Elias Canetti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Elias Canetti
Elias Canetti
britsko - rakúsky spisovateľ, teoretik spoločenských vied a humanista

Narodenie 25. júl 1905
Ruse Bulharsko
Úmrtie 14. august 1994 (89 rokov)
Zürich, Švajčiarsko
Podpis [[Súbor:Unterschrift von Elias Canetti.jpg|128px|Elias Canetti, podpis]]
Nositeľ Nobelovej ceny

Elias Canetti (* 25. júl 1905, Ruse Bulharsko - † 14. august 1994, Zürich, Švajčiarsko) bol britsko - rakúsky spisovateľ, teoretik spoločenských vied a humanista pôvodom z Bulharska a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1981.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo a mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Canetti sa narodil v roku 1905 v bulharskom podunajskom prístave Rusčuk (dnešná Ruse) v rodine sefardsko-židovského obchodníka Jacquesa Eliasa Canettiho a jeho ženy Mathilde Canettiovej, rodenej Arditti. V roku 1911 sa rodina presťahovala do britského Manchesteru. V nasledujúcom roku však otec zomrel a matka sa rozhodla odsťahovať s celou rodinou do Viedne. Canettiho rodným jazykom bolo ladino, pričom po bulharčine a angličtine s francúzštinou sa Canetti učil už piaty jazyk, nemčinu, ktorá sa neskôr stala jazykom jeho diel. Rodina sa presťahovala ešte do Švajčiarska a Nemecka, kde Canetti maturoval.

Viedeň[upraviť | upraviť zdroj]

Roky 1924 - 1938 strávil Canetti vo Viedni a vytvoril tu jedno zo svojich vrcholných diel, román Die Blendung. Tu sa roku 1934 oženil s Vezou (Venezianou) Taubner-Calderón (1897 - 1963) a zostali spolu, napriek Canettiho častým manželským neverám (istý čas mal pomer so spisovateľkou Iris Murduchovou), až do jej smrti v roku 1963.

Po skončení prvej svetovej vojny sa rodina usadila vo Francúzsku, ale Canetti odišiel do Viedne, kde študoval chémiu. Viac než štúdium ho ale zaujali literatúra a filozofia, ktorým sa venoval vo svojom voľnom čase. Prekladal napríklad do nemčiny diela amerického spisovateľa Uptona Sinclaira. Canetti navštevoval prednášky Karla Krausa, študoval diela Gustava Le Bona a zajímal sa o objavy Sigmunda Freuda. Toto všetko tvorilo základ pre najvýraznejšie pole jeho záujmu, štúdium femonému masy a masového správania.

Vo Viedni, alebo pri svojich návštevách Berlína, sa stretával s mnohými spisovateľmi, okrem iného s Bertoltom Brechtom, Hermannom Brochom, Robertom Musilom či so skladateľom Albanom Bergom. Od začiatku 30. rokov, kedy Canetti publikoval dve divadelné hry, písal svoje prvé veľké dielo, jediný román, ktorý napísal, Die Blendung (Zaslepenie), ktorý vyšiel roku 1935, priniesol mu značnú slávu a bol prekladaný do cudzích jazykov. Po nástupe nacizmu bol však zakázaný. Po pripojení Rakúska k Tretej ríši v roku 1938 emigroval Canetti do Francúzska a nasledujúceho roku do Veľkej Británie.

Londýn[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1939 sa Canetti s rodinou uchýlil do emigrácie v Londýne a zostal tu až do roku 1971. Tu vzniklo jeho najvýznamnejšie sociologické dielo Masse und Macht. Canettiho kniha Die Blendung sa po skončení druhej svetovej vojny preslávila po celej Európe. Dostal za ňu celý rad medzinárodných cien, napríklad francúzsku „Prix International“ v roku 1949.

Pod ťarchou zážitkov z druhej svetovej vojny ovplyvnili Canettiho dielo motív smrti, hystérie a davového šialenstva (prítomný v menšej miere už v románe Die Blendung). Okrem ďalšej divadelnej hry sa Canetti v 50. rokoch intenzívne zaoberal svojim veľkým teoretickým dielom Masse und Macht (Masa a moc), ktoré bolo vydané v roku 1960. Začal na ňom pracovať však už v roku 1925 a veľkou inšpiráciou bol pre neho očitý zážitok vypálenia Justičného paláca vo Viedni v roku 1927. Kniha má dve časti. V prvej rozpracoval tézy, že základným nutkaním davu je prežiť, či že najnižšou formou prežitia je zabitie. Druhá časť sa zaoberá otázkou, ako a prečo sú davy ovládáné vodcami. Adolfa Hitlera tu vykreslil ako paranoidného vodcu, fascinovaného davom, ktorý vedie. Okrem Masse und Macht vydal niekoľko esejí (okrem iného o Franzovi Kafkovi) a cestopis.

Zürich[upraviť | upraviť zdroj]

Po tom, ako Canetti v roku 1963 ovdovel, nadviazal blízky vzťah k v Zürichu žijúcej Here Buschorovej (19331988), s ktorou sa v roku 1971 oženil a s ktorou od začiatku 70. rokov žil prevažne v Zürichu. O rok neskôr sa im narodila dcéra Johanna, ktorá sa stala hudobníčkou. Canettiho druhá žena zomrela v roku 1988. V 70. rokoch Canetti okrem iného publikoval niekoľko dielne pamäti.

Canetti dostal mnohé vyznamenania (Büchner-Preis, Kafka-Preis atď.) a je držiteľom dvoch čestných doktorátov. V roku 1981 mu bola udelená Nobelovu cenu za literatúru. Zomrel v Zürichu v roku 1994 a je pochovaný na cintoríne Fluntern neďaleko hrobu Jamesa Joycea, s ktorým sa cítil duševne spriaznený dielom aj osudom.

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

Canetti bol klasickým príkladom Európana 20. storočia. Jeho rodina mala židovsko-španielske korene a do Bulharska sa prisťahovala z Turecka (Canetti mal turecký pas). Po niekoľkonásobnom sťahovaní sa Canetti usadil v Londýne a získal v roku 1952 britské občianstvo a britský pas. Nobelovu cenu za literatúru získal ako britský spisovateľ (všetky svoje diela napísal v nemčine), ale niekoľko ďalších krajín protestovalo. Zomrel v Zürichu. Dnes je najčastejšie klasifikovaný ako britský spisovateľ.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1935 - Die Blendung, román
  • 1932 - Hochzeit, dráma
  • 1934 - Die Komödie der Eitelkeit, dráma
  • 1953 - Die Befristeten, dráma
  • 1954 - Die Stimmen von Marrakesch, cestopis
  • 1960 - Masse und Macht, štúdia
  • 1969 - Der andere Prozess; Kafkas Briefe an Felice, esej
  • 1976 - Das Gewissen der Worte, eseje
  • 1974 - Der Ohrenzeuge; Fünfzig Charaktere, spomienky
  • 1977 - Die gerettete Zunge; Geschichte einer Jugend, autobiografia
  • 1980 - Die Fackel im Ohr; Lebensgeschichte 1921-1931, autobiografia
  • 1985 - Das Augenspiel; Lebensgeschichte 1931-1937, autobiografia
  • 2003 - Party im Blitz; Die englischen Jahre, autobiografia (vyšlo posmrtne)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]