Miroslav Žbirka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Miroslav Žbirka
Miroslav Žbirka v roku 2012
Miroslav Žbirka v roku 2012
Základné informácie
Popis umelca slovenský spevák, gitarista, skladateľ, textár, moderátor
Umelecké mená Miro Žbirka, Meky Žbirka, Miro
Narodenie 21. október 1952 (62 rokov)
Bratislava
Československo Česko-Slovensko
Bydlisko Praha
Pôsobenie Modus
Orchester Braňa Hronca
Orchester Gustáva Offermanna
Limit
Žáner rock, pop, new wave
Hrá na nástroje gitara, klávesové nástroje
Roky pôsobenia 1969 – súčasnosť
Vydavateľstvá Opus, Popron, Bonton, Polygram, Universal, RCA, Dureco, Pingo
Súvisiace
články
Modus, Laco Lučenič
Vplyv The Beatles, The Rolling Stones, The Kinks, Bee Gees
Webstránka oficiálna stránka

Miroslav „Meky“ Žbirka (* 21. október 1952, Bratislava) je slovenský spevák a skladateľ, spoluzakladateľ a bývalý člen skupiny Modus, s ktorou v roku 1977 získal spolu s Jankom Lehotským a Marikou Gombitovou Zlatú Bratislavskú lýru za skladbu „Úsmev“. Je tiež bývalým členom skupiny Limit, s ktorou sa neskôr vydal na sólovú dráhu. V roku 1982 sa stal prvým slovenským Zlatým slávikom.

Detstvo a vplyvy[upraviť | upraviť zdroj]

Miroslav Žbirka, taktiež nazývaný Miro alebo Meky, je synom Slováka Šimona Žbirku z Trnavej Hory a Angličanky Ruth Galeovej z Londýna. Zoznámili sa v roku 1943 v pube v severolondýnskej štvrti Muswell Hill, keď česko-slovenský vojak Šimon Žbirka omylom vypil nápoj patriaci Ruth. O rok neskôr sa zosobášili a po skončení vojny žili v Bratislave. Miroslava Žbirku matka učila anglický jazyk a podporovala ho aj v hudbe, ku ktorej ho priviedli starší bratia Jason a Anton. Vzhľadom na anglické korene rodiny nemali súrodenci so získavaním zahraničných gramoplatní problém, a tak sa bez problémov dokázali orientovať v nových zahraničných hudobných smeroch. Bratia Žbirkovci radi hrávali skladby svojich obľúbených interpretov, čo bolo podnetom aj pre mladého Miroslava. Prezývku „Meky“ získal Miroslav už ako dieťa. Pomenoval ho tak kamarát, ktorý ju odvodil od mien známych ľudí, ktoré sa začínali na „Mc“ alebo „Mac“ [mek] ako napríklad McCartney.

Začiatok kariéry[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé kroky jeho kariéry viedli na bratislavské Račianske mýto, kde hrával skladby pre seba i kamarátov. Zväčša išlo o repertoár skupín The Beatles, The Rolling Stones, Elvisa Presleyho či iných populárnych hudobníkov. Jeho devízou popri hre na gitare bola aj angličtina a texty, ktoré vďaka mame nemal iba odpočúvané z rádia a nahrávok. Istých kvalít si všimol aj muž, ktorý Mekyho v jeho šestnástich rokoch oslovil a poslal ho do klubu ROH, kde mala skúšať kapela hľadajúca gitaristu. Stretnutie dopadlo úspešne a Meky sa nadlho stal súčasťou slovenských poloprofesionálnych i profesionálnych kapiel. V sedemdesiatych rokoch pôsobil v Orchestri Gustáva Broma a v Orchestri Gustáva Offermanna, s ktorými absolvoval mnohé zahraničné zájazdy. Neskôr sa preslávil ako člen skupiny Modus, jednej z najvýznamnejších skupín v histórii slovenskej populárnej hudby. V roku 1980 začal svoju úspešnú sólovú kariéru, ktorá trvá dodnes.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Miroslav Žbirka má s prvou manželkou Helgou dcéru Denisu, s druhou manželkou Kateřinou dcéru Lindu a syna Davida. Žije v Prahe.

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

LP[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné:

Exportné:

Detské:

Koncertné:

Kompilačné:

EP[upraviť | upraviť zdroj]

SP[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné:

  • Ó, rodný kraj (1975) – s Orchestrom Gustáva Broma
  • Klaun z domu číslo 6 / V slepých uličkách (1980)
  • Biely kvet / Atlantída (1982)
  • Nechodí / Zázračné hodiny (1983)
  • Katka / Pekný chlapec (1985)
  • Zima, zima / Zlodejka snov (1994)
  • Letím tmou (za tebou) (1997)
  • Múr našich lások (live) / Poraď si sám (2009)
  • Love Shines / In the Sun (2012)

Exportné:

  • The Love Song / My Darling (1982)
  • Ginny / I Don't Wanna Make You Feel Down (1983)
  • Dear Boy / Singing to My Little Lady (1983)
  • Sunshine Lady / Come Back to Me (1987)
  • Like a Hero / Leise fällt die Tür ins Schloss (2009)

DVD[upraviť | upraviť zdroj]

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Žbirka, Miroslav – Kollár, Jozef: Meky. 1. vyd. Bratislava: Ikar 2002. 160 s.
  • Žbirka, Miroslav – Formáčková, Marie: Čo bolí, to prebolí. 1. vyd. Bratislava: Ikar 2012. 192 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]