Juraj Jakubisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Juraj Jakubisko
Juraj Jakubisko
slovenský filmový režisér a scenárista

Narodenie 30. apríl 1938 (76 rokov)
Kojšov, Slovensko

Juraj Jakubisko (* 30. apríl 1938, Kojšov) je slovenský filmový režisér, scenárista, kameraman, výtvarník. Jeho filmy sa vyznačujú osobitou poetikou, bizarnosťou a hravosťou. Jeho manželkou je slovenská herečka a filmová producentka Deana Horváthová-Jakubisková.

Štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku mal Juraj Jakubisko viacero záujmov - fotografiu, grafiku, bábkové divadlo, kameru, figurálnu maľbu, réžiu. Napokon sa všetko vtesnalo do filmovej tvorby. Po štúdiu fotografického odboru na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave (1953-1957) ho prijali v roku 1959 na katedru réžie. Vysokú školu absolvoval v roku 1966. Vtedy už patril k autorom, od ktorých sa očakávalo, že obohatia národnú kinematografiu. Roky 1967-1970 v plnej miere potvrdili toto očakávanie a Jakubisko sa stal fenoménom presahujúcim hranice bývalého Česko-Slovenska.

V prvej polovici 60. rokov Jakubisko nakrútil v škole niekoľko krátkych filmov (Každý deň má svoje meno, Mlčení, Čekají na Godota) a v pražskom Studiu dokumentárního filmu snímku Déšť (1965). Spolupracoval s Laternou Magikou i s bratislavským televíznym štúdiom. Tituly Každý deň má svoje meno a Déšť boli experimentálne. Na skromnú príbehovú niť Jakubisko ukladal v duchu surrealistického automatizmu písania obrazy vyvolané rozkrútením kamery, ktorá sa naraz zastaví na detaile očí, vložením negatívu namiesto pozitívu, deformovaním zvuku, modrým vitrážovaním čiernobieleho materiálu a pod.

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

29-ročný Jakubisko debutoval filmom Kristove roky (1967), kde na osude dvoch veľmi rozdielnych charakterov ukazuje životné pocity postáv v kritickom období po tridsiatke.

Filmy Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčikovia, siroty a blázni (1969) a tragikomédia Dovidenia v pekle, priatelia (1970, dokončená 1990) boli v 70. rokoch normalizačnou cenzúrou zakázané a Jakubisko sa mohol venovať len dokumentárnej tvorbe. Až v roku 1979 nakrútil hraný film Postav dom, zasaď strom a v roku 1980 trojdielny televízny film Nevera po slovensky. Vrcholom jeho tvorby 80. rokov je historická sága Tisícročná včela (1983), ktorá získala množstvo ocenení podobne ako filmová rozprávka Perinbaba (1985). Vo filmoch Sedím na konári a je mi dobre (1989) a Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992) sa témou ľúbostného trojuholníka vrátil k svojej tvorbe 60. rokov.

Od roku 1993 žije v Prahe, kde nakrútil filmy Nejasná správa o konci světa (1997) a Post coitum (2004). Je členom Európskej filmovej akadémie, od roku 2001 docentom na FAMU. V roku 2008 bol uvedený do kín zatiaľ posledný film režiséra Bathory. Film bol vyhlásený najúspešnejším filmom desaťročia v Českej republike a najúspešnejším filmom všetkých čias na Slovensku. Pozbieral mnoho ocenení po celom svete napr: Cena Igric - Slovensko (2009), Český lev (2009), Slnko v sieti (2010), Monaco International Film Festival (2010) alebo WorldFest-Houston International Film Festival (2011). Jakubiskove filmy sú stále premietané na domácich a medzinárodných festivaloch a dodnes získali viac ako 100 cien.

V máji 2012 absolvoval Juraj Jakubisko v pražskom Inštitúte klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM) transplantáciu srdca. V sedemdesiatich štyroch rokoch sa stal zrejme najstarším pacientom, ktorému bol v Čechách tento zákrok prevedený.

V roku 2013 vydal prvý diel autobiografie pod názvom Živé striebro. V súčasnej dobe pracuje na prípravách historickej epopeje pod názvom Zabudnutý epos, ktorý by mal byť uvedený do kín v roku 2017.

Charakteristika tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

Pre Jakubiskove filmy bolo najdôležitejšie, že do nich vtiahol svet čudáckych bizarných existencií a rozprávanie podriadil poetike nespútanej obraznosti ľudových rozprávok či surrealistických feérií. Tak sa v jeho filmoch stretávame s naturalizmom jedenia múch priamo z mucholapky v Dovidenia v pekle, priatelia (1970), či postavou Smrti v poviedkach filmu Zbehovia a pútnici (1970). V jeho príbehoch sa stáva nemožné možným; bez metafory a alegórie nie je ani jeden z jeho dôležitých titulov. Vzhľadom na aktuálnu paralelu sa dá hovoriť o magickom realizme v slovenskom filme.

Po ére viery v presah umenia do života sa Jakubisko a jeho generácia uzavreli do sveta umenia, nechceli poučovať, byť svedkami, kritikmi, filmovými filozofmi, či spasiteľmi. Väčšmi chceli tlmočiť radosť, atmosféru a zážitok. Ich hra však nebola celkom bez spodných tónov zúfalstva, ich groteskne bizarné príbehy niesli v sebe často skrytú tragiku.

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1984: Hlavná cena Konfederácie španielskych filmových klubov za najlepší film festivalu - Tisícročná včela - IV. MFF Sevilla, Španielsko
  • 1988: titul Zaslúžilý umelec
  • 1989: Čestné uznanie a plaketa RAI II za doterajšiu filmovú tvorbu (46. MMF Benátky)
  • 1991: Tribute Award - AFI Fest - Los Angeles Film Festival, USA
  • 1993: Hlavná cena Zlatý delfín, IX. Festival de Cinema de Troia Setubal, Costa Azil, Portugalsko
  • 1997: Cena za nejlepšiu réžiu Zlatý delfín - Pescara, Taliansko
  • 1998: Cena Maverick za celoživotné dielo (Taos Talking Picture Festival Santa Fé)
    • Uznanie za vynikajúci výkon vo filmovom umení (21. medzinárodný filmový festival, Denver)
    • Cena Mateja Hrebendu za prínos k rozvoju česko-slovenských vzťahov
    • Cena za najlepšiu réžiu - Nejasná zpráva o konci světa - San Diego Film Festival, USA
    • Najlepší režisér roku 98, Český literární fond, Česká Republika
  • 2000: Zlatá pečať za významný prínos v rozvoji umenia a filmu (udelená Juhoslovanskou filmotékou na Prehliadke filmov Juraja Jakubiska v Belehrade)
    • Prvé miesto v kategórii Najlepší slovenský režisér (Anketa 2000 – anketa slovenských filmových novinárov a kritikov)
  • 2001: Cena za celoživotnú umeleckú činnosť (Masarykova akadémia umenia, Praha)
  • 2002: Zlatá kamera za celoživotný prínos slovenskej kinematografii (cena udelená počas otváracieho ceremoniálu 10. MFF Art Film Trenčianske Teplice 2002)
  • 2003: Český lev 2002 za dlhoročný umelecký prínos českému filmu (udelený Českou filmovou a televíznou akadémiou)
  • 2008: Krištáľový glóbus za dlhodobý umelecký prínos svetovej kinematografii (43. ročník MFF Karlove Vary)
  • 2009: Cena Igric za výtvarný dizajn filmu Bathory
    • Elza Morante - cena kinematografie, Taliansko
  • 2010: Najlepší umelecký počin Bathory, Monaco International Film Festival, Monaco
    • Najlepší filmový počin Bathory, Slnko v sieti, Slovensko
  • 2012: Cena za celoživotný prínos svetovému filmu, Gijón International Film Festival, Španielsko

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2000: Paríž, Francúzsko
  • 2004: Berlín, Nemecko, Taliansko, Praha - Česko
  • 2005: Praha, Česká republika
  • 2009: Praha, Česká republika
    • MIRO Galéria, Bratislava, Slovensko
    • Prezidentský palác, Bratislava, Slovensko
  • 2010: 6 výstav, Česká republika

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]