Eugenika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Logo Druhého Medzinárodného Kongresu o Eugenike, 1921

Eugenika všeobecne je cielené kríženie ľudského druhu na posilnenie určitých vlastností. Dnes je to veda, ktorá sa zaoberá zlepšovaním ľudského genofondu.

V užšom slova zmysle je Eugenika teória, ktorú založil v 19. storočí britský psychológ Francis Galton. Eugenici verili, že prísnym výberom jedincov, ktorým sa dovolí mať deti, sa dá vytvoriť silná rasa. Eugenici preto argumentovali, že spoločnosť by mala od plodenia detí odradiť tých svojich členov, ktorí sú „neschopní“ buď fyzicky, mentálne alebo sociálne.

Nacistické uskutočňovanie eugeniky[upraviť | upraviť zdroj]

Eugenika vo svojej prekrútenej podstate zaznamenala najväčší rozmach v nacistickom Nemecku, v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Jeden z prvých zákonov, ktorý nacisti po prevzatí moci v roku 1933 schválili, bol zákon, ktorý umožnil vynútenú sterilizáciu ľudí s duševnými a/alebo fyzickými poruchami. Založili špeciálnu jednotku s názvom Združenie pre blahobyt a inštitucionálnu starostlivosť alebo T4. V programe T4 ošetrovateľky, lekári a psychiatri vykonali „milosrdné zabíjanie“ 70 000 mužov, žien a detí po celom Nemecku. Program nakoniec kvôli protestom kléru zastavili.

Jeden z dôsledkov pokrivenej eugenickej filozofie boli nacistické tábory smrti, kde „vedci“, ako napríklad Josef Mengele vykonávali nehumánne experimenty na ľuďoch. Nacisti zakladali centrá, kde presviedčali zdravé, rasovo čisté, árijské, mladé ženy, aby prispeli k budúcnosti rasy, čo najväčším počtom detí.

Po druhej svetovej vojne popularita eugeniky masívne poklesla.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]