Gabriel García Márquez

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gabriel García Márquez
Gabriel García Márquez
kolumbijský spisovateľ

Narodenie 6. marec 1927
Aracataca, Kolumbia
Úmrtie 17. apríl 2014 (87 rokov)
Mexiko, Mexiko
Podpis Gabriel García Márquez, podpis
Nositeľ Nobelovej ceny

Gabriel José García Márquez (* 6. marec 1927[1], Aracataca, Kolumbia - † 17. apríl 2014, Mexiko, Mexiko[2]) bol kolumbijský spisovateľ. Bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov magického realizmu hoci jeho tvorba bola natoľko rozsiahla, že sa nedá presne vymedziť do určitého žánru.

V roku 1982 dostal Nobelovu cenu za literatúru.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Kolumbii v meste Aracataca v čase, keď v nej vrcholila tzv. Banánová revolúcia. Ako najstaršieho z dvanástich súrodencov ho vychovávali jeho starí rodičia, ktorí mali na jeho tvorbu značný vplyv. Jeho starý otec bol plukovníkom na strane liberalistov v kolumbijskej občianskej vojne a stará matka mu rozprávala príbehy z čias Banánovej revolúcie. Po smrti starého otca sa ako osemročný vrátil k rodičom a súrodencom, ktorých si sotva pamätal. Tam začal navštevovať základnú a neskôr aj strednú školu. Vzhľadom na to, že Márquez bol bystré a nadané dieťa, poskytli mu štipendium, vďaka ktorému mohol bez problémov dokončiť strednú školu.

Neskôr začal v Bogote študovať právo, ktoré však nedokončil a začal sa venovať žurnalistike. V tej dobe začal uverejňovať svoje prvé poviedky v novinách El Heraldo.

Od roku 1948 bol novinárom a dopisovateľom rôznych provinčných novín. Ako spravodajca významného bogotského listu El Espectador pôsobil v Európe i na revolučnej Kube. V päťdesiatych rokoch napísal niekoľko poviedkových próz s ktorými nebol veľmi spokojný, a tak sa pustil do písania filmovej kritiky, v Ríme dokonca vyštudoval réžiu.

V roku 1955 vyšiel jeho prvý román Opadané lístie v malom bogotskom vydavateľstve potom, ako ho v prvom odmietli.

V roku 1958 sa vrátil do Kolumbie a oženil sa s Mercedes Barchovou. V roku 1961 sa s rodinou presťahoval do Mexika. Sústredil sa na rodinu (narodili sa im dvaja synovia Rodrigo a Gonzalo) a v Barcelone písal aj filmové scénáre.

V roku 1967 sa konečne dostavil literárny úspech, Sto rokov samoty, za tri roky sa predalo víac než pol milióna výtlačkov. Táto kniha mu priniesla dlho očakávanú slávu a peniaze, ktoré mu umožnili venovať sa písaniu. Medzitým sa začal aktívne zapájať aj do politického diania.

V roku 1982 dostal Nobelovu cenu za literatúru a peniaze použil na vytvorenie vlastného denníka „El Otro“. Bol veľmi dobrým priateľom Fidela Castra.

V roku 1999 ochorel rakovinou lymfatických uzlín, neskôr trpel demenciou.[3]

Žil v Mexiku, kde aj zomrel vo svojom dome[4], 17. apríla 2014 na zápal pľúc.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1955 - Opadané lístie (La hojarasca) - v tejto próze sa prvý raz stretávame s fiktívnym mestečkom Macondo, v ktorom sa odohráva aj dej niektorých ďalších diel. Macondo je zvláštny svet, v ktorom exisuje súčasne reálno i nadreálno.
  • 1959 - 90 dní za železnou oponou (90 días en la Cortina de Hierro)
  • 1961 - Plukovníkovi nemá kto písať (El coronel no tiene quien le escriba)
  • 1962 - Pohreb Veľkej matky (Los funerales de la Mamá Grande)
  • 1962 - Oči modrého psa (Ojos de perro azul)
  • 1962 - Zlá hodina (La mala hora)
  • 1967 - Sto rokov samoty (Cien años de soledad)
  • 1975 - Patriarchova jeseň (El otoño del patriarca)
  • 1970 - Rozprávanie stroskotanca (Relato de un náufrago)
  • 1978 - Neuveriteľný a smutný príbeh o nevinnej Eréndire a jej ukrutnej babičke (La increíble y triste historia de la cándida Eréndira y de su abuela desalmada)
  • 1978 - Z ciest po socialistických krajinách (De viaje por los países socialistas)
  • 1981 - Kronika vopred ohlásenej smrti (Crónica de una muerte anunciada)
  • 1985 - Láska v čase cholery (El amor en los tiempos del cólera) - román hyperbolizuje latinsko-americký mýtus o veľkej láske.
  • 1989 - Generál v labyrinte (El general en su laberinto)
  • 1992 - Dvanásť príbehov z cudziny (Doce cuentos peregrinos)
  • 1994 - O láske a iných démonoch (Del amor y otros demonios) - román sa zaoberá problematikou vyháňania zlých duchov.
  • 1996 - Správa o únose (Noticia de un secuestro)
  • 2002 - Román môjho života
  • 2004 - Spomienka na moje smutné pobehlice

Slovenské preklady[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1969 - Sto rokov samoty
  • 1973 - Sto rokov samoty
  • 1984 - Kronika vopred ohlásenej smrti, preložila Jarmila Srnenská (I. vydanie)
  • 1986 - Zlá hodina, preložil Vladimír Oleríny (I. vydanie)
  • 1995 - Dvanásť príbehov z cudziny, preložila Eva Palkovičová (I. vydanie)
  • 1997 - O láske a iných démonoch, preložila Eva Palkovičová (I. vydanie)
  • 1999 - Sto rokov samoty, preložil Ivan Puškáč (I. vydanie)
  • 1999 - Oči modrého psa, preložil Vladimír Oleríny
  • 2000 - Kronika vopred ohlásenej smrti, preložila Jarmila Srnenská (II. vydanie)
  • 2000 - Láska v čase cholery, preložila Martina Slezáková (I. vydanie)
  • 2001 - Generál v labyrinte, preložila Martina Slezáková (I. vydanie)
  • 2003 - O láske a iných démonoch, preložila Eva Palkovičová (II. vydanie)
  • 2003 - Opadané lístie, preložil Vladimír Oleríny (I. vydanie)
  • 2004 - Spoveď stroskotanca, preložila Eva Palkovičová (I. vydanie)
  • 2004 - Plukovníkovi nemá kto napísať, preložil Vladimír Oleríny
  • 2004 - Sto rokov samoty, preložil Ivan Puškáč (II. vydanie)
  • 2004 - Román môjho života, preložila Martina Slezáková
  • 2005 - Pohreb Veľkej matróny, preložil Vladimír Oleríny
  • 2005 - Spomienka na moje smutné pobehlice, preložila Eva Palkovičová
  • 2005 - Správa o jednom únose, preložil Vladimír Oleríny
  • 2005 - Neuveriteľne smutný príbeh o nevinnej Eréndire a jej bezcitnej starej matke, preložil Vladimír Oleríny
  • 2007 - Zlá hodina, preložil Vladimír Oleríny (II. vydanie)
  • 2007 - Kronika vopred ohlásenej smrti, preložila Jarmila Srnenská (III. vydanie)
  • 2007 - Láska v čase cholery, preložila Martina Slezáková (II. vydanie)
  • 2008 - Spoveď stroskotanca, preložila Eva Palkovičová (II. vydanie)
  • 2008 - Sto rokov samoty, preložil Ivan Puškáč (III. vydanie)
  • 2008 - Láska v čase cholery, preložila Martina Slezáková (III. vydanie)
  • 2008 - Generál v labyrinte, preložila Martina Slezáková (II. vydanie)
  • 2009 - Patriarchova jeseň, preložil Peter Brabenec
  • 2010 - Opadané lístie, preložil Vladimír Oleríny (II. vydanie)
  • 2010 - Dvanásť príbehov z cudziny, preložila Eva Palkovičová (II. vydanie)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MÁRQUEZ, Gabriel García. Žít, abych mohl vyprávět. Praha : Odeon, 2003. ISBN 80-207-1150-3. S. 57.
  2. Author Gabriel Garcia Marquez dies [online]. 2014-04-17, [cit. 2014-04-17]. Dostupné online.
  3. Gabriel García Márquez: Literaturnobelpreisträger leidet an Demenz, Spiegel Online, 8. júl 2012.
  4. Spiegel Online: Literaturnobelpreisträger: Schriftsteller Gabriel García Márquez ist tot

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]