Sto rokov samoty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sto rokov samoty
kastíl. Cien años de soledad

Autor Gabriel García Márquez
Pôvodný jazyk španielsky
Krajina vydania Kolumbia
Nakladateľstvo originálneho vydania Editorial Sudamericana
Dátum 1. vydania originálu 1969
Literárne obdobie magický realizmus
Literárny druh epika
Literárny žáner román
Slovenské vydania knihy

Sto rokov samoty (kastíl. Cien años de soledad) je román kolumbijského spisovateľa Gabriela García Márqueza, za ktorý obdržal v roku 1982 Nobelovu cenu za literatúru. Od prvého vydania v roku 1967 sa celosvetovo predalo viac ako tridsať miliónov exemplárov. Autor dodnes odmieta sfilmovanie tohto diela.

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Sto rokov samoty sprevádza sedem generácií rodiny Buendíovcov a sto rokov naozajstného života vo fiktívnom svete Maconda. Na prvý pohľad príbeh nemá chronologický dej. Literárna vedkyňa Mechthild Strausfeldová sa domnieva, že dejiny Maconda a tým aj dej románu možno zhruba rozdeliť do štyroch periód:

Vysťahovanie Buendíovcov a založenie Maconda[upraviť | upraviť zdroj]

Praotec Buendíovcov, ktorý spáchal vraždu uniká pred duchom zavraždeného so ženou a viacerými rodinami cez džungľu, hľadajúc vhodné miesto na založenie dediny. Následne založia Macondo. Čoskoro sa tam objaví skupina cigáňov, medzi nimi Melqíades, ďalšia hlavná postava románu.

Rodokmeň Buendíovcov

Zjavenie sa sudcu a priebeh občianskych vojen[upraviť | upraviť zdroj]

Zjavenie sa sudcu spečatilo začlenenie Maconda do systému štátnej správy a moci, od ktorého jeho občanov mala chrániť práve odľahlá topografia. Teraz, keď sa Macondo stalo súčasťou republiky, jeho obyvateľov sa týka občianska vojna medzi konzervatívcami a liberálmi. Objavuje sa tu plukovník Aureliano Buendía, najdôležitejšia postava románu.

Banánová firma[upraviť | upraviť zdroj]

Po občianskej vojne sa severoamerická banánová firma stane najdôležitejším zamestnávateľom v dedine. Jej zaobchádzanie so zamestnancami je nešetrné, kvôli čomu na stanici dôjde k masakru, pri ktorom príde o život mnoho zamestnancov.

Pomalý rozklad a celkový zánik dediny[upraviť | upraviť zdroj]

V posledných kapitolách sa Macondo zmieta v hlbokej agónii. Všetko zaniká a pôvodnú plochu opäť zaberá prales, bez toho aby to niekomu vadilo alebo sa nad tým pozastavil. Príbeh kulminuje do mystického záveru, v ktorom Aureliano Babilonia, posledný žijúci potomok Josého Arcadia Buendíasa, rozlúšti spisy Melqíadesa, z ktorých vysvitne, že ide o kroniku a proroctvo dejín Maconda. Toto sa končí zánikom dediny, pri ktorom zahynie aj Aureliano Babilonia – práve v momente, keď sa o tom z Melqíadesovho proroctva dozvedá.

Možná interpretácia[upraviť | upraviť zdroj]

Román obsahuje veľa vzťahov ku katolíckej viere a Biblii, napr. v obraze založenia miesta (Genéza) až do jeho zániku (Apokalypsa). Okrem toho je podľa názoru mnohých literárnych vedcov, román alegória na dejiny Latinskej Ameriky. Strausfeldová ich delí do štyroch období, ktoré priraďuje horeuvedeným obdobiam v románe.

1) Objavenie, Obdobie dobytia, Obdobie kolonizácie (14921830)

2) Republika: Obdobie občianskych vojen (18301902)

3) Začiatok imperializmu: Banány, a pod. (18991930)

4) Aktualita – Neoimperializmus (1930 – )

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Márquez, G.G.: Sto rokov samoty, Tatran, Bratislava 1984

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]