Jana Oľhová
| Jana Oľhová | |
|---|---|
![]() slovenská herečka |
|
|
|
|
| Narodenie | 31. december 1959 (53 rokov) Myjava |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Jana Oľhová, rod. Geišbergová (* 31. december 1959, Myjava) je slovenská herečka. Sestra herca Mariána Geišberga a ex-manželka režiséra Matúša Oľhu.
V roku 1982 absolvovala štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V rokoch 1985-1988 bola členkou hereckého súboru Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, od roku 1988 je členka Slovenského komorného divadla v Martine. Pôsobí ako pedagóg na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici[1] a Konzervatóriu v Žiline. Má šesť detí.
Okrem svojej domácej scény v Martine, Jana Oľhová pravidelne účinkuje v Mestskom divadle Žilina a posledné roky dobýja aj bratislavskú scénu, kde účinkuje v Divadle Aréna, v MDPOH a taktiež v Slovenskom národnom divadle.
Patrí medzi najvýraznejšie a najlepšie herečky svojej generácie.
Obsah |
Ocenenia[upraviť]
- 2009 Dosky - Najlepší ženský herecký výkon
-
- za postavu Sary v inscenácii Mobil
- 2008 Slnko v sieti - Najlepší ženský herecký výkon (Muzika)
- Cena Literárneho fondu
-
- za postavu Juany v inscenácii Don(a) Juan(a)
- za postavu Zuzy v inscenácii Skon Paľa Ročku
- za postavu Faidry v inscenácii Faidra
- 2010 Cena Tatra Banky za umenie, v kategórii Divadlo-za herecký výkon v inscenácii Mizantrop
- 2010 Cena Jozefa Krónera za najlepší ženký herecký výkon v inscenácii Mizantrop (Arsinoé)
Filmografia[upraviť]
- 1983: Tisícročná včela (slúžka)
- 1984: Sladké starosti (Milka Hargašová)
- 1989: Rabaka (predavačka v hudobninách)
- 2003: Želary (Juliška Jurigová)
- 2008: Bathory (film)
- 2008: Muzika, ako svokra (za úlohu vo filme získala cenu Slnko v sieti)
- 2008-2011: Profesionáli (TV Seriál) (Irena Balážiková)
- 2007-súčasnosť:Ordinácia v ružovej záhrade
- 2010: Odsúdené
- 2010: Nesmrteľní, časť „Diabol“ (podľa Leva N. Tolstoja), réžia: Roman Polák
- 2011: " Zita na krku" (TV sitkom) (Darina ako Zitina matka)
- 2011: Dom
- 2013: Búrlivé víno (Viera Roznerová)
Referencie[upraviť]
- ↑ Katedry/Herectvo [online]. Banská Bystrica : Akadémia umení v Banskej Bystrici, [cit. 2011-09-26]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jana Oľhová
