Josef Čapek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Josef Čapek

Narodenie 23. marec 1887
Hronov, Česko
Úmrtie apríl 1945
koncentračný tábor Bergen Belsen

Josef Čapek (* 23. marec 1887, Hronov – † apríl 1945, koncentračný tábor Bergen-Belsen) bol český maliar, spisovateľ, fotograf, grafik; brat Karla Čapka.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Spolu s bratom Karolom a sestrou Helenou sa narodil v rodine MUDr. Antonína Čapka (*1855 – † 1929) a jeho manželky Boženy (za slobodna Novotná, * 1866 – † 1924). Oženil sa s dcérou známeho vinohradského advokáta Jarmilou Pospíšilovou. V roku 1923 sa im narodila dcéra Alena, ktorá sa neskôr vydala za MUDr. Jaroslava Dostála.

V rodine ho volali Peča. Vychodil obecnú a meštiansku školu v Úpici a v rokoch 1901 - 1903 navštevoval nemeckú odbornú tkáčsku školu vo Vrchlabí. V škole nevynikal dobrým prospechom a preto istý čas pracoval ako robotník v úpickej tkáčovni F. M. Oberländera. Vďaka sestre Helene a jej snúbencovi JUDr. Františkovi Koželuhovi, ktorí presvedčili rodičov o praktickom využití štúdia na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe, mohol v roku 1904 začať Čapek študovať na Umprum (Uměleckoprůmyslní škola) a tiež v tamojšej špeciálnej škole dekoratívnej maľby.

Z obdobia štúdia pochádzajú jeho prvé dochované kresby a olejomaľba V zahradě. Štúdium na Umprum ukončil v roku 1910 a v tom čase si začal dopisovať s Jarmilou Pospíšilovou, ktorá sa o deväť rokov na to stala jeho manželkou. Prvé výraznejšie olejomaľby a kresby ovplyvnené fauvizmom a expresionizmom vznikli na štúdijnej ceste, ktorú v rokoch 1910 a 1911 podnikol s bratom Karolom. Táto cesta ich zaviedla do Paríža a Marseille, navštívili aj Španielsko.

Bol spoluzakladateľom moderne orientovanej umeleckej spoločnosti s názvom Skupina výtvarných umelcov, ktorá sa schádzala v pražskej kaviarni Union. V tomto období namaľoval svoje prvé kubistické obrazy. V roku 1912 sa stal členom Spolku výtvarných umelcov Mánes. Spolu s Antonínom Matějčkom redigoval časopis Volné směry, ktorý spolok vydával. Už v tomto období vznikali prvé literárne práce, s bratom Karolom vydával generačný Almanach. Z Mánesovho spolku bol na základe nezhôd s jeho výborom vylúčený.

V júli roku 1915 bol povolaný k vojenskému oddielu, pre silnú krátkozrakosť a astigmatizmus však odvedený nebol. V roku 1918 sa stal spoluzakladateľom a členom skupiny Tvrdošijní a zúčastnil sa jej prvej výstavy v pražskej Weinertovej galérii. Podpísal Manifest českých spisovateľov a začal redigovať satirický časopis Nebojsa. V redakčnej rade tohto časopisu pôsobil aj jeho brat Karol.

Pomník Karla a Josefa Čapkových (Josefova strana)

V rokoch 19201922 prešiel Čapek výtvarným obdobím tzv. druhého kubizmu. V roku 1924 sa uskutočnila jeho prvá samostatná výstava v Prahe a v Brne, svoje diela vystavil aj na výstave československého umenia v Paríži. V ďalšom období, 1923 - 1927 tvoril prevažne oleje a kresby so sociálnymi motívmi, neskôr maľoval obrazy s motívmi českej dediny a detí v jednoduchom štýle. V roku 1929 sa stal členom Umeleckej besedy a písal pre jej časopis Život.

Popri maľovaní sa venoval aj knižnej grafike, scénickému výtvarníctvu a tiež písaniu. Spolu s bratom Karolom pôsobil dva roky ako redaktor Národných listov. Potom obaja v roku 1921 prešli do redakcie Lidových novin, kde Josef pôsobil až do roku 1939. Roky 19211932 predstavujú tiež jeho spoluprácu s Národným divadlom, Divadlom na Vinohradech, so Stavovským divadlom a s Národným divadlom v Brne, v ktorých pôsobil ako javiskový výtvarník.

Jeho reakcia na nastupujúci nacizmus v Nemecku sa prejavila aj v jeho tvorbe. V Lidových novinách sa objavila séria protinacistických karikatúr, v roku 1934 sa zúčastnil protifašistickej Medzinárodnej výstave karikatúr a humoru v Prahe. V roku 1937 vyšla druhá monografia jeho výtvarného diela od Jaromíra Pečírka a prvá monografia literárneho diela od Vítězslava Nezvala.

V roku 1938 vydal vrcholné dielo Umění přírodních národů, ktoré predstavuje výsledok jeho celoživotného štúdia a svedčí o jeho mimoriadnom rozhľade a vzdelaní. Odmietol ísť do exilu so slovami „někdo musí s národem zůstat“. 1. septembra 1939 bol podobne ako ďalší predstavitelia politického, kultúrneho a verejného života zatknutý. Gestapo ho odvlieklo z dovolenky v Želive u Humpolce. Odviezli ho do Pankráckej väznice, odtiaľ do koncentračného tábora Dachau, potom do Baldu, Oranienburg-Sachsenhausenu a nakoniec do Bergen-Belsenu v Dolnom Sasku, kde podľahol na týfus. Miesto jeho posledného odpočinku nie je známe.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Josef Čapek patril medzi všestranné umelecké osobnosti českej medzivojnovej kultúry a predstavoval vodcovskú osobnosť tzv. čapkovskej generácie. Bol jedným zo zakladateľov moderného výtvarného umenia, pracoval ako maliar, grafik, ilustrátor a scénický výtvarník. Jeho diela predstavujú aj jeho sociálnu angažovanosť.

Výtvarné dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Čapek vychádzal z cézannovské francúzskej maľby, čoskoro však začal tvoriť diela ovplyvnené kubizmom. Jeho obrazy sú emotívne. Pred druhou svetovou vojnou nakreslil niekoľko cyklov symbolizujúcich vojnu.

Jeho tvorbu výrazne ovplyvnili detské motívy a krajinky. Nejznámejšie diela:

  • Dva výrostci
  • Parta
  • Dva u zdi
  • Oheň
  • Touha

Venoval sa tiež výtvarnej kritickej teórii (knihy):

  • Nejskromnější umění
  • Umění přírodních národů

Literárne dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločné diela s bratom Karolom[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zářivé hlubiny
  • Krakonošova zahrada
  • Loupežník
  • Ze života hmyzu
  • Adam stvořitel

Samostatné diela[upraviť | upraviť zdroj]

Beletria:

  • Lélio (1917)
  • Pro delfína (1923)
  • Stín kapradiny (1930)
  • Kulhavý potník (1936)

Divadelné hry:

  • Lásky hra osudná (1911)
  • Země mnoha jmen (1923)

Knihy o umení:

  • Sochařství černochů (1918)
  • Nejskromnější umění (1920)
  • Jak se dívat na moderní obrazy (1935)
  • Umění přírodních národů (1938)
  • Co má člověk z umění (1946)
  • Moderní výtvarný ráz (1958)

Novinárska tvorba a menšie formy literárnej tvorby:

  • Málo o mnohém (1923)
  • Umělý člověk (1924)
  • Ledacos (1928)
  • Psáno do mraků (1947)

Tvorba pre deti:

  • Povídání o pejskovi a kočičce (1929)
  • Dobře to dopadlo aneb Tlustý pradědeček, lupiči a detektivové (1932)
  • Povídejme si, děti (1954)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]