Franz Kafka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Franz Kafka
Franz Kafka
Franz Kafka okolo roku 1917

Narodenie 3. júl 1883
Praha, Česko
Úmrtie 3. jún 1924 (40 rokov)
Kierling, Rakúsko
Podpis Franz Kafka, podpis

Franz Kafka (* 3. júl 1883, Praha – † 3. jún 1924, Kierling pri Viedni) bol nemecky píšuci spisovateľ židovského pôvodu, jeden z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod a rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Franz Kafka sa narodil v Prahe v židovskej nemeckej rodine. Bol synom Hermanna Kafku (1852-1931) a Julie Kafkovej, rodenej Löwy (1856-1934). Otec mal galantériu, prišiel z vidieka do Prahy, jeho matka pochádzala z bohatej rodiny z Poděbrad. Okrem dvoch bratov, Georga a Heinricha, ktorí ako deti umreli, mal tri mladšie sestry: Elli (1889-1941), Valli (1890-1942) a Ottla (1892-1943). Jeho materinský jazyk bola nemčina, podobne ako u 10 % Pražanov (pražských Nemcov a Židov). Hovoril a písal po nemecky, no ovládal aj češtinu tak ako celá rodina.

Detstvo a dospievanie[upraviť | upraviť zdroj]

Kafkova pamätná plaketa v Prahe

V rokoch 18891893 navštevoval Nemeckú chlapčenskú školu v Prahe. Potom prešiel na nemecké humanistické štátne gymnázium v Starom meste. Už v mladosti sa venoval literatúre (jeho skoré dielo sa stratilo, pravdepodobne ho zničil on sám). Obľubeným periodikom Kafku bol „Der Kunstwart“. Jeho priatelia v tomto období boli Rudolf Illowy, Hugo Bergmann, Ewald Felix Pribram ako aj Oskar Pollak. Na prázdniny chodieval Kafka k svojmu strýkovi Siegfriedovi, ktorý bol vidieckym lekárom v Třešti. Po maturite (v roku 1901) cestuje na Norderney a Helgoland.

Štúdium a zamestnanie[upraviť | upraviť zdroj]

V jeseni 1901 začal so štúdiom na „Nemeckej univerzite v Prahe“. Po dvojtýždňovom výlete do chemických vied sa rozhodol pre právo. Navštevoval aj umeleckohistorické a germanistické prednášky, podnikol niekoľko ciest. Uvažoval o štúdiu v Mníchove, avšak po krátkom čase sa vrátil do Prahy. V tom istom roku 1902 spoznal aj svojho najcennejšieho priateľa Maxa Broda. V roku 1906 promoval a zamestnal sa ako praktikant na Zemskom a Trestnom súde v Prahe. Kafka pracoval od 1907 do 1922 v Robotníckej úrazovej poisťovni. Aj keď sa Kafka v práci snažil, boli hodiny strávené v úrade záťažou pre jeho literárnu činnosť. Písal po nociach. V roku 1908 uverejnil svoje prvé črty v mníchovskom časopise Hyperion. Neskôr prispieval do Brodovej antológie „Arkadia“. V roku 1912 stretol prvýkrát zamestnankyňu v banke Felice Bauerovú, po dvoch zasnúbeniach sa s ňou v roku 1917 definitívne rozišiel. Dôležitou priateľkou v jeho živote bola prekladateľka Milena Jesenská, s ktorou udržiaval čulú listovú korešpondeciu, a s ktorou sa aj telesne zblížil počas krátkeho pobytu vo Viedni.

Posledné roky[upraviť | upraviť zdroj]

Kafkov hrob v Prahe

Kafka prežil časť svojho života v sanatóriách a kúpeľoch v Taliansku a Čechách, na Slovensku sa liečil od decembra 1920 do augusta 1921 osem mesiacov v Matliaroch (dnes Tatranské Matliare) vo Vysokých Tatrách. Kvôli tuberkulóze musel odísť v roku 1922 zo zamestnania. Na jeseň roku 1923 sa presťahoval do Berlína a venoval sa len literárnej činnosti. Tam žil postupne na troch adresách v štvrti Steglitz so svojou poslednou družkou, poľskou židovkou Dorou Diamantovou. O osem mesiacov nato, dňa 3. júna 1924 zomrel v pľúcnom sanatóriu Dr. Hoffmanna v Kierlingu pri Klosterneuburgu v Dolnom Rakúsku (neďaleko Viedne). Dožil sa necelých 41 rokov. Pochovaný je na židovskom cintoríne v Prahe-Strašniciach.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Osud jeho diela[upraviť | upraviť zdroj]

Kafkov blízky priateľ Max Brod sa veľkou mierou pričinil o rozšírenie jeho diela. Uverejnil ako správca jeho dedičstva tri fragmenty románov, napriek pokynu z testamentu o zničení týchto textov. Avšak Kafka zanechal aj druhý „testament“, v ktorom dáva príkaz na zničenie iba časti diela (citované v ďalšom odseku).

Veľká časť Kafkovho diela - medzi inými Ortieľ, Premena, a V trestaneckej kolónii - bola uverejnená už za jeho života; je to asi 50 titulov, väčšinou poviedky. V jednom dokumente z 29. novembra 1922 sa vyjadruje, že menované diela platia, ďalej nemyslím tým, že si prajem, aby sa znova vytlačili a zachovali pre budúcnosť, práve naopak, keby sa stratili, tak by to zodpovedalo môjmu pôvodnému želaniu. Ale nikomu nebránim, keď už sú tu, ak má chuť, aby ich zachoval.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Kafkov pamätník v Prahe

Kafkove diela odzrkadľujú rozšírený životný pocit mnohých ľudí v začínajúcom sa 20. storočí. Ako v nejakom zlom sne sa pohybujú jeho postavy vystavené napospas anonymným mocnostiam cez labyrint neprehľadných pomerov. Toto platí aj v dimenzii priestoru. Zámok v románe pod rovnakým názvom, budova súdu v Procese sa skladajú zo široko a neprehľadne rozvetveného spletenca miestností. Aj v románe Nezvestný (Brod vydáva tento román pod názvom Amerika) sú zvláštne a nesúvislé dejiská - loď, byt hrdinovho strýka Karla Rossanna, hotel, cirkus - gigantické a neprehľadné.

Treba zdôrazniť, že aj vzťahy medzi účinkujúcimi osobami sú nejasné. V románe Zámok vytvára Kafka subtílnymi literárnymi metódami pochybnosti o postavení osoby K. ako „vymeriavača krajiny“ a aj o obsahu tohto pojmu samotného. Vytvára tak priestor pre interpretáciu. V priebehu deja sa len úlomkovito dozvedá K. a s ním aj čitateľ o úradníkoch zámku a ich vzťahu k dedinčanom. Tmavá, všadeprítomná vláda zámku na úkor dediny a dedinčanov sa stáva stále výraznejšou. Napriek jeho snahám zlomiť túto moc, ju obísť alebo aspoň vyzvať, nedostáva K. žiaden prístup k rozhodujúcim miestam v správe zámku. Takisto ani 'Joseph K.' v Procese nemôže nikdy nahliadnuť do obžaloby. Len v románe Nezvestný, ktorý rovnako ako Zámok zostal nedokončený, zostáva nádej, že Rossmann môže v najväčšom cirkuse na svete nájsť natrvalo pohodu.

Kafkovu tvorbu možno pochopiť ako žalobu proti byrokratickej mašinérii, ktorá stratila akýkoľvek cieľ a zmysel a spravuje iba samú seba, ale aj v prenesenom náboženskom a psychologickom zmysle.

Kafkove diela je ťažko zaradiť do nejakého literárneho smeru, aj keď sú blízko k expresionizmu. Najmä jeho poviedky možno chápať ako parabolu.

Človek je zobrazovaný z pohľadu vlastného odcudzenia, dôvera k blížnemu je otrasená a aj samota je veľká Kafkova téma. Sny, obavy, komplexy, spustošujúce a symbolické odzrkadľujú základný postoj v jeho dielach, v ktorom jedinec ako cudzia a vylúčená osoba stále hľadá istotu, podporu a pohodu.

Pod dojmom týchto diel, ktoré sa aj pri ich hĺbke dobre čítajú a sú aj napínavé, vzniklo adjektívum kafkovský, čo znamená stratenosť jedinca, pocit byť vydaný napospas cudzím a nepochopiteľným mocnostiam. Pocit, ktorý je pre ľudí našej doby stále prítomný alebo ho dokážeme precítiť.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

Črty[upraviť | upraviť zdroj]

Výber aforizmov z Kafkových denníkov a poviedok z kníh Rozjímanie, Vidiecky lekár a Opis zápasu vyšiel po slovensky pod názvom Aforizmy a iné kruté rozkoše (preklad Milan Richter).

Poviedky[upraviť | upraviť zdroj]

Súborné vydanie Kafkových poviedok vyšlo v preklade Milana Žitného pod názvom Poviedky.

Fragmenty románov[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky tri fragmenty románov do slovenčiny preložila Perla Bžochová.

Kafka ako divadelná postava[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Richter: Z Kafkovho Pekloraja (2006), divadelná hra pre 5 postáv
  • Milan Richter: Kafkov druhý život (2007), divadelná hra pre 17 postáv (11 hercov)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]