Marika Gombitová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Marika Gombitová
Marika Gombitová 2014.png
Základné informácie
Rodné meno Mária Gombitová
Narodenie 12. september 1956 (58 rokov)
Turany nad Ondavou, Slovensko
Bydlisko Bratislava
Pôsobenie speváčka, skladateľka
Žáner Pop
Hrá na nástroje klávesy, gitara, conga
Roky pôsobenia 1976 - doposiaľ
Vydavateľstvá Opus
Súvisiace
články
Modus
Webstránka marikagombitovaofficial.com

Marika Gombitová (* 12. september 1956, Turany nad Ondavou) je slovenská speváčka a skladateľka.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Marika Gombitová sa narodila v Turanoch nad Ondavou na východe Slovenska. Vyrastala v rodine, kde hudba vždy mala svoje čestné miesto. Má sestru a troch bratov, otec hral na husliach, v kostole na organe a krásne spieval. Študovala hru na klavíri v Ľudovej škole umenia v Stropkove, vyhrala aj okresnú súťaž gitaristov, ale najviac milovala spev a svoj veľký vzor Janis Joplin. Spievať začala ako trinásťročná so svojimi bratmi v amatérskej skupine Matador.

Počas štúdia na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Košiciach (absolvovala v roku 1976) spievala v skupine Profily (1971 - 1973, 1974) a tiež v košických tanečných orchestroch Júliusa Olajoša a Juraja Szabadoša.

V roku 1976 prijala ponuku Jána Lehotského pripojiť sa k jeho skupine Modus[1] a od 1.7. sa tak stala profesionálnou speváčkou. Sprvu hrala na conga a mala na starosti zbory. Bola ale trpezlivá, vytrvalo na sebe pracovala a čoskoro sa stala hlavnou speváčkou skupiny. V kapele sa okrem dobrých muzikantov zišlo silné spevácke trio Marika Gombitová, Miro Žbirka, Janko Lehotský - mená, ktoré sa čoskoro stali značkou kvality a poznávacím znakom Modusu. Skupine sa navyše podarilo presadiť s výhradne pôvodným repertoárom, do roku 1980 nahrala dva radové albumy a jeden anglický. Kapela Modus absolvovala počas piatich sezón niekoľko stoviek koncertov doma aj v zahraničí (Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Juhoslávia, Bulharsko, Rusko, Vietnam a Laos). V tomto období nahrala aj Marika Gombitová svoje prvé dva radové albumy - Dievča do dažďa (1979) a Môj malý príbeh (1981). Od začiatku kariéry mala šťastie na dobré autorské zázemie. Spolupracovala s poprednými osobnosťami slovenskej hudobnej scény (Ján Lehotský, Pavol Hammel, Marián Varga, Ján Lauko) a zvlášť dlhoročným spojením s básnikom a textárom Kamilom Peterajom vytvorila štýl, prepájajúci rock a pop s šansónom a poéziou.

Samostatnou kapitolou sú úspechy na Bratislavskej lýre, najvýznamnejšom slovenskom hudobnom festivale. So skupinou Modus sa tu predstavili prvýkrát v roku 1976 v nesúťažnej časti. Rok 1977 už priniesol kapele víťazstvo v podobe zlatej Bratislavskej lýry za pieseň "Úsmev". V ďalšom ročníku (1978) súťažila Gombitová ako sólistka s piesňou "Študentská láska" a vyspievala zlato v domácej i medzinárodnej súťaži. V roku 1979 prezentovala baladu "Vyznanie" a získala striebro. V roku 1980 bola ocenená bronzovou BL za dueto s Jánom Lehotským "Tajomstvo hier".

Talent Mariky Gombitovej brzo prekročil aj hranice vlasti - jednu z cien získala na Schlagerfestivale v Drážďanoch a vrcholom bolo víťazstvo na medzinárodnom piesňovom festivale Intervízie v poľskom Sopote 1980 (s piesňami "Vyznanie" a "Chcem sa s tebou deliť").

V roku 1980 si zahrala hlavnú úlohu v dnes už kultovom TV muzikáli Neberte nám princenú. Lenže život sa neskladá len z víťazstiev. Posledného novembra 1980, pri návrate z koncertu v Brne, následkom dopravnej nehody ochrnula od siedmeho stavca nadol. Symbolom nezdolnej vôle Mariky sa stalo vystúpenie na Bratislavskej lýre a v lete 1981 nahrávanie albumu Slnečný kalendár.

Aj po nehode pokračovala v koncertovaní, jej dve koncertné turné "Mince na dne fontán" a "Adresa ja, adresa ty" trvali celkovo päť sezón. Vystupovala s nimi po celom Československu a štyrikrát vypredala pražskú Lucernu. S druhým turné získala hlavnú cenu v celoštátnej súťaži koncertných programov.

Po viac ako 150 sólových koncertoch v období 1983 - 1987 sa sústredila predovšetkým na televízne a charitatívne vystúpenia. Do konca roka 1980 natočila päť desiatok televíznych programov a po nehode ďalších 110.

Ku 2 sólovým albumom, natočeným pred úrazom, Marika Gombitová vydala ďalších 7 a 3 anglické verzie. Podieľala sa aj na ďalších 2 albumoch skupiny Modus.

Na dvojalbume Mince na dne fontán z roku 1983 si prvú polovicu skladieb zložila sama a druhú Ján Lehotský. Za tento album získala Zlatý erb Opusu - za najlepšiu nahrávku roka.

V roku 1984 vychádza piaty album No.5, kde byla autorkou všetkých piesní. Aranžérsky sa podieľali Laco Lučenič a Peter Breiner.

Aj na ďalších albumoch si zložila väčšinu skladieb. Piesne zo šiesteho albumu Voľné miesto v srdci (1986) tvorili základ nového koncertného turné "Adresa ja, adresa ty.

Na ďalší úspešný album Ateliér duše (1987), ktorý nahrala s Vašom Patejdlom, zaradila aj dueto s Karlom Gottom "Neznámy pár". S názvom "Ateliér duše" tiež vyšla prvá hudobná videokazeta na slovenskom trhu.

Ako prvá slovenská speváčka sa Gombitová objavila v rakúskej hitparáde Die Grossen Zehn. Na pozvanie Stevieho Wondera si s ním dvakrát zaspievala počas jeho návštevy Bratislavy. V dňoch Nežnej revolúcie vznikal v spolupráci s Andrejom Šebanom album Kam idú ľudia? (1990).

Deviaty radový album Zostaň natočila v roku 1994 spoločne s Vašom Patejdlom a Gabom Dušíkom.

V roku 2000 si Marika Gombitová zložila nielen hudbu, ale aj text k piesni "Prosba". Nasledovali dve duetá s Mirom Žbirkom "Nespáľme to krásne v nás" (2001) a "Tajnosľubná" (2005) a tiež pieseň z muzikálu Adam Šangala "Tak som chcela všetkých milovať" (2007).

V roku 2014 sa zapojila ako jediná žena medzi 20 osobnosťami českej a slovenskej kultúry do charitatívnej akcie na podporu ľudí, bojujúcich s nepriazňou osudu.

Dodnes sa jej hudobných nosičov predalo viac než milión. V exkluzívnej ankete 100 najlepších slovenských albumov je zo všetkých interpretov zastúpená najvyšším počtom titulov - deviatimi albumami.

Marika Gombitová naspievala celkom 234 piesní, u 64 skladieb je podpísaná ako autorka hudby.

Mnohokrát bodovala v anketách popularity - Zlatý slavík (3x striebro, 2x bronz), Slovenský slávik (2x zlato), Slávik (5x striebro, 2x bronz), OTO (zlato, striebro, bronz).

Stala sa hudobnou ikonou - získala ocenenie Speváčka storočia, Žena 21. storočia alebo cenu Grand Prix Zväzu autorov a interpretov za celoživotný prínos populárnej hudbe. Jej pieseň "Vyznanie" zvíťazila v ankete Hit storočia a je asi najemotívnejšou skladbou v histórii slovenského popu. Marika Gombitová je živým príkladom, že pieseň sa nemusí len odspievať, ale dá sa aj prežiť. Je nazývaná nekorunovanou kráľovnou slovenskej populárnej hudby a právom patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej kultúry.

Veľký návrat[upraviť | upraviť zdroj]

Marika Gombitová sa na dlhú dobu odlmčala, posledne televízne vystúpenia mala v roku 2002 kedy vystúpila v prenosoch Miss ČR (2002) a Zlatý puk (2002).

Po dlhých 12. rokoch ju mohli vidieť fanúšikova a diváci v televíznej relácii V siedmom nebi (7.12.2014), kde prerušila dlhé mlčanie a odspievala svoje Vyzanie. V najbližšej dobe by sa mala objaviť aj v ďalších televíznych projektoch.

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Sólová diskografia:

  • 1979 - Dievča do dažďa
  • 1981 - Môj malý príbeh
  • 1982 - Slnečný kalendár
  • 1983 - Mince na dne fontán
  • 1984 - No. 5
  • 1986 - Voľné miesto v srdci
  • 1987 - Ateliér duše
  • 1990 - Kam idú ľudia?
  • 1994 - Zostaň

Sólová diskografia (anglicky):

  • 1981 - Rainy Day Girl
  • 1984 - My Friend The Tree
  • 1985 - Marika No. 5

So skupinou Modus:

  • 1979 - Modus
  • 1980 - Modus (anglická verzia)
  • 1980 - Balíček snov
  • 1981 - 99 zápaliek
  • 1983 - Záhradná kaviareň

So skupinou Collegium musicum:

Muzikál:

Kompilácie:

  • 1985 - Moje najmilšie
  • 1993 - Polnočné otázky (16 naj/ 1984 - 1993)
  • 1998 - The best of the best
  • 2005 - Gold
  • 2007 - Vyznanie
  • 2010 - Duetá

Singel:

  • 1977 - Úsmev/ Deň ako z pohľadnice
  • 1977 - Boľavé námestie/ Ty vieš, mama
  • 1978 - Študentská láska (orchester G. Broma)/ Podnájom
  • 1978 - Študentská láska (skupina Vivat)/ Podnájom
  • 1979 - Vyznanie/ Malý veľký vlak
  • 1980 - Kufor a šál/ Nostalgia
  • 1980 - Domy na zbúranie/ Vieš byť zlá
  • 1980 - Svet stromov/ Tajomstvo hier
  • 1981 - Klaun z domu č. 6/ V slepých uličkách
  • 1981 - Cirkusový kôň/ Deň letí
  • 1981 - Chcem sa s tebou deliť/ Výmeny
  • 1982 - Srdcia dievčat/ Slnečný kalendár
  • 1983 - Aký som/ Záhradná kaviareň
  • 1986 - Nenápadná/ Mami, mami
  • 1987 - Slávnosť úprimných slov (EP)
  • 1990 - Tváre pred zrkadlom/ Ave Maria
  • 1994 - Paradiso/ Peklo milencov (promo)
  • 2001 - Nespáľme to krásne v nás (promo)

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1977 - zlatá Bratislavská lýra (s Modusom)
  • 1978 - zlatá Bratislavská lýra (v domácej aj medzinárodnej súťaži)
  • 1978 - Cena Štátneho výboru pre rozhlas pri Rade ministrov NDR
  • 1979 - strieborná Bratislavská lýra
  • 1979 - bronzový Zlatý slavík
  • 1980 - bronzová Bratislavská lýra (s Jánom Lehotským)
  • 1980 - strieborný Zlatý slavík
  • 1980 - Zlatá hlavná cena na Medzinárodnom festivale Intervízie v Sopote, Poľsko
  • 1981 - bronzový Zlatý slavík
  • 1982 - strieborný Zlatý slavík
  • 1983 - strieborný Zlatý slavík
  • 1983 - Pamätná medaila Slovkoncertu
  • 1984 - Zlatý erb Opusu za album Mince na dne fontán
  • 1986 - hlavná cena Ministerstva kultúry a cena divákov za koncertný program
  • 1989 - Zlatá medaila za celoživotný prínos k rozvoju kultúry na Slovensku
  • 1995 - Zlatá nota
  • 1996 - Veľká cena Zväzu autorov a interpretov '95 za celoživotný prínos populárnej hudbe
  • 1997 - zlatý Slovenský Slávik
  • 1998 - zlatý Slovenský Slávik
  • 1998 - strieborný Slávik
  • 1998 - čestné členstvo V-klubu '98
  • 1999 - bronzový Slávik
  • 2000 - Speváčka storočia
  • 2000 - strieborný Slávik
  • 2000 - OTO v kategórii Speváčka - 3. miesto
  • 2001 - OTO v kategórii Speváčka - 1. miesto
  • 2001 - strieborný Slávik
  • 2002 - strieborný Slávik
  • 2005 - strieborný Slávik
  • 2005 - OTO v kategórii Speváčka - 2. miesto
  • 2006 - bronzový Slávik
  • 2007 - Hit storočia za pieseň Vyznanie
  • 2007 - Čestné občianstvo obce Turany nad Ondavou
  • 2008 - Žena 21. storočia
  • 2010 - bronzový Český Slavík - Slavíci bez hranic
  • 2013 - Cena festivalu Andyho Warhola za šírenie slovenskej kultúry v zahraničí
  • 2014 - Čestné občianstvo mesta Stropkov

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]