazyku[upraviť | upraviť zdroj]

  • Potůček, Martin (editor): Manuál prognostických metod. SLON Sociologické nakladatelství, Praha 2006, ISBN 80-86429-55-5
  • Zeman, Miloš: Futurologický zborník I. Futurologická společnost, Praha 1968
  • Zeman, Miloš: Futurologický zborník II. Futurologická společnost, Praha 1969

Kapitoly v knihách[upraviť | upraviť zdroj]

  • Glenn, Jerome C.: Introduction to Futures Research Methodology Series. In: Glenn, Jerome C. (editor): Futures Research Methodology. Version 1.0. The Millennium Project Of American Council for the United Nations University, Washington, D.C. 1999

Články[upraviť | upraviť zdroj]

  • Amara, Roy C.: The Futures Field: Searching for Definitions and Boundaries. Futurist, February 1981
  • Amara, Roy C.: The Futures Field: How to Tell Good Work from Bad. Futurist, April 1981
  • Amara, Roy C.: The Futures Field: Which Direction Now ? Futurist, June 1981
  • Bishop, Peter C.: An Itroduction to Visioning: Part I. Actuarial Futures. June 1996
  • Bishop, Peter C.: An Itroduction to Visioning: Part II. Actuarial Futures. January 1998
  • Bishop, Peter: Thinking Like a Futurist. 15 Questions to Stretch Your Mind. The Futurist June - July 1998
  • Flechtheim, Karl Ossip: Futurology - A New Science ? Forum, 1943
  • Flechtheim, Karl Ossip: Futurology - A Science of Probability. Midwest Journal, 1943
  • London, Simon: Futurology. Thinking ahead is just the easy part. Financial Times. Tuesday July 15 2003
  • London, Simon: From Mysticism to Multinational: How Some of the Largest Corporations Began to Think the Unthinkable. Financial Times. Tuesday July 15 2003

Články v českom jazyku[upraviť | upraviť zdroj]

  • Petrášek, František: Je prognostika zvláštní profesí ? Prognostika č.1 / 1987 Studijní texty a aktuální informace pro potřeby odborné sekce prognostiky MV Komitétu pro vědecké řízení ČSVTS Praha a pro učastníky jejích akcí. Odborná sekce pro prognostiku Komitétu pro vědecké řízení ČSVTS, Praha 1987 str. 3-8
  • Petrášek, František: Zpusob myšlení a prognózování. Prognostika č.3 / 1987 Studijní texty a aktuální informace pro potřeby odborné sekce prognostiky MV Komitétu pro vědecké řízení ČSVTS Praha a pro učastníky jejích akcí. Odborná sekce pro prognostiku Komitétu pro vědecké řízení ČSVTS, Praha 1987 str. 24-30
  • Petrášek, František: Kde jsou základy prognostického umění ? Prognostika č.6 / 1989 Studijní texty a aktuální informace pro potřeby odborné sekce prognostiky MV Komitétu pro vědecké řízení ČSVTS Praha a pro učastníky jejích akcí. Odborná sekce pro prognostiku Komitétu pro vědecké řízení ČSVTS, Praha 1989 str. 30-36
  • Zeman, Miloš: Futurologie v přítomnosti. In: Sociologický časopis č.1 / 1969

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]