Slovenské národné divadlo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Čelný pohľad na novú budovu Slovenského národného divadla

Slovenské národné divadlo je jednou z najvýznamnejších, tzv. erbových kultúrnych inštitúcií Slovenska. Svoje dejiny začalo písať krátko po vzniku prvej česko-slovenskej republiky v roku 1920. Sídli v Bratislave. Dnešné Slovenské národné divadlo je tzv. divadlom verejnej služby. Je tvorené troma zložkami so stálymi profesionálnymi súbormi: Činohra, Opera a Balet. Slovenské národné divadlo využíva v súčasnosti dve budovy: historickú budovu SND na Hviezdoslavovom námestí a novej budovy SND na Pribinovej ulici. Slovenské národné divadlo je divadlom repertoárového typu - teda na jeho repertoári je viacero inscenácií. Predstavenia sa počas divadelnej sezóny (približne od septembra do júna) konajú zväčša každý deň (opera a balet), respektíve každý deň okrem pondelka (činohra).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Po vzniku Česko-slovenskej republiky sa pomaly začala zhmotňovať myšlienka profesionálneho slovenského divadla. V roku 1919 poverili Družstvo SND založením Slovenského národného divadla. Družstvo SND uzavrelo zmluvu s riaditeľom Východočeskej spoločnosti Bedřichem Jeřábkem. Bol to práve jeho operný a činoherný súbor, ktorý v roku 1920 začal prevádzku všetkých troch súborov SND v budove bývalého Mestského divadla.

Opera Slovenského národného divadla začala svoju činnosť 1. marca 1920 inscenáciou opery Hubička českého skladateľa Bedřicha Smetanu. O deň neskôr činoherný súbor uviedol hru Aloisa a Viléma Mrštíkovcov Mariša. Balet Slovenského národného divadla debutoval inscenáciou baletu Coppelia od Léa Delibesa 19. mája 1920.

Prvé predstavenie v slovenskom jazyku sa uskutočnilo až v máji 1920 uvedením jednoaktoviek Jozefa Gregora Tajovského - Hriech a V službe.

Prevažná časť repertoáru bola uvádzaná v češtine, pretože nebolo dosť slovenských hier, prekladov, hercov či spevákov. Prví slovenskí profesionálni herci - Andrej Bagar, Ján Borodáč a Oľga Borodáčová-Országhová, Jozef Kello a Gašpar Arbét vytvorili jadro Propagačného činoherného súboru SND. Tomuto súboru sa vravelo aj Marška, z nem. slova Marschkompanie - pochodujúca čata. V rokoch 1921 - 1922 vykonával zájazdovú činnosť po slovenskom vidieku a hral po slovensky.

Súbory SND pôvodne hrali v troch divadelných budovách - súbor činohry hral v budove Divadla Pavla Országha Hviezdoslava na Laurinskej ulici a na Malej scéne Slovenského národného divadla na Dostojevského rade. Opera a balet sídlili v historickej budove na Hviezdoslavovom námestí. V prvom štvrťroku 2007 sa SND presťahovalo do novej budovy SND na Pribinovej ulici č. 17, v ktorej pod jednou strechou (od 14. apríla 2007) hrajú všetky tri súbory v troch divadelných priestoroch - opernej a baletnej sále, činohernej sále a v experimentálnom štúdiu. Tieto tri divadelné priestory poskytujú spolu zhruba 1 700 miest pre divákov. Okrem novej budovy SND naďalej využíva aj historickú budovu, kde striedavo účinkuje opera, balet i činohra. Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava bolo neskôr odpredané mestu Bratislava, v Malej scéne sídli Divadlo Malá scéna STU.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]