Vladimír Krčméry

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vladimír Krčméry
Vladimír Krčméry
slovenský infektológ a onkológ, vysokoškolský pedagóg

Narodenie 23. júl 1960 (54 rokov)
Bratislava, Slovensko

Prof. MUDr. Vladimír Krčméry DrSc. (* 23. júl 1960, Bratislava) je slovenský lekár, vedec – odborník na tropickú medicínu, infektológiu, onkológiu, vysokoškolský pedagóg, zakladateľ zdravotníckych, sociálnych zariadení a zahraničných humanitárnych misií v krajinách tretieho sveta.[1] Je zriaďovateľom VŠZaSP sv. Alžbety, bol rektorom a štatutárnym zástupcom súkromnej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave (2002) do konca roku 2013. Ministerstvo zdravotníctva SR v roku 2007 zriadilo na jeho podnet Národné referenčné centrum pre tropické choroby v Bratislave ako špecializované pracovisko ÚVZ SR na VŠZaSP svätej Alžbety v Bratislave.[2]

Životopis[3][upraviť | upraviť zdroj]

Profesor MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc., FRSP, FACP, Dr.h.c. mult. sa narodil v Bratislave v rodine vedca a lekárky. V roku 1985 absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Postgraduálne vzdelanie získal na Slovensku a na univerzitách v zahraničí – v USA, v Česku a v Spojenom kráľovstve. Získal dva čestné doktoráty – Dr. h. c.: na americkej súkromnej katolícko-jezuitskej univerzite v Scrantone (2007) [4] a na Jihočeskej univerzite v Českých Budějoviciach (2006, v odbore „verejné zdravotníctvo“). [5] Profesionálne začal pôsobiť v roku 1985 na Klinike infekčných chorôb vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. Odtiaľ odišiel pracovať do Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave, kde bol primárom Oddelenia klinickej farmakológie.

Budoval Slovenskú zdravotnícku univerzitu, Trnavskú univerzitu a nakoniec vybudoval súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety. V roku 1992 prišiel na podnet profesora Júliusa Kováča z lekárskej fakulty do Trnavy, aby tu obnovil Trnavskú univerzitu. Založil najskôr zdravotnícku sekciu a o dva roky aj fakultu zdravotníctva, na ktorej bol dve funkčné obdobia dekanom. Potom bol aj prorektorom a krátke obdobie aj predsedom senátu. Chcel, aby bola v Trnave univerzita s medzinárodným rozmerom. To sa mu aj čiastočne podarilo, lebo začali učiť v zahraničí, v Keni, v Kambodži. Otvoril tam s kolegami nielen humanitárne, ale aj vedecké a pedagogické projekty. Založenie súkromnej vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety bola cesta ako vygenerovať prostriedky pre medzinárodnú činnosť, nakoľko Trnava bola verejná vysoká škola. [6] Od roku 1995 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a poverený dekan Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Pôsobil ako profesor farmakológie na Univerzite Brno, v Českej republike (od roku 1997). V rokoch 1998 – 2001 [7]pracoval ako profesor zdravotníckeho manažmentu a administratívy na University of Scranton, Panuska School of Professional Studies. V roku 2002 založil neziskovú organizáciu a súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, ktorá má viaceré detašované pracoviská – ústavy po celom Slovensku a vzdeláva študentov okrem Slovenska aj v Česku, Rumunsku, Rakúsku, Srbsku, v Afrike a ďalších krajinách v oblasti zdravotníctva, sociálnej práce, a zároveň pomáha svojimi rozvojovými projektami v krajinách tretieho sveta. Zároveň bol založený Tropický tím Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety zložený zo zdravotníkov, lekárov a sociálnych pracovníkov v roku 2002 na pôde VŠ ako nezisková organizácia. [8] Akreditáciu získala VŠZaSP sv. Alžbety v roku 2003.Už počas pôsobenia na Trnavskej univerzite vo funkcii dekana založil zahraničné zdravotnícke misie Trnavskej univerzity. Profesor začal pracovať pre chudobných ešte ako dekan Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce v Trnave. Spolu s dvoma lekármi[9] otvoril prvý projekt v africkej Keni. Po založení VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave začal otvárať zahraničné misie pod hlavičkou tejto súkromnej vysokej školy. V súčasnosti Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety participuje na 72 rozvojových projektoch v dvadsiatich piatich krajinách sveta. Vysoká škola svätej Alžbety ošetrí ročne 50 - tisíc chudobných.[10] Na zahraničných misiách Univerzity sv. Alžbety a takisto v sociálnych zariadeniach na Slovensku, ktoré otvorila VŠZaSP sv. Alžbety a v spolupracujúcich zdravotníckych zariadeniach - nemocniciach majú študenti tejto školy možnosť vykonávať letnú či povinnú prax v odbore, ktorý študujú.

V roku 2006 sa syn vtedajšieho predsedu SNS Jána Slotu, Ján Slota mladší vrátil z afrického Beninu nakazený maláriou a ležal v nemocnici v ohrození života (umelý spánok a dýchanie za pomoci prístrohov).[11] Lekári a novinári, ktorí medializovali tento prípad ťažkého priebehu malárie u Jána Slotu mladšieho sa obrátili na profesora Krčméryho ako na odborníka na tropickú medicínu s prosbou o pomoc, následne profesor Krčméry priniesol zo zahraničia špeciálne lieky na maláriu, ktoré na Slovensku neboli dostupné a ktoré Jánovi Slotovi mladšiemu zachránili život. Zásoby antimalarík ani vedomosti slovenských lekárov neboli dostatočné a táto oblasť nebola pred vznikom Národného referenčného centra na Slovensku dostatočne pokrytá.[12] Problémy s liečbou malárie na Slovensku boli hlavnými dôvodmi na zriadenie Národného referenčného centra pre tropické choroby na Slovensku v Bratislave v roku 2007. Národné referenčné centrum pre tropické choroby, ktoré vzniklo na bratislavskej súkromnej Vysokej škole zdravotníctva a sociálnych služieb sv. Alžbety, by sa malo oprieť o znalosti expertov získané v trópoch.[13]

Od februára roku 2007 bol profesor V.Krčméry oficiálne ustanovený za rektora VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave.[14] V decembri roku 2008 odstúpil z pozície rektora VŠZaSP sv. Alžbety na protest proti ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi (SNS), ktorý zverejňoval informácie o vysokej škole ešte pred ukončením previerok – komplexnej akreditácie. Minister Mikolaj kritizoval pomer denných a externých študentov, nedostatky v pracovných úväzkoch zamestnancov a nahlásených garantov, ktorí boli okrem VŠZaSP sv. Alžbety garantmi študijných programov aj na iných školách. [15] Minister školstva chcel zmeniť štatút VŠZaSP na odbornú vysokú školu, hoci v roku 2008 Akreditačná komisia ministerstva školstva SR na základe komplexnej akreditácie odporučila VŠZaSP sv. Alžbety zaradiť medzi slovenské univerzity. VŠZaSP sv. Alžbety sa tak mala stať prvou slovenskou súkromnou univerzitou.[16] Vo funkcii rektora profesora Krčméryho nahradil doc. MUDr. Marián Karvaj. Po tom, čo sa v roku 2010 Marián Karvaj rozhodol prijať ponuku na funkciu riaditeľa FnSP v Nových Zámkoch a rezignoval na funkciu rektora, bol v decembri 2010 Vladimír Krčméry Akademickým senátom VŠZaSP sv. Alžbety znovu zvolený, a začiatkom roka 2011 prezidentom SR opätovne uvedený do funkcie rektora VŠZaSP sv. Alžbety. Pôsobí aj ako poradca ministerstva zdravotníctva SR.

Je ženatý; s manželkou Teréziou, ktorá je tiež lekárka, má štyri deti. Je veriaci človek, dlhodobo sa verejne angažuje za práva nenarodených detí.Počas komunistického režimu aktívne pôsobil v cirkevných mládežníckych hnutiach, tajne prevážal biblie a zúčastňoval sa na cirkevnom živote. Jeho strýko MUDr. Silvester Krčméry[17]bol počas komunistického režimu viacero rokov väznený kvôli svojim aktivitám laického apoštolátu a evanjelizácie medzi medikmi a robotníkmi. Vladimír Krčméry nikdy nebol členom žiadnej politickej strany počas svojho života a ani v súčasnosti nie je členom žiadnej politickej strany.

V roku 2007 a v roku 2010 bol odborným garantom – regionálnym ambasádorom protitetanového projektu medzinárodnej organizácie UNICEF na Slovensku.[18] Pri realizácii zahraničných zdravotníckych a humanitárnych projektov v krajinách tretieho sveta v Ázii, Afrike a na Haiti spolupracuje profesor Krčméry a Vysoká škola zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety v Bratislave dlhoročne s viacerými domácimi aj medzinárodnými inštitúciami – Ministerstvo zahraničných vecí a európskej integrácie SR , vládna organizácia SlovakAid , s Juhoafrickou katolíckou univerzitou v Keni, s Trnavskou univerzitou - Fakultou zdravotníctva a sociálnej práce, jezuitskou katolíckou Univerzitou v Scrantone, Misionárkami matky Terezy, Saleziánmi don Bosca[19], Sestrami Milosrdenstva (Írsky rehoľný rád), kanceláriami WHO, ministerstvami afrických štátov, miestnymi farnosťami, neziskovými organizáciami, OZ[20]Dobrota svätej Alžbety, mnohými občianskymi združeniami, Arcidiecéznou charitou Praha, Spoločnosťou Úsmev ako dar,[21] Lekármi bez hraníc - MSF a ďalšími.[22]

Profesor Krčméry je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií, odborných článkov, prednášal na mnohých domácich i zahraničných konferenciách a sympóziách. Plynule hovorí anglicky, nemecky, rusky, francúzsky a po taliansky.

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1985 – Univerzita Komenského, Lekárska fakulta Bratislava, MUDr.
  • 1990 – Univerzita Komenského, Lekárska fakulta Bratislava, PhD.
  • 1991 – Londýn, FRSH
  • 1993 – DrSc.
  • 1999 – Edinburgh (Royal College of physicans), FRCP
  • 2000 – Philadelphia (American College of physicans), FACP
  • 2006 –  25. 4. - České Budějovice ČR, Dr h.c. -doctor honoris causa v odbore verejné zdravotníctvo.[23]
  • 2007 – Scranton, Dr h.c.
  • Celkom je držiteľom štyroch čestných doktorátov. Ďalšie dva čestné doktoráty Dr h.c. obdržal na Lekárskej univerzite vo Varne - v Bulharsku (Medical University of Varna) a na Štátnej lekárskej univerzite v Krasnodare - Ruská federácia (Krasnodar State Medical University).


Členstvá a redakčné rady[upraviť | upraviť zdroj]

  • Medzinárodné/zahraničné:[23]
    • Člen edičnej rady (Chemoterapy Basel 1991 – 1997)
    • Člen IATCG a IFICG EORTC 1991
    • Člen edičnej rady International Journal of Infectious Diseases, New York, od 1996 – až do súčasnosti (Mníchov)
    • Šéfredaktor Anti-infective Drugs and Chemoterapy, od 1994 až do súčasnosti
    • Člen pracovnej skupiny Európskej spoločnosti pre Biomodulácie a chemoterapiu – antimikrobiálnu odolnosť
    • ESCMID – člen komisie ESGNI (E. Bouza) a ESGAP (JV Meer)
    • člen britského Kráľovského kolégia lekárov a člen Amerického kolégia lekárov
    • Antiinfective Drugs Chemotherapy, od roku 1996 (Mníchov)
    • International Journal of Chemoterapy, 1990 – 1998 (Bazilej – New York – Tokio)
    • Medzinárodný magazín infekčných chorôb, od roku 1998 (New York)
    • Journal of chemoterapie, od roku 1999 (Florencia)
    • Acta chemotherapeutica, 1999 (Viedeň)
    • Americká mikrobiologická spoločnosť, 1993, člen (Washington)
    • Americká spoločnosť pre infekčné choroby, 1998, člen (Washington, DC)
    • Európska chemoterapeutická spoločnosť (Londýn) (FESCI)
    • Čestný pokladník Európskej spoločnosti pre Biomodulácie a chemoterapiu
  • Domáce:[23]
    • Predseda Antibiotickej komisie Národnej poisťovne
    • Člen rady ministra zdravotníctva SR
    • Predseda komisie ministerstva zdravotníctva SR pre posudzovanie antibiotík[24]

Vyžiadané hosťovanie ako profesor[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1997 – 2000 – Interná medicína, Univerzita Brno, Česká republika
  • 1988 – Zdravotnícky manažment a administratíva – Univerzity of Scranton, PA
  • Katolícka univerzita v Ríme

Čestné tituly a ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1993 – Ocenenie mladého bádateľa – Montreaux, Switzerland
  • 1991 – IHS ocenenie – Boulder CO
  • 2007 – Cena literárneho fondu SAV za rok 2006, prémia za trojročný vedecký ohlas, 2. miesto v kategórii prírodné a lekárske vedy
  • ocenenie „Vedec roka SR 1998“ za zavedenie plánovanej progresívnej antiinfekčnej liečby u onkologických pacientov s komplikáciami po cystostatickej chemoterapii. Navrhol algoritmy, ktoré sa stali súčasťou európskych odporúčaní (EORTC).
  • Cena primátora mesta Bratislavy za rok 2010
  • Zlatá medaila MPSVR SR - apríl 2010 - rezortné vyznamenanie od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR - za dlhoročné rozsiahle humanitné, charitatívne a misijné aktivity v prospech ľudí v krízových životných situáciách na Slovensku a v krajinách tretieho sveta.[25]
  • november 2010 – ocenenie od združenia „Človek v ohrození“ – Cenu za prínos krízovým oblastiam sveta (za humanitárnu pomoc obyvateľom Haiti postihnutým zemetrasením).
  • 2010 – výročná cena združenia Neformálne ekonomické fórum – Hospodársky klub – „Zlatý Biatec 2010“ ako vedúca osobnosť 100-členného slovenského zdravotníckeho „Tropic Teamu“ – tropického zdravotníckeho tímu pôsobiaceho na pôde VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave.[26]
  • 2012 – Krištáľové krídlo 2011 - v kategórii filantropia za založenie skupiny lekárov a vedecko-výskumných pracovníkov s názvom Tropicteam s pôsobnosťou po celom svete.[27]
  • 2012 - Bol mu v Poľsku udelený diplom čestného profesora - prof. h. c. Professor honorificum - Vysoká škola manažmentu, Varšava - Poľsko - Warsaw Management Academy in Warsaw, Poland.[28]
  • 2013 - Malajzia - Kuala Lumpur - 4. máj 2013 - Prevzatie ocenenia za prínos v oblasti medicíny z rúk princa Malajzie Muhammada V.-eho.Muhammad V. z Kelantanu[29]

Publikačná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • 10 monografií[23]
  • 206 zahraničných publikácií SCI[23]
  • 1097 SCI citácií[23]
  • Publikácie
  • KRČMÉRY VLADIMÍR. Antibiotiká: Mechanizmy účinku a rezistencie. [s.l.] : ALFA - SNTL, 1978. Dostupné online. S. 371.
  • KRČMÉRY VLADIMÍR, STUDENÁ MARIANA, HRICÁK VASIĽ,MARINOVÁ I.,ŠEVČÍKOVÁ Ľ.. Aktuálne farmakoterapeutiká: Glykopeptidové antibiotiká, Zväzok 9. [s.l.] : Osveta, 1996. Dostupné online. S. 69.
  • DELVECCHIO, Vito G.; KRČMÉRY, Vladimír. Applications of genomics and proteomics for analysis of bacterial biological warfare agents. [s.l.] : IOS Press, 2003. Dostupné online. ISBN 58603-343-3. (anglicky)
  • KRČMÉRY, Vladimír a kol.. Manuál antimikróbnej terapie. [s.l.] : Osveta, 2007. ISBN 8080632625. S. 288.
  • JÁN TURŇA, VLADIMÍR KRČMÉRY, MILAN KETTNER, MARTIN ANTAL, JOZEF AUGUSTÍN, BRUNO MUSIL. Rekombinantné DNA a biotechnológie. [s.l.] : Alfa, 1990. Dostupné online. ISBN 8005000790, 9788005000799.
  • KRČMÉRY VLADIMÍR A KOL.. Aminoglykozidové antibiotiká. Martin : Osveta, 1995. ISBN 80-217-0592-2. S. 73.
  • KRČMÉRY VLADIMÍR, HAĽKO JOZEF. Protinádorové a protimikrobiálne antibiotiká a chemoterapeutiká. [s.l.] : Alfa, 1989.
  • KRČMÉRY VLADIMÍR ML.. Aktuálne farmakoterapeutiká IV - Antiparazitiká. Martin : Osveta Martin, 1991. Dostupné online. ISBN 80-217-0282-6.
  • KRČMÉRY VLADIMÍR ML.. Aktuálne farmakoterapeutiká XII - Monobaktámy a karbapenémy. Martin : Osveta Martin, 1997. Dostupné online. ISBN 80-217-0603-1.
  • VLADIMÍR KRČMÉRY, JAN HABER, JOZEF BUCHVALD, JOZEF LACKA, STANISLAV ŠPÁNIK. Aktuálne farmakoterapeutiká XII - Systémové antimykotiká. Martin : Osveta Martin, 1999. Dostupné online. ISBN 80-217-0603-1. S. 118.
  • KRČMÉRY VLADIMÍR, ZOSTAVOVATEĽ PROF. MUDR. MIRON ŠRAMKA,DRSC. Klinická patofyziológia. Trnava : Trnavská univerzita, 2003. ISBN 8088908833. S. 300.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Central European Doctors Help Out in Africa, Asia [online]. American International Health Alliance, jar 2005, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online. (anglicky)
  2. TASR. Nové referenčné centrum sa bude zaoberať aj diagnostikou tropických chorôb [online]. 13.3.2007, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.
  3. prof. MUDr. Vladimír Krčméry DrSc. Dr h.c. mult.. Humanum, 5 2010. Dostupné online. ISSN 1898-8431.
  4. THE UNIVERSITY OF SCRANTON. Honorary Degree Recipients [online]. Scranton, Pennsylvania 18510, 2010, [cit. 2011-09-02]. Dostupné online. (anglicky)
  5. VELEMÍNSKÝ, Miloš. Jihočeská univerzita udělila přednímu světově uznávanému lékaři prof. MUDr. Vladimíru Krčmérymu, DrSc., čestný doktorát [online]. Zdravotně sociální fakulta, JU v Českých Budějovicích, 25.4.2006, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online. (česky)
  6. KAMPF, Vladimír. Psovi hodil všetky publikácie, profesúry a doktoráty. [online]. Trnavský hlas, 26.12.2011, [cit. 2013-07-20]. Dostupné online.
  7. OSOBNOSTI OZ, Najvýznamnejšie osobnosti Slovenska. Vladimír Krčméry životopis [online]. Osobnosti OZ, 2007, [cit. 2013-07-20]. Dostupné online.
  8. VŠZASP SV. ALŽBETY, Projekty. Projekty VŠZaSP svätej Alžbety. [online]. Bratislava : 2011 september, [cit. 2011-09-02]. Dostupné online.
  9. JURISTÝ, Ján. Prvý slovenský humanitárny projekt v Keni [online]. Bratislava : Verejné zdravotníctvo, 2011, [cit. 2013-07-20]. Dostupné online.
  10. Vysoká škola svätej Alžbety ošetrí ročne 50 tisíc chudobných. [online]. Bratislava : 22.10. 2012, [cit. 2013-01-09]. Dostupné online.
  11. S maláriou už bojuje aj ochrankár Slotu ml. [online]. Bratislava : 2006-11-25, [cit. 2014-02-12]. Dostupné online.
  12. Nové referenčné centrum sa bude zaoberať aj diagnostikou tropických chorôb. [online]. Bratislava : TASR, 13.3. 2007, [cit. 2013-01-09]. Dostupné online.
  13. Proti tropickým chorobám by malo bojovať nové centrum. [online]. Bratislava : 13.3. 2007, [cit. 2013-01-09]. Dostupné online.
  14. Menovanie Vladimíra KRČMÉRYHO za rektora Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. [online]. Bratislava, Prezidentský palác : 1.2.2007, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.
  15. SITA. Rektor Krčméry odstúpil na protest proti ministrovi Mikolajovi [online]. Pravda.sk, 21.12.2009, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.
  16. SITA. VŠ SV. ALŽBETY: Vyjadrenia Mikolaja sú predčasné [online]. webnoviny.sk, 11.2.2010, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.
  17. ÚSTAV PAMÄTI NÁRODA. Silvester Krčméry životopis [online]. Ústav pamäti národa, 2013, [cit. 2013-07-20]. Dostupné online.
  18. Hilmerová a Kramár budú bojovať proti tetanu [online]. Communication Works s.r.o, 11.3.2010, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.
  19. VŠZASP SV. ALŽBETY - PARTN. ORGANIZÁCIE. Projekty - partnerské organizácie [online]. 2012, [cit. 2013-08-01]. Dostupné online.
  20. OZ DOBROTA SVÄTEJ ALŽBETY - ADOPCIA DETÍ NA DIAĽKU. OZ Dobrota sv. Alžbety, [cit. 2013-07-21]. Dostupné online.
  21. VYSOKÁ ŠKOLA SV. ALŽBETY - PROJEKTY - PARTNERSKÉ ORGANIZÁCIE. [Cit. 2012-08-29]. Dostupné online.
  22. Trnava: Medzinárodná konferencia hospicovej a paliatívnej starostlivosti [online]. TK KBS, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.
  23. a b c d e f PH - BUDNEWS.CZ. JU udělí uznávanému lékaři V. Krčmérymu čestný doktorát [online]. Občianske združenie Osobnosti.sk, 2006, [cit. 2013-07-22]. Dostupné online.
  24. SEDLÁK, Jozef. Antibiotiká sú v mäse aj v iných potravinách [online]. Pravda, 11.7. 2013, [cit. 2013-07-21]. Dostupné online.
  25. UPSVAR SK. Svetový deň sociálnej solidarity - Príležitosť na slávnostné odovzdanie vyznamenaní Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR [online]. apríl 2010, [cit. 2013-07-20]. Dostupné online.
  26. Výsledky hlasovania členov združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub a ďalších osobností Slovenskej republiky o výročnej cene Zlatý biatec 2010, založenej v 1993. roku [online]. 28.2.2011, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.
  27. Krištáľové krídlo si odniesli Zuzana Krónerová ale aj profesor Koza [online]. sme.sk, 2012-01-15, [cit. 2014-02-06]. Dostupné online.
  28. Dyplom Honorowego Profesora WSM dla wybitnego uczonego. [online]. 10.12.2012, [cit. 2013-01-06]. Dostupné online. (poľsky)
  29. WIKIPEDIA MUHAMMAD V OF KELANTAN. Muhammad V of Kelantan [online]. 2013, [cit. 2013-07-21]. Dostupné online. (anglicky)