Radošinské naivné divadlo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°09′38″S 17°07′37″V / 48.160656°S 17.126846°V / 48.160656; 17.126846
Radošinské naivné divadlo
divadlo
Radošinské naivné divadlo.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava III
Mesto Bratislava
Mestská časť Nové Mesto
Súradnice 48°09′38″S 17°07′37″V / 48.160656°S 17.126846°V / 48.160656; 17.126846
Poloha v rámci Bratislavy
RedHut.svg
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
RedHut.svg
Poloha v rámci Starého Mesta
Freemap.sk: mapa

Radošinské naivné divadlo (skratka RND) je slovenský profesionálny divadelný súbor so stálou scénou v Bratislave. Dátumom založenia by sa dal stanoviť na 25. december 1963, keď v obci Radošina uviedol Stanislav Štepka s miestnymi divadelníkmi svoju kabaretnú hru Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z. RND je originálne slovenské autorské divadlo, ktoré sa od svojho vzniku teší veľkej popularite divákov. Jeho predstavenia sú permanentne vypredané a všetky hry dosahujú nadpriemernú reprízovosť.

Svoju živnú pôvodu RND nachádza v slovenskom ľudsko-spoločenskom zázemí, v humore a rovnako aj v svojráznom Štepkovom dramatickom autorskom spôsobe nazerania na svet. K neodmysliteľnému prejavu divadla najmä spočiatku prispeli radošinské ochotnícke herecké zdroje a vtipný západoslovenský dialekt [1]. V priebehu rokov sa najcharakteristickejšími poznávacím znakmi poetiky divadla stala pôvodná divadelná piesňová tvorba a najmä svojrázny radošinský humor.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Po sedemročnom pôsobení v Radošine (1963 – 1970) musel súbor "vďaka" štátnej moci odísť do Bratislavy. V núdzi vystriedal niekoľko scén, kým si v roku 1989 našiel stálu scénu v divadle bratislavského Domu odborov, kde pravidelne pôsobí dodnes. Súbor RND zároveň pravidelne vystupuje aj v divadlách na Slovensku, v Česku, ale aj v zahraničí.

Dramatik a herec Stanislav Štepka, pôvodca poetiky, autor všetkých hier a duša divadla, sformoval a formuje autorským smerovaním a dramatickými postupmi tvorivú prácu tohto špecifického slovenského divadla.

Búranie mýtov a falošných ilúzií (Jááánošííík, Ako sme sa hľadali, Generál), jednoznačný pacifizmus a nezmieriteľnosť s ľudskou hlúposťou (Pitva, Z duba padol, oddýchol si, Pŕŕŕ, Nebo, peklo raj) a najmä trvalý záujem o otázky morálky, ľudskosti a človečiny (Človečina, Slovenské tango, Ženské oddelenie, Lás-ka-nie a iné) – sú hlavnými témami dramatika a rovnako aj divadla.

Niekedy na prvý pohľad jednoduché, "naivné príbehy" však často skrývajú pod povrchom bezstarostného humoru a ľudovosti závažné etické a spoločenské látky, ktoré práve cez spomínanú ľudovosť a vždy prítomný humor oslovujú početného diváka.

Divadlo sa nikdy nevyhýbalo ani závažnejším historickým, či spoločenským a morálnym námetom. Práve charakteristický a prenikavý pohľad autora nabáda diváka zbaviť sa pátosu a vyhnúť sa moralizovaniu (Alžbeta Hrozná, Kúpeľná sezóna, Svadba, Nevesta predaná Kubovi, O čo idea iné). Počas dlhoročného pôsobenia divadlo spolupracovalo s mnohými dramatikmi (Jiří Suchý, Milan Lasica, Július Satinský), hudobnými skladateľmi (Milan Markovič, Jiří Stivín, Ján Melkovič, Ferdinand Havlík, Ľubica Malachovská-Čekovská, Juraj Haško, Peter Mankovecký), dramaturgmi (Martin Porubjak, Darina Abrahámová, Mirka Čibenková), scénografmi a choreografmi (František Lipták, Mona Hafsahl, Jozef Ciller, Peter Čanecký, Šárka Ondrišová, Eva Burdová). O obľúbenosti divadla svedčí aj fakt, že 23. novembra 2011 odohralo Radošinské naivné divadlo už osemtisícu reprízu.

1963 – 1973[upraviť | upraviť zdroj]

V prvom, tzv. radošinskom období, vznikli inscenácie kabaretných hier Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z (1963), Pitva (1966), Z duba padol, oddýchol si (1968), Pŕŕŕ (1969) [2]. Umeleckým vyvrcholením prvého obdobia RND boli premiéry dvoch asi najznámejších titulov Jááánošííík (1970) a Človečina (1971). Prví herci v RND: Stanislav Štepka, Viliam Madarász, František Štepka, Tonka Močková, Miroslav Siget, Jozef Vičan, Viera Slobodová, Oľga Májovská, Veronika Bazalová.

1973 – 1983[upraviť | upraviť zdroj]

Po nútenom odchode RND z Radošiny do Bratislavy (1971), normalizačnom schvaľovaní textov a permanentných zákazov, začala na začiatku osemdesiatych rokov RND sprostredkúvať agentúra Slovkoncert a súbor zažíval prvú vlnu veľkej diváckej popularity: Alžbeta Hrozná (1975), Slovenské tango (1979), Kúpeľná sezóna (1980), Svadba (1982), Čierna ovca (1983). V RND okrem iných hercov účinkovali: Stanislav Štepka, Katarína Kolníková, Milan Markovič, Miroslav Siget, Jozef Sloboda, Mária Drozdová, Gita Povodová, Dušan Nágel, Oľga Májovská, Iveta Miffeková, Veronika Bazalová, Tamara Koričanská, Jana Oľhová, Zuzana Kronerová, Juraj Takáč, Pavel Schwarz. V roku 1982 so súborom RND začal spolupracovať divadelný režisér Juraj Nvota.

1983 – 1993[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto desaťročí, v ktorom nastala aj závažná politicko-spoločenská zmena, RND uviedlo hry: Pavilón B, Nevesta predaná Kubovi (spoluautor Jiří Suchý a divadlo Semafor, 1984), Ženské oddelenie (1987), Loď Svet (1988), Vygumuj a napíš (1989), Pokoj domu tomuto (1990), Lás-ka-nie, Delostrelci na Mesiaci (1992). V hereckom súbore sa pod režijným vedením Juraja Nvotu úspešne prezentovali ďalšie herečky a herci Darina Porubjaková, Anna Warchalová, Jana Nagyová, Ján Melkovič, Alena Michalidesová, Maruška Mišenčíková, Ján Zachar, Jana Oľhová a ďalší.

1993 – 2003[upraviť | upraviť zdroj]

Aj toto desaťročie bolo v divadle mimoriadne plodné a bohaté na aktuálne ľudské aj spoločenské divadelné témy: Hostinec Grand (1993), Materské znamienko, Kino Pokrok (1995), Tata (1996), Konečná stanica (1997), Ako som vstúpil do seba (1998), Včela v zime (1999), Súpis dravcov (2000). Účinkujúci v tomto období: okrem Kataríny Kolníkovej a Stanislava Štepku v divadle účinkovali Zuzana Mauréry, Monika Hilmerová, Soňa Norisová, Lucia Lužinská, František Rehák, Mojmír Caban, Richard Felix, Dušan Cinkota, Csongor Kassai, Anikó Vargová, Lenka Barilíková, Anna Šišková, René Štúr a ďalší. K Jurajovi Nvotovi pribudol v RND ďalší režisér Ondrej Spišák.

2003 – 2013[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto desaťročí RND pokračovalo v rozširovaní o objavovaní nových polôh svojej poetiky v Štepkovom autorskom pohľade a v režijnom videní Juraja Nvotu a Ondreja Spišáka: Ako sme sa hľadali (2003), Generál (2004), Hra o láske (2005), Desatoro, Sedem hlavných hriechov (2006), Stvorenie sveta, Veľké ilúzie (2007), Niekto to rád slovenské (2008), Mám okno (2009), Len tak prišli (2011), Šťastné konce, Polooblačno (2012), ku ktorým sa iste priradia aj pripravované inscenácie Jááánošííík po tristo rokoch, Sčista-jasna (2013). Z nových hercov v tomto desaťročí pribudli Kristína Farkašová, Kamil Mikulčík, Lujza Schrameková, Andrea Martvoňová, Lucia Molnárová, Petra Molnárová, Michal Kubovčík, Pavel Čížek, Svätopluk Malachovský, Michaela Szöcsová, Martin Škoda, Jozef Adamčík, Ondrej Hraška atď.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pŕŕŕ – hlavná cena na 1. slovenskom festivale kabaretného divadla v Poprade (1969)
  • Cena ministra kultúry ČSR za inscenáciu hry Svadba na festivale v Ústí nad Labem, 1982 (Česko)
  • Cena ministra kultúry SSR za dramatickú tvorbu v RND (1989)
  • Prémia Ivana Stodolu za rok 1989 – za hru Vygumuj a napíš (1990)
  • Cena ministra kultúry SR za hry Kam na to chodíme a Lás-ka-nie (1992)
  • Cena Tatra banky za umenie a dramatickú tvorbu. 1999
  • Zlatý gunár 2004 za knihu Kronika komika 1 na Kremnických gagoch, 2004
  • šesť cien Igric 2005 za autorstvo a herecké výkony v televíznom filme Človečina, 2004
  • Zlatý gunár 2005 za najlepšiu audiovizuálnu produkciu roka (Človečina), Kremnické gagy
  • Doctor honoris causa – Stanislavovi Štepkovi, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica 2005 [3]
  • Pribinov rad 2. triedy udelil Stanislavovi Štepkovi prezident republiky 1. januára 2006
  • Zlaté pero – cena odbornej literárnej kritiky za knihu poviedok Desatoro (a zopár navyše), 2006
  • Fra Angelika, čestné uznanie Stanislavovi Štepkovi, 2008
  • Hlavná cena Literárneho fondu za rok 2008 za hru Niekto to rád slovenské [4]
  • Cena za celoživotné dielo – Literárny fond 2008 [4]
  • Zlatý gunár 2010 – za inscenáciu Mám okno, Kremnické gagy 2010
  • Krištáľové krídlo za celoživotné dielo, 2010 [5]
  • Zlatý gunár 2012 – za inscenáciu hry Len tak prišli, Kremnické gagy 2012 [6]

Filmová a televízna tvorba RND[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný súbor RND (sezóna 2012/2013)[upraviť | upraviť zdroj]

Jozef Adamčík, Darina Abrahámová, Lenka Barilíková, Mojmír Caban, Kristína Farkašová, Richard Felix, Juraj Haško, Ondrej Hraška, Ladislav Hubáček, Petra Humeňanská, Csongor Kassai, Michal Kubovčík, Svätopluk Malachovský, Simona Martausová, Andrea Marek Martvoňová, Kamil Mikulčík, Lucia Molnárová, Petra Molnárová, Maruška Nedomová, Soňa Norisová, Katarína Ivanková, Michaela Szöcsová, Lujza Garajová-Schrameková, Vladimír Svítek, Milan Šago, Martin Škoda, Stanislav Štepka, René Štúr, Anikó Vargová, Marcela Vilhanová

Umelecký šéf a riaditeľ divadla – Stanislav Štepka Manažér divadla – Ladislav Hubáček

Aktuálny repertoár (sezóna 2012/2013)[upraviť | upraviť zdroj]

Veľký divácky hudobno-slovný výber z päťdesiatročnej tvorby RND na základe diváckej ankety na webovej stránke divadla.

Správa o tom, bez čoho sa dá byť, ale bez čoho sa nedá žiť

Správa o tom, ako dedičia konali

Clivá komédia o čelných miestach v srdci

Prvá správa o mojom 20. storočí (1900 – 1950)

Pripravujeme

Druhá správa o 20. storočí (2013)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]