Tommaso Campanella

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tommaso Campanella

Tommaso Campanella (* 5. september 1568, Stilo – † 21. máj 1639, Paríž, Francúzsko) (pred prijatím do mníšskeho rádu v roku 1582 sa volal Giovanni Domenico) bol taliansky filozof, predstaviteľ raného utopického komunizmu.

Campanella zastával Telesiove prírodnofilozofické názory, vystupoval proti scholastike.

Život a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Thommaso Campanella sa rovnako ako obsahom tak aj formou svojho diela a učenia radí k utopistom. Ako pätnásť ročný vstupuje do dominikánskeho rádu. Pre svoje filozofické dielo mal nemálo problémov s inkvizíciou duchovnou a morálnou políciou vtedajšej doby. Tento vzdelaný kňaz bol aj praktickým revolucionárom, vodcom protištátneho sprisahania v časti Apeninského polostrova zvanej Kalábrii, ktoré si kládlo za cieľ nastoliť republiku. Keďže strávil vo väzení 26 rokov, ktoré mu poskytlo dosť času na ucelenie jeho utopistickej teórie do diela Slnečný štát Civitas solis, mu pokus o prevrat nevyšiel. Má práve takú utopistickú povahu ako jeho ďalšie diela O kresťanskej monarchii, O španielskej monarchii a O cirkevnej vláde.

Usiluje sa v nich o celosvetovú organizácie ľudstva podľa kresťanských zásad. Snaží sa o nápravu spoločenských pomerov v štáte (kdesi pri rovníku na ostrove Taproban) v ktorom vládne triumvirát filozofov a to Moc, Múdrosť a Láska. Poslednou inštanciou nad nimi je kňaz Slnko. Štátna regulácia je prísna a zasahuje dokonca do celého života obyvateľov. Všetci spoločne bývajú, jedia, všetci sú povinní pracovať. Ženy sú v spoločnom vlastníctve a štát sa stará o chov ľudí. Amor organizuje styky, nehľadiac na city a pevnejšie zväzky, berúc do úvahy len fyzické a morálne kvality páru. Starostlivosť o druh je teda väčšia ako o jedinca. Súkromné vlastníctvo je zrušené ako nemorálne, štát riadi výrobu a rozdeľovanie. Obyvatelia sú povinní akceptovať všetko, lebo plán je založený na vede a rozume.

Zmenu neznesiteľných pomerov spája Campanella nastolením svetovej jedinovlády, ktorá by bola zjednotením svetskej a cirkevnej moci. Tým sa svojou koncepciou veľmi približuje k Platónovej sofokracii. Štát je kráľovstvom Božím na zemi, v ktorom má byť jedno stádo a jeden pastier, dielom kňaza zvyknutého vidieť problémy pod zorným uhlom morálky a náboženstva.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.