Thomas More

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Thomas More
Hans Holbein d. J. 065.jpg
anglický právnik a filozof štátu
Narodenie 7. február 1478
Londýn, Anglicko
Úmrtie 6. júl 1535 (57 rokov)
Londýn, Anglicko
Blahorečenie 1886, pápežom Levom XIII.
Svätorečenie 1935, pápežom Piom XI.
Sviatok 22. jún (rímskokatolícka cirkev)
6. júl (anglikánska cirkev)
Portal.svg Biografický portál

Sv. Thomas More (* 7. február 1478 Londýn – † 6. júl 1535 Londýn) lat. Morus bol anglický právnik, spisovateľ a filozof štátu. 1529 lordom-kancelárom; podporoval protireformáciu. Autor spisu Utópia kde opísal ideálny ostrov, na ktorom platili princípy rovnosti. Kráľ Henrich VIII. ho povýšil do šľachtického stavu, no neskôr ho on sám dal aj popraviť, lebo Thomas mu ako jeho dvorný radca nechcel schváliť rozvod a svadbu s inou ženou, pretože sa to priečilo kresťanskej náuke. Sv. Thomas More má sviatok v cirkevnom kalendári 22. júna, spolu so sv. Jánom Fisherom.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Rodina Thomase Mora

"Zomieram ako verný služobník Boží a kráľov". Toto boli posledné slová jedného z významných ľudí svojej doby. Medzi jeho poslednými poznámkami bola dokonca aj katovi adresovaná vtipná veta: "Mám krátky krk. Mier dobre, aby si si neurobil hanbu". Thomas More pochádzal z bohatej a urodzenej rodiny a bolo mu poskytnuté to najlepšie vzdelanie, o ktoré sa starali najvyšší cirkevní hodnostári a Oxfordská univerzita. Počas štúdií sa stal poslucháčom a neskôr aj priateľom Erazma Rotterdamského. Právnické vzdelanie získal v rodnom Londýne. Ako dvadsaťšesťročný sa stal členom parlamentu. S diplomatickým poslaním odchádza do Nizozemska, je vymenovaný za člena kráľovskej rady a stáva sa hovorcom hornej snemovne. Počas vlády Henricha VIII. sa dokonca stal lordom kancelárom. Nič mu nebolo také vzdialené ako kariéra dvorana. Erazmus Rotterdamský sa vyjadril, že nikto sa neusiloval dostať ku kráľovskému dvoru tvrdošijnejšie ako sa More snažil odtiaľ utiecť. Ale stále ostávala nádej, že silou svojho ducha získa kráľa pre reformy a privedie ho k politike, ktorá by uľahčila situáciu chudoby. Namiesto toho sa s ním však dostal do ostrého konfliktu, keď ho odmietol uznať ako hlavu cirkvi v Anglicku.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Základné dielo: Utópia – Dve knihy o najlepšom stave štátu a novom ostrove Utópii, spis skutočne zlatý a rovnako užitočný ako zábavný, vyšlo 1516 v Antverpách.

Dej:

Kniha je napísaná formou rozhovoru s moreplavcom Rafaelom Hytolodaeom, členom výpravy Ameriga Vespucciho, ktorý žil na Utópii päť rokov. Jeho ústami More vyslovuje myšlienku, že kým nie je odstránené súkromné vlastníctvo, štát a právo si s chudobou, biedou a zločinnosťou neporadia. Jediným prostriedkom organizovania verejného dobra je aplikácia princípu rovnosti, presviedča More. Opisuje hospodársky komunizmus, premyslenú organizáciu práce, nastolenie spoločenskej spravodlivosti. Základným kameňom utopického blahobytu a šťastia je práca. Úlohou štátu je regulácia výroby, rozdeľovanie a čelenie nezamestnanosti. Právo na prácu je všeobecným právom rovnako ako aj povinnosťou, okrem najvyšších štátnych úradníkov rovnako ako vedcov a vzdelancov, aby mohli venovať svoj čas bádaniu. Vidiek je základnou zásobovacou baštou mesta, s ktorým si vymieňali produkty práce. Základnou jednotkou štátu je rodina, teda sa nesnaží prerušiť prirodzené zväzky vytvorené rodinou. Opisuje cnosti kráľa utópie tak, aby kontrastovali s politickými praktikami 16. storočia. V skutočnosti sa More usiluje o akúsi sústavu zastupiteľskej demokracie. Rodiny volia svojich zástupcov a tí zasa ďalších. Vzniká vládny snem, ktorý tajným hlasovaním volí vladára.

Zhrnutie:

Kniha vyvolala veľký rozruch vo vzdelaných kruhoch Anglicka a Morovi otvorila cestu k sláve. Morova spoločnosť je harmonická, až to zaváňa totalitarizmom. Uniformita vládne v obliekaní, v pracovnej náplni aj v záujmoch. Ideál – skromnosť. Pohŕda blahobytom do takej miery, že zo zlata vyrába najopovrhovanejšie predmety ako nočníky a reťaze pre zločincov. Je neuveriteľné, že taká individualistická osobnosť mohla navrhovať komunitárny spôsob života, spoločné jedlo i zábavu, rovnaké oblečenie, otvorené byty, žiadne vlastníctvo, striedanie pobytu v meste a na dedine a pod. Pri tom nepodceňuje ľudskú povahu a pri jej zlyhaní počíta s prísnymi trestmi.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.