MBK Ružomberok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
MBK Ružomberok
Rok založenia 1941
Prezývka Ruža, Žabky
Farby Biela - oranžová
Prezident klubu PaedDr. Stanislav Bella
Štadión ŠH Koniareň
(4 500 miest)
Adresa Poľná 49,
03401 Ružomberok

MBK Ružomberok je najúspešnejší slovenský ženský basketbalový klub. Ako jediný československý a zároveň slovenský klub získal 2-krát po sebe titul európskeho šampióna.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Klub vznikol v roku 1941, účastníkom československej ligy bol po prvýkrát v roku 1979. Získal 14 titulov majstra v rade po sebe (3 československé, 11 slovenských), prvý v sezóne 1990/1991. Dvakrát zvíťazil v najprestížnejšej kontinentálnej basketbalovej súťaži Eurolige, pod vedením trénerky Natálie Hejkovej. V minulosti vystupoval aj pod názvami SBZ Ružomberok, TJ Ružomberok, TJ SCP Ružomberok, SCP Ružomberok, Sipox Ružomberok (1994-95), MŠK Sipox Ružomberok (1996), od roku 2003 pod názvom MBK Ružomberok.

Začiatky basketbalu v Ružomberku[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky basketbalu na pôde mesta sa predpokladajú už v roku 1938 na miestnom gymnáziu. V súvislosti so ženským basketbalom sa spomína zájazd do Prievidze a Baťovian v roku 1948. Výraznejšie úspechy družstvo žien nedosahovalo, až v roku 1960 sa prebojovalo do najvyššej slovenskej súťaže, 2. ligy. Ružomberok odohral v tomto roku aj prípravný zápas s majstrom NDR Humboldtovou univerzitou, v ktorom podľahol 50:83. Zaujímavosťou je, že sa hralo vo Veľkej dvorane Kultúrneho domu A. Hlinku, zápasy sa ale väčšinou hrávali v Sokolovni. V ďalších rokoch sa TJ Ružomberok stal stabilným účastníkom 2. ligy, pod vedením Pavla Ondríka dosahoval solídne výsledky a zahral si aj kvalifikáciu o postup do československej ligy.[1]

Postup do najvyššej súťaže (1979-1987)[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1979 postúpili TJ SCP Ružomberok pod vedením Jána Barana a Vladimíra Lubelana do najvyššej súťaže - československej ligy. Za družstvo žien vtedy nastupovali Červeníková, Combová, Dekýšová, Gráfová, Haríňová, Hančíková, Jánošová, Lichnerová, Nagyová, Ostrineková, Urbanová. Neskôr prišli Zdena Mottlová, Žbirková, Kotoučová. Ružomberok sa pohyboval zväčša v strede tabuľky, už aj s neskoršou trénerkou Natáliou Hejkovou, ktorá prišla zo Slávie VŠ Praha. V roku 1984 klub vypadol do 1. slovenskej ligy. Opätovne postúpil až v roku 1986, ale hneď sa s federálnou ligou rozlúčil.[1]

Zlatá éra ružomberského basketbalu (1987-2003)[upraviť | upraviť zdroj]

Najúspešnejšie obdobie v histórii ružomberského basketbalu zažil klub pod vedením dvojice Natália Hejková - Jozef Smolek v rokoch 1987 - 2003. V sezóne 1989/1990 po prvýkrát prenikol Ružomberok medzi federálnu elitu, keď skončil na 3. mieste. V ďalšom ročníku už pod našimi košmi kraľoval, keď získal prvý československý titul. V družstve už v tom čase hrala rozohrávačka Iveta Bieliková, ktorá neskôr zažila všetky klubové úspechy Ružomberka. V sezóne 1990/1991 sa Ružomberok po prvýkrát predstavil v Pohári L. Ronchettiovej.

Návrat do najvyššej súťaže[upraviť | upraviť zdroj]

V ročníku 1987/1988 sa na trénerskú lavičku posadila Natália Hejková, pozíciu managera zastávala ďalšia výrazná postava ružomberského basketbalu Jozef Smolek. Po postupe do najvyššej súťaže sa nováčik umiestnil na 6. mieste a v sezóne 1989/1990 Ružomberok dosiahol vynikajúce 3.miesto. V sezóne 1990/1991 Ružomberok získal svoj premiérový majstrovský titul. Za Ružomberok v tom období hrávali Belickaiteová, Beňušová, Bieliková, Frolová, Chamajová, Chebeňová, Látalová, Pavláková, Pavúková, Pisarčíková, Pytlová, Rázgová.[1]

1991/1992[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 1991/1992 sa Ružomberok premiérovo predstavil v Európskom pohári majstrov, predchodcovi dnešnej Európskej ligy. V 1. predkole vyradil tureckého majstra Galatasaray Istanbul (96:64d, 68:88v), v 2. predkole narazil na neskoršieho víťaza súťaže Dorna Godella Valencia. Španielsky majster na čele s 202 cm vysokou Razijou Mujanovičovou (bola 3-krát vyhlásená za najlepšiu basketbalistku Európy[2] ) bol nad sily slovenského majstra a postúpil po dvoch víťazstvách 88:82 a 84:69.

1992/1993[upraviť | upraviť zdroj]

Sezóna 1992/1993 bola pre Ružomberok na medzinárodnej scéne prelomová. Po suverénnom postupe cez fínskeho majstra Forssan Alku (98:91v, 130:72d) sa v 3. predkole stretli s poľskými MTK Polfa Pabianicami. Po vysokej prehre v prvom zápase 92:111 už málokto veril v postup, ale v domácom zápase SCP zvíťazilo vďaka výbornému záveru zápasu 90:65 a zabezpečilo si účinkovanie v skupinovej fáze EPM. V skupine sa stretli s S.F.T Como, Dornou Godellou Valenciou, francúzskym majstrom Challes Savoie Basket, ukrajinským Dynamom Kyjev a maďarským MiZo VSK Pécs.

Najmä vďaka štyrom domácim víťazstvám na zimnom štadióne si Ružomberok zabezpečil postup do Final Four v španielskej Llirii. Cenné bolo domáce víťazstvo 78:74 nad neskorším víťazom Valenciou, ktorej dres vtedy obliekala dvojnásobná najlepšia basketbalistka európskeho kontinentu Ruska Natália Zasuľská a americká basketbalistka Katrin McLainová. Po prehrách 72:85 s Comom a 52:72 so Challes skončil po záverečnom turnaji na celkovom 4. mieste. V poslednom federálnom ročníku domácej ligy vyhral Ružomberok súťaž bez prehry. Team nastupoval počas sezóny najčastejšie so základnou päťkou Iveta Bieliková, Barbora Garbová, Martina Godályová, Dalia Kurtinaitineová, Ingrida Jonkuteová, oporami tiež boli Milena Rázgová-Paulišincová a výborná strelkyňa spoza trojkového oblúka Kamila Pavláková.

1993/1994[upraviť | upraviť zdroj]

Sezóna 1993/1994 priniesla Ružomberku sklamanie, po predchádzajúcej úspešnej sezóne sa basketbalistkám s prakticky nezmeneným kádrom nepodarilo postúpiť do skupinovej fázy EPM. V 1. predkole si síce suverénne poradili so švédskym Arvika Basket (86:56v, 99:61d), ale v 2. predkole po nevydarenom zápase v nemeckom GoldZack Wuppertal (69:92v, 67:60d) sa so súťažou rozlúčili. Ružomberok mohlo tešiť aspoň to, že vypadli s neskorším účastníkom záverečného turnaja, ktoré viedla jedna z najlepších svetových basketbalistiek deväťdesiatych rokov Sandra Brondellová. Malou náplasťou mohlo byť aspoň víťazstvo v stredoeurópskom Superpohári. Zaujímavosťou je, že v tejto sezóne sa v Ružomberku v rámci prípavy predstavila v 2 zápasoch aj reprezentácia Japonska. Zisk titulu v slovenskej lige bol pokladaný za povinnosť, o suverenite Ružomberka svedčia aj vysoké víťazstvá vo finále so Sporiteľňou Bratislava 101:68 a 60:45.

1994/1995[upraviť | upraviť zdroj]

Po neúspechu v predchádzajúcom vydaní EPM došlo v ročníku 1994/1995 k viacerým zmenám v kádri. Odišli obidve litovské pivotky Jonkuteová a Kurtinaitieneová, Barbora Garbová a Milena Rázgová. Prišli viaceré mladé hráčky, ale predovšetkým kvalitné legionárky, vynikajúca strelkyňa Dynama Kyjev, olympijská víťazka z Barcelony Jelena Žirková a pivotka ruskej zbornej Jelena Mozgová. Po vydretom postupe cez rumunský BC Icim Arad (53:79v, 96:62d) sa súpermi Ružomberka stali Sporting Atény, US Valenciennes-Orchies, Dorna Godella Valencia, FTC Diego Budapešť a CSKA Moskva.

Napriek neveľmi vydarenej skupinovej fáze, v ktorej dosiahli len 3 víťazstvá (2-krát nad Budapešťou a po výbornom výkone doma 86:61 nad Aténami) sa družstvu podarilo postúpiť do štvrťfinále, kde vypadli s Comom po 2 prehrách (76:80d, 70:81v). Ružomberok vládol aj v domácej súťaži, kde prehral iba jediný zápas so Spartakom Myjava a vo finále si v 2 zápasoch poradil s rovnakým súperom 76:45, 76:61. Pripísal si tiež triumf v Maďarsko-slovenskom pohári.

1995/1996[upraviť | upraviť zdroj]

Sezóna 1995/1996 sa začala účasťou na Golden Cup-e, neoficiálnych majstrovstvách klubov v brazílskej Pavlínii. V silnej konkurencii skončil Ružomberok po prehre s domácou Pavlíniou na 4. mieste, ale na turnaji dokázal poraziť aj víťaza EPM S.F.T. Como[3])). Do kádra pribudla reprezentantka Dagmar Huťková z UMB Banská Bystrica a talentovaná pivotka Alena Kováčová z Popradu. V 2. predkole EPM si bez problémov poradili so švédskym majstrom Nerike Basket Őrebro (69:55v, 94:61d). S jedinou prehrou sa Sipox Ružomberok stal suverénnym víťazom skupiny A v konkurencii tradičného rivala Dorny Godelly Valencie, Dynama Kyjev, Galatasaray Istanbul, CSKA Moskva a Ježice Lubľana a do bojov o Final Four so Sportingom Atény šiel ako favorit. So Sportingom si poradil 2:1 na zápasy (72:66d, 62:64v, 69:54d). Final Four EPM sa konalo v bulharskej Sofii. Ružomberok po prehre s BTV Wuppertal 67:84 zvíťazil v súboji o 3. priečku s francúzskym CJM Bourges 65:59.

V domácej lige pokračovala suverenita Ružomberčaniek a žiadny vážnejší konkurent sa nenašiel. Vo finále si Ružomberok poradil s Cassoviou Košice 86:68 a 88:70. Ružomberok sa za rok 1996 po prvýkrát stal víťazom ankety Športovec roka v kategórii kolektív.

1996/1997[upraviť | upraviť zdroj]

Sezónu 1996/1997 začal Ružomberok pod staronovým názvom SCP Ružomberok, do kádra pribudli ďalšie slovenské reprezentantky, pivotka Renáta Hiráková z Francúzskej ligy a Ľubica Jonisová (Schultzeová), výraznejšie sa presadzovala aj šikovná rozohrávačka Slávka Frniaková (Bučáková). V rámci prípravy na sezónu sa predstavil na prestížnom ázijskom turnaji Jones Cup, kde obsadili celkovo 2. miesto (turnaj vyhral výber Kanady), pričom porazili aj výber KĽDR 88:69 a výber Japonska 93:61, s výberom USA prehrali 62:72. Európsky pohár majstrov sa hral pod novým názvom Európska liga, v skupine A sa spolu s Ružomberkom ocitli CD Pool Getafe Madrid, US Valenciennes Olympic, Galatasaray Istanbul, MiZo VSK Pécs, DJK WildCats Aschaffenburg, TMC Ahena Cesena a Croatia Záhreb. Počas sezóny si nepríjemne zranila koleno Martina Godályová, čo spôsobilo dlhodobejšiu rekonvalescenciu. Zo skupiny si SCP zabezpečil bezproblémový postup z 3. miesta (s Croatiou Záhreb zvíťazil vysoko 100:67) a v Play Off sa stretlo s českým majstrom IMOS Žabovřesky. Po vysokom víťazstve na pôde súpera (87:59), bol postup potvrdený aj domácim víťazstvom (63:57). Vo Final Four, ktoré sa konalo v gréckej Larisse stroskotali "žabky" tradične na Wuppertale 66:87 a v súboji o tretie miesto zvíťazili nad Comom 75:58. Vo finále ligovej súťaže sa klub stretol s tradičným rivalom Spartakom SAM Myjava s ktorým zvíťazil 77:55.

1997/1998[upraviť | upraviť zdroj]

Ročník 1997/1998 sa tradične začal účasťou na kvalitne obsadených turnajoch. Najskôr víťazstvom na turnaji Eurostars v Toulouse v konkurencii domáceho družstva, Parmy, KK Záhreb, Rhondy Rebels. Ružomberok tiež zastupoval Slovensko na International Invitational Tournament v USA, kde sa stretol v 4 zápasoch s reprezentáciou Austrálie a Spojených štátov. Následne pokračoval ďalšou účasťou na neoficiálnych majstrovstvách klubov v brazílskej Londrine, kde skončil na 3. mieste po víťazstve nad CJM Bourges.
Po zdravotných problémoch musela skončiť s basketbalom Jelena Mozgová, na post pivotky preto generálny manažér Smolek zháňal adekvátnu náhradu, na spadnutie bol prestup Natálie Zasuľskej. Nakoniec do Ružomberka prestúpila moldavská reprezentantka Natália Sviščevová, tiež mladá krídelníčka Zuzana Žirková a z Banskej Bystrice mladšia sestra Anny Kotočovej Silvia Janoštinová. Samotná euroligová sezóna vzhľadom k sile kádra nemohla byť hodnotená ako úspešná. Vo vyrovnanej a silnej skupine sa o postup bilo spolu s Ružomberok 6 teamov: CJM Bourges, Pool Getafe Madrid, SG Comense Como, CSKA Moskva, WBC Ježica Lublana. Ďalší 2 kluby Sporting Atény a FTC Diego Budapešť dokázali vyhrať len po 1 zápase. Vo štvrťfinále Euroligy vypadol Ružomberok s francúzskym Valenciennes Olympic, keď v rozhodujúcom zápase na pôde súpera prehral o 2 body (73:75).

Dominancia v domácej súťaži bola stále výraznejšia, finalista Slovan Bratislava utrpel zahanbujúce prehry v 3 zápasoch 94:49, 77:54, 105:62.

1998/1999[upraviť | upraviť zdroj]

Už úvod historickej sezóny bol pre Ružomberok úspešný, keď na 7. ročníku Golden Cup-u v brazílskej Londrine skončil na 2. mieste.

V kádri družstva nedošlo pred sezónou k žiadnym výrazným zmenám, čo bolo poznať na zohratosti a dobrej organizácii hry. Už víťazstvo v skupine A pre GoldZack Wuppertal, KK Hemofarm Vršac, SG Comense, US Valenciennes Olympic, MiZo VSK Pécs, Panathinaikos Atény a izraelským Elitzur Ramla naznačilo vysoké ambície klubu v tomto ročníku Euroligy. V štvrťfinále Ružomberok prvý zápas nezvládol a prehral so skúseným Bourges vysoko 44:65, zdalo sa, že nádej na Final Four je stratená. Vo francúzsku však podali hráčky heroický výkon a zvíťazili vďaka výbornej obrane 51:42. V rozhodujúcom zápase porazili CJM Bourges 65:58.

Final Four sa konalo v Brne (hostiteľom bol IMOS Žabovřesky, ktorý sa do záverečného turnaja nedostal). V semifinálovom zápase sa Ružomberok stretol s Galatasarayom Istanbul. V prvom polčase hrali zverenkyne trénerky Natálie Hejkovej veľmi nervózne a prehrávali o 2 body, ale v druhom polčase prišlo spresnenie v streľbe aj lepšie doskakovanie a zaslúžené víťazstvo 54:47. V zápase s palubovky takmer neschádzali J. Marenčíková (39 minút) a I. Bieliková (38 minút). Finále sa hralo 8. apríla 1999 a malo prekvapujúco pomerne jednoznačný priebeh, keď SCP Ružomberok vyhral 63:48(34:23), o body sa podelili Godályová 16, Sviščevová 14, Kováčová 10, Žirková-Marenčíko 9, Bieliková a Janoštinová po 7.

V kádri víťaza Euroligy boli tieto hráčky:

Vo finále ligovej súťaže vyhral Ružomberok nad DM Lokomotíva Košice v 3 zápasoch 69:54, 67:53, 74:56.

1999/2000[upraviť | upraviť zdroj]

Hneď na úvod sezóny nadviazal slovenský majster na predchádzajúci úspešný ročník a zvíťazil bez zaváhania na medzinárodných turnajoch v Krakove (Lajkonikov pohár) a Záhrebe (Zrinski Frankopani). Ružomberok získal zaujímavú posilu, jednu z najlepších slovenských basketbalistiek Andreu Kuklovú. V skupine sa SCP stretol s CJM Bourges, SG Comense, Gysev Ringa Sopron, GoldZack Wuppertal, Lachen Ramat Hasharon, Vigo, WBC Jezica Ľublana a skončil o skóre na druhom mieste za francúzskym majstrom. Vo štvrťfinále sa stretol s US Valenciennes Olympic, ktorý vyradil 2:1 na zápasy 72:65, 62:63, 78:49. Final Four sa konalo premiérovo na domácej pôde v Ružomberku. V semifinálovom zápase si poradili domáce s Gambrinusom Brno 63:55, keď využili svoje väčšie skúsenosti v porovnaní so súperom. V zápase zahrala výborne Natália Svisčevová, ktorá bola zároveň najlepšou strelkyňou so 14 bodmi. Finále ponúklo dramatický priebeh, keď až druhé predĺženie prinieslo rozhodnutie (67:64). Víťazom Euroligy sa po druhýkrát stal SCP Ružomberok, hrdinkami zápasu boli Svisčevová s 27 bodmi a Iveta Bieliková, autorka dôležitých bodov v závere zápasu.

Káder víťaza Euroligy tvorili:

Domácu súťaž zvládol Ružomberok bez prehry a vo finále porazil Cassoviu Košice v dvoch zápasoch suverénne 114:56 a 97:47.

2000/2001[upraviť | upraviť zdroj]

Po ďalšom víťazstve v Eurolige sa káder družstva prakticky rozpadol, trhová cena hráčok po úspechoch stúpala a Ružomberok už nedokázal plniť ich predstavy, došlo aj k ochladeniu vzťahov medzi vedením klubu a niektorými hráčkami. Začalo sa hovoriť aj o rozdielnych predstavách mecenáša klubu Milana Fiľa a managera Jozefa Smoleka.

Z pravidelne hrajúcich hráčok ostala prakticky len kapitánka Iveta Bieliková, okolo ktorej vznikol prakticky nový team. Do Ružomberka prišli viaceré mladé hráčky a najmä nebývalý počet legionárok. Posilami boli ruská reprezentantka Elena Karpovová, ukrajinská reprezentantka Oľga Šlachovová, srbské reprezentantky Lara Mandičová, Sanja Veselová a bosnianka Merima Sečerbegovičová. Napriek veľkému prievanu sa podarilo zostaviť kvalitný káder, ktorý stále suverénne (už piatykrát bez prehry) vyhral slovenskú ligu pred druhým Slovanom Bratislava. Nestratil sa ani v Európskej lige, v skupine C sa umiestnil na druhom mieste a v osemfinále vypadol s CJM Bourges (69:79d, 65:84v).

2001/2002[upraviť | upraviť zdroj]

V ďalšej sezóne Ružomberok siahol po ďalších talentovaných slovenských hráčkach, Gatialovej, Čavojskej, Ružičkovej, Ciulisovej,Furkovej. Z kádra odišla Šečerbegovičová, Elena Karpovová aj Oľga Šlachovová. Najväčšou posilou v kádri bola brazílska hviezda Alessandra Santos de Oliveirová (majsterka sveta 1994, OH Atlanta 1996 striebro, Sydney 2000 bronz), ktorá prišla z talianskeho Coma, výborná srbská strelkyňa Gordana Bogojevičová a česká reprezentantka hrajúca WNBA Michaela Pavlíčková. Prišla tiež reprezentačná pivotka Lívia Libičová z Banskej Bystrice.

V Eurolige odohral Ružomberok dobrú skupinovú fázu, kde skončil na druhom mieste za CJM Bourges, ale pred SG Comense, MiZo VSK Pécs, Botasspor Adana, GoldZack Wuppertal, Eix En Provence Basket a Lachen Ramat Hasharon, keď prehral len 2 zápasy. Vo vyraďovacej fáze o účasť vo Final Four sa stretol s maďarským teamom Gysev Ringa Šoproň a po víťazstve 2:1 na zápasy (96:83d, 68:87v, 98:78d) aj postúpil. Final Four sa v roku 2002 konal vo francúzskom Lievine. Ružomberok však vyhorel hneď v prvom zápase s US Valenciennes Orchies 68:100 a v zápase o 3. miesto sa už z nevydareného predchádzajúceho zápasu nespamätal a podľahol talianskej Lavezzini Basket Parma 57:75.

V domácej ligovej súťaži pokračovala dominancia ružomberského klubu, kde priemerné výkony stačili na vysoké víťazstvá v zápasoch. Vo finále v rozhodujúcom zápase na pôde Slovana Bratislava zvíťazili 95:72.[4]

2002/2003[upraviť | upraviť zdroj]

Do ďalšej sezóny išiel Ružomberok s oslabeným kádrom, napriek tomu s ambíciami získať domáci titul a postúpiť zo skupiny Európskej ligy. Počas sezóny sa však začali prejavovať finančné problémy klubu, hráčkam meškali výplaty a posledné mesiace odohrali prakticky zadarmo. Hlavný sponzor nejavil záujem investovať väčšie finančné prostriedky do ružomberského basketbalu, ani nemal záujem pustiť do klubu iných partnerov, výsledkom čoho bol odchod Jozefa Smoleka. Ešte počas sezóny a v marci odišla trénerka Natália Hejková a postupne veľká časť hráčok. Napriek oslabeniu a zlej situácii skončil Ružomberok na 5. mieste v skupine B a nepostúpil. V domácej súťaži už pod vedením Jeleny Mozgovej a len s torzom kádra dokázali poraziť DM Košice v rozhodujúcom zápase 74:68. V tejto sezóne sa zároveň skončila 8-ročná neporaziteľnosť na domácich palubovkách. Ružomberok neprehral v domácej ligovej súťaži od roku 1995 a dosiahol sériu 253 víťazných zápasov v rade.[5]

MBK Ružomberok - ústup z pozícií[upraviť | upraviť zdroj]

Ružomberok vstúpil do novej sezóny 2003/2004 pod novým názvom MBK Ružomberok, s výrazne omladeným kádrom a jedinou legionárkou, Českou Kateřinou Křížovou. V Európskej lige skončil Ružomberok s neskúseným kádrom na poslednom mieste v základnej skupine s výrazne pasívnym skóre 908:1167 a stratil suverenitu aj domácej ligovej súťaži, keď sa musel skloniť pred Deltou I.C.P. Košice, čim začal 6- ročnú sériu, počas ktorej bol vicemajstrom krajiny. MBK Ružomberok účinkoval aj v Európskom pohári FIBA, ale výraznejší úspech nedosiahol. V sezóne 2005/2006 v osemfinále vypadol s talianskym družstvom Maddalona (61:64v, 66:80d) a 2007/2008 opäť v osemfinále s izraelským Elitzur Ramla (67:82v, 62:70d). V ročníku 2008/2009 sa na domácu palubovku vrátila aj trénerka Natália Hejková, ale v pozícii trénerky ruského Dinama Moskva. Ružomberok podľahol Dinamu vysoko 104:44 a vzhľadom k priebehu bol výsledok pre domáci team lichotivý. Ligová sezóna 2009/2010 skončil MBK na 3. mieste, čo bolo najhoršie umiestnenie za posledných 20 rokov. Úspešnou bola opätovne až sezóna 2012/2013, kedy Ružomberok postúpil do semifinále Európskeho pohára FIBA, kde vypadol s tureckým teamom Kaski spor Kayser.

Športová hala[upraviť | upraviť zdroj]

Ružomberok hráva zápasy v športovej hale Koniareň (od roku 1996) s kapacitou približne 4500 miest. Pred výstavbou športovej haly sa zápasy hrávali na zimnom štadióne v Ružomberku (dnes štadión S. Mikitu), ktorý bol kapacitou vyhovujúci, ale vzhľadom k účinkovaniu v medzinárodných súťažiach len dočasným riešením. Vhodný priestor sa našiel vo vojenskom areáli bývalej jazdiarni pre kone, dnešnej športovej hale. Objekt bol upravený pre potreby loptových športov a kultúrnych podujatí, v roku 1996 takto vznikol moderný športový stánok. V minulosti hrával Ružomberok aj v telecvični SOU-papierenského, v športovej hale T18 na Plavisku a v Sokolovni oproti budove Pošty, ale aj vo Veľkej dvorane Kultúrneho domu Andreja Hlinku.

Úspechy klubu[upraviť | upraviť zdroj]

Športové úspechy:

  • 11 x majster Slovenska (1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2000, 2001, 2002, 2003)
  • 9 x vicemajster Slovenska (2004, 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2011, 2012, 2013)
  • 3 x majster Československa (1991, 1992, 1993)
  • 2 x víťaz Euroligy (1999, 2000)
  • 2 x 3. miesto v Eurolige (1996, 1997)
  • 2 x 4. miesto v Eurolige (1993, 2002)
  • 1 x štvrťfinále Európskeho pohára majstrov (1995)
  • 1 x semifinále Európskeho pohára FIBA (2013)
  • 1 x semifinále Golden Cup – neoficiálne majstrovstvá sveta klubov/ Braz. Pavlínia (1995)
  • 1 x 3. miesto Golden Cup – neoficiálne majstrovstvá sveta klubov/ Braz. Santos (1995)
  • 1 x 2. miesto Neoficiálne majstrovstvá sveta klubov / Braz. Londrina (1998)
  • 1 x víťaz Super Cup-u (1994)
  • 1 x víťaz Maďarsko-slovenského pohára (1995)
  • 1 x 2. miesto William Jones Cup – najprestížnejší ázijský basketbalový turnaj (1996)
  • 1 x účasť USA Basketball International Invitational – Ružomberok zastupoval Slovensko v zápasoch s USA a Austráliou (1997)
  • 1 x víťaz turnaja Eurostars Toulouse (1997)

Spoločenské úspechy:

  • 2 x víťaz ankety Športovec roka v kategórii kolektív (1996, 1999)
  • 6 x TOP 3 v ankete Športovec roka v kategórii kolektív (1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2000)

Slávne hráčky[upraviť | upraviť zdroj]

Zostava 2010/2011[upraviť | upraviť zdroj]

Číslo Meno Národnosť Post Výška(m) Dátum narodenia
4 Simona Podešvová Slovensko Pivot 1.86 15/10/1983
7 Veronika Černáková Slovensko Rozohrávačka 1.75 18/01/1990
6 Barbora Novocká Slovensko Rozohrávačka 1.65 06/09/1990
9 Slávka Bučáková Slovensko Rozohrávačka 1.68 03/09/1979
8 Klaudia Lukačovičová Slovensko Pivot 1.92 25/11/1990
9 Katarína Šimkuľálová Slovensko Krídlo 1.82 03/28/1980
10 Barbora Urbanová Slovensko Krídlo 1.82 23/08/1992
11 Lizanne Murphy Kanada Krídlo 1.87 15/03/1984
12 Adriana Grešnerová Slovensko Krídlo 1.80 19/09/1986
18 Veronika Švárna Slovensko Krídlo 1.80 21/03/1993
14 Mária Felixová Slovensko Pivot 1.91 22/08/1990
15 Alesia Lalovic Bielorusko Pivot 1.89 03/08/1979
16 Jennifer Derevjanik USA Krídlo 1.78 29/03/1982
13 Dominika Baburová Slovensko Krídlo 1.82 29/05/1991

Sezóna 2012/13[upraviť | upraviť zdroj]

Zostava:

Číslo Meno Národnosť
4 Veronika Remenárová SVK
5 Katarína Tetemondová SVK
6 Adela Kudličková SVK
7 Veronika Černáková SVK
8 Lucia Hadačová SVK
9 Janka Minčíková SVK
10 Zuzka Brazániová (C) SVK
12 Courtney Vandersloot USA
13 Dominika Baburová SVK
14 Ann Kadidja Andersson SWE
15 Eva Kmeťová SVK
22 Klaudia Lukačovičová SVK
23 Sequoia Holmes USA
44 Nadia Angelica Parker USA

Realizačný tím[upraviť | upraviť zdroj]

  • Prezident klubu: Ing. PaedDr. Stanislav Bella
  • Generálny manažér: Mgr. Stanislav Onuška
  • Vedúci mužstva: Mgr. Radoslav Popelka
  • Tréner: Juraj Suja
  • 1. asistent trénera: Mgr. Anton Panis
  • Kondiční tréneri: Mgr. Jaroslav Láclavík, Iveta Bieliková
  • Doktori: MUDr. Ján Mezsároš, MUDr. Michal Slašťan
  • Masér: Mgr. Jaroslav Láclavík

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zdenko Hochmut a kol.: Ružomberok - historicko-vlastivedná monografia. Stredoslovenské vydavateľstvo, Ružomberok, 1969
  • Bulletiny basketbalového klubu SCP Ružomberok a Sipox Ružomberok

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]