Buckminster Fuller
| Buckminster Fuller | |
|---|---|
|
|
|
| Narodenie | 12. júl 1895 |
| Úmrtie | 1. júl 1983 (87 rokov) |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Richard Buckminster Fuller (* 12. júl 1895 – † 1. júl 1983) bol svetoznámy americký architekt, matematik, vynálezca, futurológ, mysliteľ, vizionár, inžinier, vedec, filozof, básnik a spisovateľ.
Obsah |
Kariéra [upraviť]
Za svojho života bol považovaný za žijúceho génia. Pôsobil vo vojnovom námorníctve. Pracoval vo vedeckom výskume, priemysle, obchode a tlači. Prispel k rozvoju architektúry, filozofie, náboženstva, urbanistického rozvoja a designu, naturalizmu, fyziky, numerológie, umenia a literatúry, priemyslu a technológie. Od roku 1959 pôsobil na Southern Illinois University v USA.
Biografia [upraviť]
Richard Buckmister Fuller sa narodil 12. júla 1895 v Miltone v štáte Massachusetts v USA, ako syn Richarda Buckmistera Fullera a Caroline Wolcott /Adrews/ Fullerovej. V detstve chodieval k svojej starej mame na farmu na Bear Island pri pobreží Maine, kde nadobudol množstvo technických znalostí o materiáloch a stavbe malých lodí. Tieto poznatky neskôr využil vo svojej kariére.
Štúdium [upraviť]
R. B. Fullera navštevoval Miltonskú akadémiu v Massachusetts v rokoch 1904 až 1913. Ako piatu generácia Fullerovcov ho prijali na Harward v roku 1913. V roku 1915 ho však, na veľké sklamanie rodiny, z univerzity vyhodili. V roku 1917 navštevoval Námornú akadémiu USA v Annapolise v štáte Maryland. Napriek tomu, že nikdy nezískal žiaden titul, bol neskôr pri svojej práci na univerzite oslovovaný s titulom doktor a na konci života mu bolo uznaných mnoho čestných doktorátov.
Život [upraviť]
12. júla 1917 sa Fuller oženil s Annie Hawlet a mali spolu dcéru Alexandru Willets, ktorá sa narodila v roku 1919, ale po štyroch rokoch umrela. V roku 1927 sa im narodila druhá dcéra Allegra.
V roku 1917 nastúpil Fuller do Amerického námorníctva ako poručík a neskôr nadporučík v Prvej svetovej vojene, kde pôsobil až do roku 1919. V armáde zúročil svoje znalosti o stavbe lodí a vlastnostiach materiálov. Mal funkciu komunikačného dôstojníka a neskôr bol velitelom delostreleckého člna, tieto udalosti mali rozhodujúci vplyv na jeho život a prácu. Admiralita ho dokonca vyznamenala za vývoj stožiaru na záchranu hydroplánov v roku 1917.
Pred nástupom do armády pracoval v rokoch 1915 až 1917 vo firme Armour and Company na spracovanie mäsa kde sa po vojne aj vrátil ako asistent manažéra exportu. Tu pracoval od roku 1191 do roku 1921. V roku 1922 pracoval vo firme Kelly – Springfield Company ako manažér. V rokoch 1922 až 1927 zúročil tieto skúsenosti ako prezident firmy Stocade Building System, v ktorej sa v spolupráci so svojim svokrom, James Monroe Hewlett, prvý raz podielal na navrhovaní domov. Spoločnosť produkovala odlahčené stavebné materiály a spolupracovala na výstavbe vyše 240 domov.
V roku 1927 prišiel o svoje zamestnanie po rozpade firmy a umrela mu dcéra Alexandra na obrnu. Nervovo sa zrútil, stal sa závislým od alkoholu, čo ho dohnalo takmer k samovražde. V tom období žil na brehu jazera Michigan v nehostinnom prostredí a v chudobe, preto sa rozhodol v živote pomôcť svojimi experimentami ľuďom. Je známy aj ako veľký humanista a ekologicky zmyšľajúci vedec a návrhár.
V roku 1929 predstavil svoj projekt „prenosného“ domu na bývanie, ktorý nazval obchodník Waldo Warren ako Dymaxion House. Prívlastok dymaxion sa začal používať na jeho niektoré vynálezy. V rokoch 1932 až 1935 sa stal Fuller zakladateľom, riaditeľom a vedúcim poracovníkom firmy s názvom Dymaxion Corporation so sídlom v Brigheporte v štáte Connecticut. V roku 1933 navrhol trojkolesové auto, Dymaxion Car. Prezentácia jeho rýchlosti a manévrovacích schopností sa skončila tragicky, keď havarovalo pred vchodom na Svetovej výstave v Chicagu. Auto sa prevrátilo a vodič umrel. Fuller pokračoval vo svojich experimentoch a získaval si postupne medzinárodné uznanie za svoju prácu v oblasti lacných a rýchlo zkonštruovateľných domov z lahčených materiálov. Vláda USA si uvedomovala genialitu jeho riešení a tak ho zamestnala na výrobu prístreškov pre armádu počas Druhej svetovej vojny. V roku 1948 učil Fuller na ´´Black Mountain Collage´´ v Svernej Karolíne, kde so svojimi študentmi a kolegami zostrojil prvú kupolu v roku 1949, ktorú nazval Geodesic Dome. V 50-tych rokoch za to získal medzinárodné uznanie. V roku 1953 postavil pre automobilku Ford kupolu nad tzv. rotundou z hliníkových prútov, umelej hmoty, skleneného vlákna a polyesteru. Navrhol ešte niekoľko kupolovitých stavieb – napríklad kupola z drevených segmentov pokrytá priesvitnou fóliou pre reštauráciu vo Woods Hole. V roku 1954 sa rozhodol vylepšiť mapu sveta, ktorá dovtedy používala Mercatorovu projekciu a tak vymyslel Dymaxion World Map, ktorá premieta svet na sústavu rovnoramenných trojuholníkov. Pokračoval však aj nadalej v návrhoch kupol. V roku 1958 postavil pre spoločnosť Union Tank Car v Baton Rouge V štáte Luisiana kupolu neuveritelných rozmerov, mala priemer 117 metrov a výšku 36,5 metra a skladala sa z 321 šesťuholníkových ocelových dosiek. Ale jeho najznámejšou kupolou je výstavný pavolón USA na Svetovej výstave v Montreale v roku 1967. V roku 1976 sa pri zváraní prvkov plášť tejto budovy zapálil a kupola zhorela. Fuller chcel preklenúť svojimi kupolami celé mestské štvrte.
Počas svojho života učil na mnohých univerzitách a vysokých školách. Na Washington university stretol blízkeho priateľa Jamesa Fitzgibbona. Od roku 1959 učil na Souther Illinois university v Carbondale, kde v roku 1968 získal profesúru. V roku 1970 pôsobil ako profesor na School of art and design v Illinois.
Fuller získal 28 U.S. patentov a 47 čestných doktorátov. V Januári 1970 získal zlatú medajlu od American Institute of Architects a mnoho iných. Bol velkým humanistom, čo dokazujú jeho snahy o vytvorenie dokonalého sebestačného domu na bývanie, ako aj jeho vynálezy šetriacich domácich spotrebičov. Jeho myšlienkami v oblasti matematiky, vynašiel sinergetiku, sa vedci zaoberajú dodnes. Netreba zabúdať ani na jeho snahy o ekologickejšie myslenie ľudstva, čomu svedčí aj pomenovanie ako „Planéte priateľského génia“. Mnohý ho považujú za najuznávanejšieho amerického myslitela 20. storočia.
1. júla 1983 zomrel ako 82 ročný na infarkt pri posteli svojej ženy, ktorá mala nevyliečiteľnú rakovinu. Ona zomrela o dva dni neskôr. Je pochovaný na Mount Auburn Cementery v štáte v Massachusetts.
Geodesic Dome [upraviť]
Jedným z jeho nejväčších prínosov na poli architektúry bol v roku 1947 jeho vlastný vynález: princíp geodetických kopulí z oktagonov a tetragonov, ktoré umožňujú mimoriadne veľké rozpätie bez podporných konštrukcií. Prvú geodetickú kopulu – Geodesic Dome realizoval v roku 1953 v Dearborne pri Detroite nad rotundou Fordových závodov. Navrhoval prekryť geodetickou kopulou Manhattan v New Yorku v USA.
Dymaxion House [upraviť]
Známy je tiež ako projektant stroja na bývanie pod názvom Dymaxion House a projektu na prestavbu Harlemu formou stoposchodových kruhových obytných veží. Slovo dymaxion je zložené zo slov dynamics a maximum a vyjadruje snahu dosiahnúť maximálny efekt za použitia minima prostriedkov na základe dômyselného využitia materiálov, energie a pod. Vytvoril tiež Dymaxion Car – Dymaxionové auto a Dymaxion Map – Dymaxionovú mapu.
Tvorca synergetiky [upraviť]
Vytvoril synergetiku. Zaoberal sa vývojom civilizácie. Tvrdil, že ľudstvo stojí pred prechodom z entropického štádia vývoja do syntropického štádia vývoja. Svoje koncepty a predstavy podával a písal aj v podobe básni. V roku 1996 bol vyhodnotený ako najvýznamnejší futurológ všetkých čias. Štúdiom jeho diela sa zaoberá Buckminster Fuller Institute.
Dielo [upraviť]
- 4 D Timelock (1928)
- Nine Chains to the Moon (1938)
- The Dymaxion World of Buckminster Fuller (1960)
- Education Automation (1962)
- Untiteld Epic Poem on the History of Industrialization (1962)
- No More Secondhand God (1962)
- Ideas and Integrities. A Spontaneous Autobiographical Disclosure (1963)
- R. Buckminster Fuller on Education (1963)
- What I Have Learned „How Little I Know“ (1968)
- Operating Manual for Spaceship Earth (1969)
- Utopia or Oblivion. The Prospects for Humanity (1969)
- The Buckminster Fuller Reader (1970)
- Intuition (1972)
- Buckminster Fuller to Children of Earth (1972)
- Earth, Inc. (1973)
- Tetrascroll. Goldilocks and the Three Bears (1975)
- Synergetics. Explorations in the Geometry of Thinking (1975)
- And It Come to Pass – Not to Stay (1976)
- Synergetics 2. Further Exploration in the Geometry of Thinking (1979)
- Synergetics Folio (1979), Buckminster Fuller Sketchbook (1980)
- Critical Path (1981)
- Synergetic Stew (1982)
- Inventions. The Patented Works of R. Buckminster Fuller (1983)
- The Artifacts of R. Buckminster Fuller (1983)
- Grunch of Giants (1983)
- Synergetics Dictionary. The Mind of Buckminster Fuller (1986)
- Cosmography. A Posthumous Scenario for the Future of Humanity (1992)
Knihy [upraviť]
- Fuller, R. Buckminster: Utopia or Oblivion: the Prospects for Humanity. A Bantam Book, Bantam Books, Inc., New York, NY 1969, ISBN 0-553-02883-9
- Fuller, R. Buckminster: Intuition. Doubleday and Co., Inc. 1972, Anchor Books, Anchor Press/Doubleday, Garden City, New York 1973, ISBN 0-385-01244-6
- Fuller, R. Buckminster: Critical Path. Adjuvant: Kiyoshi Kuromiya. St. Martin´s Press, New York, NY 1981, ISBN 0-312-17491-8
- Fuller, R. Buckminster in collaboration with E. J. Applewhite with preface and contribution by Arthur L. Loeb: Synergetics. Explorations in the Geometry of Thinking. Collier Book, Macmillan Publishing Company, New York, NY, Collier Macmillan Publishers, London 1982, ISBN 0-02-065320-4
- Fuller, R. Buckminster: Tetrascroll. Goldilocks and the Three Bears. A Cosmic Fairy Tale. ST. Martin´s Press, New York, NY 1982, ISBN 0-312-79363-4, ISBN 0-312-79362-6, on-line verzia na Archive.org: FullerEducation.org: Tetrascroll
- Fuller, R. Buckminster: Cosmography. A Posthumous Scenario for the Future of Humanity. Adjuvant: Kiyoshi Kuromiya. Macmillan, New York, NY 1992
Knihy o ňom [upraviť]
Zung, Thomas T. K. (editor): Buckminster Fuller. Anthology for the New Millennium. St. Martin´s Press, New York, NY 2001, ISBN 0-312-26639-1
Články o ňom [upraviť]
Gabel, Medard, Walker, Jim: The Anticipatory Leader: Buckminster Fuller´s Principles for Making the World Work. In: The Futurist. A magazine of forecasts, trends, and ideas about the future. September-October 2006, World Future Society, Bethesda, Maryland, USA 2006
Fearnley, Christopher J.: The R. Buckminster Fuller FAQ. V. 1. 4. 0, 6 November 2002, on-line verzia na http://www.cjfearnley.com/fuller-faq.html
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Buckminster Fuller