Magický realizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Magický realizmus je prúd a typ modernej prózy, ktorý je založený na magickom a mytologickom výklade skutočnosti. Pochádza z Latinskej Ameriky.

Tento termín prvý raz použil nemecký kritik Franz Roh v súvislosti s maliarstvom (Nová vecnosť). V súvislosti s literatúrou sa použil v spojitosti s venezuelským esejistom a kritikom Arturom Uslarom-Pietrom. Definitívne sa ale spomína pri charakterizovaní špecifickej prózy Južnej Ameriky, počnúc Miguelom Ángelom Asturiasom.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Veľmi výstižne odhadol jednu z potrieb človeka E. A. Imbert: „Fantastická literatúra vznikla vtedy, keď ľudia prestali veriť tomu, čo rozprávali.“ Preto muselo nastúpiť “reálne zázračno“. Americkí Indiáni splynuli s európskymi kolonistami, zanikla ich mytológia. Premena reálneho na magické sa uskutočňuje cez myšlienky, sny, emócie a obrazotvornosť, nie len autorovu. Čitateľ prijíma hrdinu cez jeho vnímanie reality a premosťuje tak realitu objektívnu s adaptáciou reality v texte. Toto si vyžaduje schopnosti a vedomosti čitateľa, aby text mohol dekódovať. Tento nesúzvuk realít je odrazom nesúzvučnej doby 20. storočia, kedy tóny nahradili hluky.

Predovšetkým je potrebné odlíšiť pojem magický a fantastický a toto urobíme pri konfrontácii s pojmom realistický: →realistický – skutočný, existujúci, vecný, objektívny →magický – čarovný, tajomný, neobyčajný →fantázia (fantastický) dostane tieto štatúty: predstavivosť, obrazotvornosť, výmysel, bláznivý nápad.

Pre obsiahnutie pojmu magický realizmus, ktorý má črty všetkých troch: predstavivosť, tajomnosť, neobyčajnosť, existencia. Magický realizmus – umenie prekvapení. Je to svetový fenomén, hoci sa zrodil v 40. rokoch v Latinskej Amerike. Spracúva skutočný, existujúci svet, no pridáva mu štatút tajomnosti, neobyčajnosti a toto sa uskutočňuje cez predstavivosť. (Svet bol vždy tajomný, veď koľko úkazov si ani dnes nevieme vysvetliť!) Jeden z jeho predstaviteľov Alejo Carpentier mu dáva nasledovné štatúty - každý fakt sa možno pozerať troma spôsobmi:

  • ako kategória pravdepodobného: strom, nejaký konkrétny druh, zasadíme a pozorujeme, ako rastie
  • kategória nadprirodzeného: strom začína rozprávať, vytrhne sa zo zeme a chodí
  • kategória čudesného: keď v šume lístia počujeme slová.

„Realistický rozprávač, rešpektujúci prírodnú zákonitosť, sa pľance v každodennosti vecí, pozoruje ordinárne veci z perspektívy priemerného človeka a rozpráva nejaký pravdivý príbeh. Fantastický rozprávač sa zaobíde bez zákonov logiky a fyzikálneho sveta, rozpráva absurdný a nadprirodzený príbeh a ponúka nám len rozmarné vysvetlenie. Magicko-realistický rozprávač predstiera, vytvárajúc ilúziu nereálnosti, že ušiel pred prírodou a rozpráva príbeh, ktorý, aj keď sa dá vysvetliť, nás zavádza svojou čudesnosťou.

Rozdiel medzi magickým realizmom a fantastickou literatúrou[upraviť | upraviť zdroj]

A preto by som ako základný rozdiel medzi literatúrou magického realizmu a fantastickou literatúrou uviedla pojem výmyslu – fantastická literatúra sa zrodila celá v mysli autora, magický realizmus vychádza zo skutočnosti a prvky tajomnosti sú s reálnom tak tuho prepletené, že čitateľ sa po čase presviedča, že táto literatúra prináša fakty možné. Je to niečo nepravdepodobne možné. Alejo Carpentier pomenoval magický realizmus aj termínom „zázračné reálno“.

Táto metóda písania sa dosahuje inverziou skutočnosti – z reálnej skutočnosti sa premieta na krajný pól možného, no ďalej už nezasiahne. Čarovný realizmus je svetový jav, spája historické, geografické a kultúrne kontexty, no zároveň im dávajú rys špecifickosti.. Spája ich fakt, že príbehy sa odohrávajú v akomsi novom - druhom svete. Realita sa predstavuje ako subjektívny zážitok sveta. Autori píšu akoby štruktúrovane, slobodne.

Možno ho zadefinovať nasledovne: fantastika má svoje základy v logike, no nie je vysvetliteľná; text je bohatý na detaily pôsobiace na všetky zmysly; symboly, obrazy; emócie a sexualita ľudského jedinca má dôležité miesto; čas – cyklus, kruh a premosťovanie prítomnosti a minulosti, postavy prítomnosti majú podobné dary ako postavy minulosti; udalosti prezentuje z viacerých hľadísk; nesie známky legendickosti, folklóru; realita je prezentovaná ako subjektívny zážitok sveta.

Pramene magického realizmu[upraviť | upraviť zdroj]

Magický realizmus využíva prvky folklóru, kresťanskej ideológie a mytológie. Územia hispánsko-americkej literatúry obývali kmene Mayov, Aztékov, Čibčov, Inkov. Mayovia verili, že všetky bytosti majú predurčené miesto, život prebieha v cykloch vzniku a zániku, tieto cykly sa opakujú (každý trvá podľa nich 5200 rokov). Používali magický dvestošesťdesiat dňový kalendár. Dôležité miesto mali šamani, ktorí predpovedali budúcnosť jednotlivcov. Mali nadprirodzené schopnosti (podľa ľudí): vedeli sa dostať do tranzu, lietať, liečiť duchov, choroby. Verili, že človeka sprevádza zvierací duch od narodenia a má podobu zvieraťa. Mayovia podobne ako neskôr andské civilizácie verili, že ľudia sú z kukurice. U Inkov boli španielski misionári prekvapení, keď zistili, že poznajú spoveď, hriech a pokánie: Hriechom bola vražda, krádež, svätokrádež, zrada, smilstvo len previnením. Tiež verili, že človek je za svoje hriechy potrestaný nešťastím. A všetky tieto kmene majú jednu dôležitú spoločnú vlastnosť: Lásku k prírode.

Magický realizmus v rôznych druhoch umenia[upraviť | upraviť zdroj]

Výtvarné umenie[upraviť | upraviť zdroj]

Tu radia niektorí kritici surrealizmus, postexpresionizmus, novú vecnosť, umelci sa vracajú k „portrétovaniu“ zovňajška objektu. (René Magritte, Marc Chagal...)

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Stvárňuje najmä emócie tvorcu pomocou „moderných“ nástrojov – sú to rôzne predmety vydávajúce hluky, často nie sú použité vôbec – k udalostiam, myšlienkam, prirovnávajú zvuky (krádež listov – piskot čajovej kanvice).

Film[upraviť | upraviť zdroj]

Zakladá si na zbrúsenej polo prijateľnej realite príbehu. No vo filmovej tvorbe možno zaznamenať len prvky magického realizmu, nemožno hovoriť o filme, ktorý vznikol čisto z teórie magického realizmu. Spája sa v nich historický detail a mýtus.

Magický realizmus je umenie prekvapení. Čas prichádza z nekonečnosti a stáva sa súčasťou reality. So svetovou avantgardou ho spája metatextovosť, výnimočné a bizarné postavy, experimentátorstvo. Do tohto prúdu patria nasledovní autori:

Alejo Carpentier(1904-1980)[upraviť | upraviť zdroj]

Kubánec; študoval architektúru a hudbu, umelecky dozrieva v Paríži pod vplyvom surrealizmu. Až 15 rokov po vydaní svojho prvého románu vydáva román „Kráľovstvo tohto sveta“, kde použil termín „lo real-maravilloso“, ktorým označil skutočnosť latinskoamerického sveta. Tento termín nadobudol neskôr podobu zázračný realizmus. Pre jeho prácu je charakteristický „barokový štýl“, množstvo autobiografických prvkov, dejinných súvislostí. Spracúva dejiny Latinskej Ameriky od súčasnosti až po dobu kamennú. Experimentuje s časom, používa aj niektoré hudobné prvky.

Austrias Miguel Ángel (1899-1974)[upraviť | upraviť zdroj]

Guatemalský spisovateľ, mal matku mayského pôvodu, žil medzi Indiánmi v obci Salama. Študoval v Paríži stredoamerický národopis a náboženskú vedu. Tu sa zoznámil so surrealistami. Písal poéziu aj prózu. Svoje znalosti mayskej mytológie využil v Guatemalských bájach. Jeho tvorbu poznamenali najmä mytologické skutočnosti – mýtus, že ľudia pochádzajú z kukurice využil vo svojom najlepšom románe „Kukuriční ľudia“. Vo svojich prácach využíva spomienky z detstva a najmä to, ako sa premiešali ich magické predstavy s náboženskou kresťanskou filozofiou.

Arguedas José Mariá (1911-1969)[upraviť | upraviť zdroj]

Peruánec; ktorého život aj tvorba boli ovplyvnené pobytom medzi andskými Indiánmi, študoval antropológiu, španielčinou sa snažil pretlmočiť indiánsky jazyk – kečuánštinu. Jeho próza si zakladá najmä na vzťahu zvláštnej spriaznenosti človeka s prírodou, podáva konfrontácie nežného sveta Indiánov a krutosť bielych pánov – „Hlboké rieky“; „Líška z hôr a líška z dolín“.

Roa Bastos Augustos (1917-2005)[upraviť | upraviť zdroj]

Paraguajský spisovateľ. Študoval filológiu a ekonómiu, no potom sa venoval novinárstvu. Predstavuje líniu sociálne ladenej tvorby magického realizmu. Sociálne skutočnosti sa prelínajú s mýtmi a legendami rodných končín. Experimentuje s rozprávačom – viachlasnosť, s časom – viacero časových rovín. Aj v jeho tvorbe sa opäť miešajú indiánske mýty s kresťanskými poverami. Vrcholné dielo predstavuje román „Je, najvyšší“ – toto dielo vyznieva v porovnaní s inými skôr tragicky, odráža tragiku doby a krutej vlády Rodrígueza de Francia.

Hoci magický realizmus vznikol v hispánsko-americkej literatúre, možno ho pozorovať ako svetový jav, pretože ovplyvnil viacerých neamerických spisovateľov.

Vari najznámejší a najčítanejší autor tohto prúdu je Gabriel García Márquez a jeho práca Sto rokov samoty.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • IMBERT, E. A.: Magický realizmus v hispanoamerickej fikcii.. In: Revue svetovej literatúry, roč. 37, č. 1, 2001, s. 31 – 37.
  • HODOUŠEK, E.: Slovník spisovatelů Latinské Ameriky. Praha 1996.

Predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.