Expresionizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Expresionistický dom v Trutnove

Expresionizmus je:

  • a) nadčasová tendencia, ktorá sa prejavuje v umení v určitých zvratových obdobiach ako reakcia na nepokojnosť doby, ako zdôraznenie istých duchovných konfliktov, sociálnych kríz a podobne (napr. barokový expresionizmus, expresionistické fázy v gotike a podobne)
  • b) moderný európsky umelecký smer. Vznikol ako protiklad impresionizmu a naturalizmu, čiže odmietol umenie zobrazujúce skutočnosť aj umenie, ktoré sa snažilo sprostredkovať skutočnosť pomocou dojmov. Jeho hlavným cieľom je vyjadriť vlastné zážitky a vlastné pocity bez ohľadu na akékoľvek konvencie. Pre zvýšenie efektu zážitku často dochádza k deformácii reality. Tento smer sa väčšinou nezaraďuje k avantgardným smerom.

Obsah

Moderný smer [upraviť]

Pojem expresionizmus [upraviť]

Termín expresionizmus sa ojedinele používal už pred prelomom storočí (pozri k tomu napr. Armin Arnold: Die Literatur des Expressionismus). Pôvodne sa vzťahoval na výtvarné umenie. Dnešné použitie pravdepodobne začalo roku 1901, kedy boli v Salon des Indépendants v Paríži vystavené viaceré maľby neznámeho maliara Juliena Augusta Hervého pod názvom “Expressionisme”. Slovo teda pochádza z francúzštiny (zo slova expression = výraz), hoci paradoxne práve vo Francúzsku sa neskôr nepoužívalo a bolo nahradené slovom fauvizmus. Pojem expresionizmus začali potom propagovať nemeckí estetikovia. V Nemecku, kde sa expresionizmus najviac rozvíjal, sú správy o použití pred rokom 1910 sporné, ale v roku 1910 výraz použil vo vzťahu k maliarstvu prvýkrát umelecký historik Aby Warburg. Všeobecne známym sa pojem stal roku 1911 na 22. výstave berlínskej Secesie vo Švédsku, Anglicku a Nemecku. V tom istom roku sa v Nemecku pojem začal používať aj pre literatúru.

Termín expresionizmus je často vykladaný ako „pocit úzkosti“, čo súvisí s tým, že väčšina expresionistických diel je neveselá a tento pocit sa snaží navodiť. Jeho cieľom bolo ukázať úpadok človeka 19. storočia. Všetko je uvádzané vo vzťahu k večnosti. Počas druhej svetovej vojny bol označený za zvrhlé umenie. Centrom boli časopisy Die Aktion a Der Sturm.

Expresionizmus vychádza z rovnakých základov ako fauvizmus, ktorého začiatky ovplyvnil. Zjednodušene sa dá povedať, že expresionizmus sa presadil predovšetkým v nemecky hovoriacich krajinách, zatiaľčo fauvizmus bol populárny vo Francúzsku a krajinách, kde prevažoval ich vplyv.

História [upraviť]

Vývoj expresionizmu sa začal okolo roku 1880, jeho popularita začala stúpať v priebehu a predovšetkým po prvej svetovej vojne, kedy sa rozvíjal predovšetkým v Nemecku. Tu totiž nastali pre rozvoj tohoto hnutia mimoriadne priaznivé podmienky, Nemecko sa ako porazená krajina stretávala nielen s finančnou, ale aj psychickou krízou, ktorú mohol expresionizmus veľmi dobre vystihovať. Najväčší rozmach hnutia nastal medzi rokmi 1910 - 1920, preto sa toto desaťročie nazýva expresionistickým. Po roku 1925 sa vplyv expresionizmu zmenšoval, po nástupe Adolfa Hitlera k moci (1933) bolo toto umenie v Nemecku zakazované a postupne odstraňované z galérií, nových výstav a materiály o tomto hnutí sa v Nemecku začali zverejňovať až po roku 1945.

Roku 1905 vznikla v Nemecku umelecká skupina Die Brücke (Most), ktorá napriek tomu, že nemala vlastný program mala na expresionizmus veľký vplyv. Táto skupina sa rozpadla v roku 1913. S expresionizmom je ešte spojená skupina Der Blaue Reiter (Modrý jazdec), táto bola založená v roku 1911 a rozpadla sa v roku 1914.

Literatúra [upraviť]

V literatúre sa smer najviac presadil v Nemecku. Literatúra sa stavia proti meštiackemu spôsobu života, v nej bola deformácia reality, spôsobená zvýrazňovaním vlastných pocitov predovšetkým badateľná.

Svetoví predstavitelia [upraviť]

Poézia:

Dráma:

Českí predstavitelia [upraviť]

Do Česko-Slovenska sa tento smer dostal so skupinou zhromaždenou okolo literárneho kritika F. Götza, najvýznamnejším časopisom zaoberajúcim sa expresionizmom bol Host.

Dráma:

Výtvarné umenie [upraviť]

Franz Marc: Veľké modré kone (1911)

Je charakteristické zameraním na vnútorné psychické stavy, prejavuje sa deformáciou farieb a tvarov. Na toto obdobie malo výrazný vplyv praveké a ľudové maliarstvo; detská kresba. Farebné plochy sú ohraničované linkou, veľmi často používali čisté farby, nesnažili sa o perspektívu. Využíval sa protiklad svetla a tieňa. Začiatky expresionizmu boli ovplyvnené aj neoimpresionizmom, ktorý expresionizmus neskôr celkom zavrhol a voči ktorému sa staval do protikladu.

Podľa štýlu tvorby možno za predchodcov expresionizmu pokladať Mathiasa Grünewalda (vlastným menom Mathis Gothar Neithart asi 1475 - 1528 a El Greca (vlastným menom Domenico Theotocopuli 1541 - 1614).

Svetoví predstavitelia [upraviť]

V sochárstve sa expresionizmus presadil výrazne menej, ale aj tu pôsobili významní sochári napr. Ernst Barlach.

Českí predstavitelia [upraviť]

Českí predstavitelia tohto hnutia boli sústredení do skupiny nazvanej Osma, boli ovplyvnení predovšetkým E. Munchom. Niekoľko predstaviteľov (predovšetkým Nowak) mali priame spojenie na nemecký expresionizmus.

Slovenskí predstavitelia [upraviť]

Architektúra [upraviť]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Expresionizmus (architektúra)

Hudba [upraviť]

Hudba ovplyvnená expresionizmom bola populárna predovšetkým v Rakúsku a Nemecku, skladatelia odmietali tradičné hudobné prostriedky a snažili sa ich nahradzovať novými.

Predstavitelia:

Film [upraviť]

Expresionizmus sa presadil predovšetkým v nemeckej kinematografii. Vo filme boli využívané veľmi kvalitne (po architektonickej a maliarskej stránke) zhotovené kulisy, čím sa výrazne zvýšila kvalita filmov. V tejto dobe veľmi vzrástla prestíž nemeckej kinematografie.

Najvýznamnejšími tvorcami boli Friedrich Wilhelm Murnau (vlastným menom F. W. Plumpe), predovšetkým jeho hororový Nosferatu a Fritz Lang (Rakúšan) a jeho nemé filmy Metropolis a Nemá smrť. Ďalšími predstaviteľmi boli:

Pozri aj [upraviť]

Iné projekty [upraviť]