Vítězslav Nezval

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vítězslav Nezval
Vitezslav Nezval bust by Otakar Svec 782.jpg
Vítězslav Nezval - básnik a prozaik
Pseudonym Robert David
Narodenie 26. máj 1900
Biskoupky, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie 6. apríl 1958 (57 rokov)
Praha, Československo
Zamestnanie básnik, spisovateľ
Národnosť česká
Obdobie písania poetizmus, surrealizmus, socialistický realizmus
Žánre báseň, román, biografia, encyklopédia, pieseň,
Témy láska, príroda, budovateľský socializmus,
Debutové práce Jar - básne
Významné práce Manon Lescaut - veršovaná dráma, Dnes ešte zapadá slnko nad Atlantídou - hra
Manželka Františka Řepová
Ovplyvnil
Významné ocenenia titul Národný umelec (1953)
Podpis Vítězslav Nezval - podpis.jpg

Vítězslav Nezval (26. máj 1900, Biskoupky6. apríl 1958, Praha) bol český básnik, spisovateľ, prekladateľ, spoluzakladateľ poetizmu, vedúca osobnosť českého surrealizmu, národný umelec v roku 1953 a držiteľ zlatej medaily Svetovej rady mieru.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine vidieckeho učiteľa v Biskoupkách pri Moravskom Krumlove. Neskôr sa presťahovali do dediny Šamíkovice, na ktoré často spomínal vo svojich dielach. Vyštudoval osemročné gymnázium, bol niekoľko mesiacov na vojne a potom študoval v Brne a Prahe. Ani jednu vysokú školu nedokončil. V roku 1922 sa začal sa angažovať v Devětsile, v roku 1924 vstúpil do KSČ. Stal sa v tejto dobe protagonistom českej avantgardnej scény.

Pracoval v redakcii „Masarykovho slovníku naučného“ vo funkcii tajomníka, neskôr sa venoval spisovateľskej tvorbe. Určitú dobu pôsobil ako dramaturg Osvobozeného divadla.

Publikoval v Rudém právu, „Tvorbe“, „Odeone“, „Novej scéne“, Lidových Novinách atď.

V rámci Devětsilu sa podieľal na založení poetizmu spolu s Karlom Teigem.

V roku 1929 podpísal Manifest siedmich, čo bol protest proti novej politickej línii KSČ - boľševizácia a podriadenie sa Kominterne.

Veľmi ho ovplyvnili jeho cesty do ZSSR, Talianska, Grécka a Francúzska. Zoznámil sa s francúzskym surrealizmom, hlavne s André Bretonom. Pod jeho vplyvom založil v Československu v roku 1934 zoskupenie Skupina surrealistov v ČSR, ktorú v roku 1938 rozpustil kvôli ideologickým nezhodám s Teigem.

Bol aktívny v protifašistickom odboji. V roku 1944 bol krátko väznený.

Po Druhej svetovej vojne bol veľmi aktívny v KSČ, dosiahol viacero politických ocenení a pôct. Jeho tvorba v tomto období nedosiahla predvojnovú kvalitu. Snažil sa o budovateľskú poéziu a o včlenenie sa do prúdu socialistického realizmu.

Skonal na následky srdcového infarktu a šarlachu. Je pochovaný na Vyšehradskom cintoríne.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Prvotiny[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jar, Jaro
  • Melancholickí upíri, Melancholičtí upíři
  • Most – napísaný pod vplyvom proletárskej poézie. Odráža sa tu doba jeho stredoškolských štúdií. Spomína na domov, ale zároveň sa zaoberá novými citovými skúsenosťami.
  • Večerná, Večerní
  • Jarná selanka, Jarní selanka
  • Letnice

Poetizmus[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pantomima – 1924, jeho prvá poetistická zbierka
    • Abeceda
    • Podivuhodný kúzelník, 1922
    • Papagáj na motocykli, Papoušek na motocyklu – programový text poetizmu
  • Básne na pohľadnice, Básně na pohlednice – 1926
  • Nápisy na hroby – 1926, drobná poetistická próza
  • Dobrodružstvá noci a vejáre, Dobrodružství noci a vějíře – 1927
  • Hra v kocky, Hra v kostky – 1928
  • Básne noci – 1930 – súbor, v ktorom je zaradený Edison a ďalšie texty (Podivuhodný kouzelník, Akrobat..)
    • Podivuhodný kúzelník – jedno z diel, ktoré výrazne ovplyvnilo poetizmus. Možno povedať, že Nezval dal spolu s Jaroslavom Seifertom poetizmu podobu. Táto báseň sa stala symbolom poetizmu. Kúzelník prichádza predovšetkým preto, aby naučil ľudí radovať sa zo života.
    • Akrobat – 1927 – Báseň je zlomom v Nezvalovej tvorbe, silne ovplyvnená geniálnym prekladom Apollinairovho Pásma od Karla Čapka. Patrí do druhej fázy poetizmu a predstavuje paralelu akrobata, ktorý symbolizuje poetistickú poéziu a krízu v Nezvalovej tvorbe. Na konci tretieho spevu je autor rozhodnutý opustiť poetistickú poéziu: „na shledanou město akrobatů“, ale nie je pripravený vojsť do nového mesta. Prvý a tretí spev tvorí rám celej básne. Sú monotematické, písané v ER-forme, v minulom čase. Môžeme v nich nájsť jednotnú konštrukciu času (báseň začína skoro ráno a končí neskoro večer) a miesta (dej sa odohráva v meste, zrejme v centre a končí sa odchodom z mesta). Druhý spev je úplne odlišne zostavený a je komponovaný na princípe pásma. Lyrický subjekt čitateľa doprevádza obrazy zo svojho života. Je použitý prítomný čas. Jednotlivé obrazy sú asociatívne spojené. Charakteristická je polytematickosť a prvky autobiografie. V treťom speve dochádza k syntéze básnika a akrobata. Poetistický optimizmus je nahradený autorovou skepsou o vlastnom zmysle poézie a už sú viditeľné náznaky budúcej surrealistickej tvorby.
    • Edison – Zamýšľa sa nad tým, čo zostane po človeku po jeho smrti a dochádza k záveru, že je to jeho dielo. Vynálezcu Edisona si vzal za vzor preto, že toho mnoho dokázal. Je to akási oslava práce. Edisonova postava je zosobnenie kladných rysov, ktoré dávajú životu potrebné impulzy. Proti tomuto svetu je protikladom svet hazardných hráčov, ktorí sú nositelia vlastností ako je špekulácie a ďalších negatív, ktoré vedú k životnej prázdnote. Tieto rozdiely sa prejavujú aj v refréne, kde sú najvýraznejšie:
„Bylo tu však něco krásného co drtí
odvaha a radost z života i smrti“
Druhý refrén (pre hráča), mal túto podobu:
„Bylo tu však něco těžkého co drtí
smutek, stesk a úzkost z života i smrti“
  • Signál času
  • Raňajky v tráve, Snídaně v trávě – 1931
  • Ján v smútku, Jan ve smutku – 1931
  • Kvety zla, Květy zla

Ďalej nadviazal na Edisonovskú tvorbu, ale viac sa priklonil k vyjadrovaniu sa k aktuálnym problémom (nezamestnanosť, hospodárska kríza). Tieto zbierky sú dôkazom, že aj poetizmus je schopný vyjadrovať sa k závažným problémom.

  • Päť prstov, Pět prstů
  • Sklenený havelok, Skleněný havelok – 1932, svojou tvorbou už čiastočně zasahuje do surrealizmu
  • Spiatočný lístok, Zpáteční lístek – 1933
  • Zbohom a ručníček, začiatok surrealizmu v Nezvalovej tvorbe, 1934, Sbohem a šáteček – počátky surrealismu – 1934

Surrealizmus[upraviť | upraviť zdroj]

  • Žena v množnom čísle, Žena v množném čísle – 1936
  • Absolútny hrobár, Absolutní hrobař – 1937
  • Praha s prstami dažďa, Praha s prsty deště

V tom istom období ako surrealistické diela anonymne vydal dielo, ktoré nemalo surrealistické prvky a možno povedať, že stojí mimo Nezvalovu tvorbu.

  • 52 trpkých balád večného študenta Roberta Davida, 1936, 52 hořkých balad věčného studenta Roberta Davida (1936) – napodobuje v nich Françoisa Villona. V týchto baladách sa obracia priamo ku čitateľovi – na konci je tzv. poslanie. Túto zbierku vydal, pretože mu surrealizmus neumožňoval vyjadriť sa k aktuálnym problémom. Balady majú silný sociálny náboj, Nezval vyjadruje svoju vieru vo svetovú revolúciu. Táto zbierka mala veľký ohlas, preto vydal v rokoch 1937 – 1938 ďalšie zbierky ale tie už neboli tak kvalitné a nemali taký úspech.
  • 100 sonetov zachránkyni večného študenta Roberta Davida
  • 70 básní z podsvetia na rozlúčku s tieňom večného študenta Roberta Davida

Okolo roku 1937 opustil V. Nezval myšlienky surrealizmu a posunul sa k poézii nadosobných hodnôt, toto bola samozrejme všeobecná tendencia.

  • Matka Nádej, Matka Naděje – (1938), prelínajú sa dve témy – obava o osud ťažko chorej matky a osud národa ohrozeného fašizmom. Autor tvrdí, že ani jednému sa človek nesmie poddať. Nádej je pre človeka len na zemi a záleží len na jeho diele.
  • Päť minút za mestom, 1939, kde vyjadril svoje postoje a svoje puto ku vlasti, je to prírodná lyrika. Tiež vyjadruje odpor k okupantom. Jeho ďalšia tvorba je veľmi jednostranná, ovplyvnená dobou a snahou zavďačiť sa komunistickej vláde.

Socialistický realizmus[upraviť | upraviť zdroj]

  • Historický obraz – 1945
  • Veľký orloj – 1949 boj proti „buržoáznemu“ mysleniu
  • Stalin – 1949
  • Spev mieru – 1950
  • Z domoviny – 1951
  • Krídla – 1952
  • Nevädza a mestá, Chrpy a města – 1955
  • Nedokončená – 1960

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšinu svojej prózy vydal medzi rokmi 1929 a 1934, bola zameraná na sféru podvedomia a sna a naznačila Nezvalov posun od poetizmu k surrealizmu.

  • Kronika z konca tisícročia, Kronika z konce tisíciletí
  • Posadnutosť, Posedlost
  • Chcela okradnúť lorda Blamingtona, Chtěla okrást lorda Blamingtona
  • Dolce far niente
  • Pán Marat, Pan Marat
  • Ako vajce vajcu, Jak vejce vejci
  • Monakoromaneto
  • Karnevalromaneto
  • Valéria a týždeň zázrakov, Valérie a týden divů (1932) – „čierny“ román, v roku 1970 sfilmovaný, v USA vyšiel dokonca na DVD –  „Valerie and Her Week of Wonders“.
  • Anička škriatok a Slamený Hubert, Anička skřítek a Slaměný Hubert – pre deti, v roku 1983 vysielaný večerníček
  • Sexuálne nocturno (1931) – príbeh demaskovanej ilúzie. Dielo svojou povahou zaraditeľné do surrealizmu, vydané len v 138 výtlačkoch súkromne Jindřichem Štyrským, ktorý knihu bohato ilustroval. Nezval v nej popisuje svoju iniciáciu. Do zobraných spisov sa nedostalo.
  • Veci, kvety, zvieratká a ľudia – pre deti, Věci, květiny, zvířátka a lidé pro děti – pro děti
  • Z môjho života – pamäti, o poetizme, Z mého života – paměti, o poetismu

Cestopisy[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1935 – 1938 vydal úvahové knihy, ktoré boli i akousi osobitou formou cestopisu:

  • Neviditeľná Moskva (1935)
  • Ulica Git-le-Coeur (1936)
  • Pražský chodec (1938)

Drámy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milenci z kiosku (1932)
  • Manon Lescaut (1940) – preložené, táto veršovaná dráma je považovaná za lepšiu než originál. Ide o jedno z najlepších Nezvalových diel. V roku 1970 vznikla televízna hra s mimoriadnym citom pre básnickú hodnotu. V titulnej roli hrá Jana Preissová, rytiera Des Grieux hrá Petr Štěpánek.
  • Loretka (1941)
  • Dnes ešte zapadá slnko nad Atlantídou, Dnes ještě zapadá slunce nad Atlantidou (1956) – nebezpečenstvo atómovej vojny, preložené do angličtiny, francúzštiny, ruštiny a esperanta
  • Traja mušketieri, Tři mušketýři
  • Nový Figaro
  • Schovávačka na schodoch, Schovávaná na schodech

Ostatné diela[upraviť | upraviť zdroj]

Vydal tiež encyklopédiu moderných básnických smerov a niekoľko literárnych štúdií o českých autoroch: Jiří Wolker, Karel Čapek, Josef Čapek, Jaroslav Vrchlický, Petr Bezruč, Toyen (1938), atď.

Preložil niekoľko diel André Bretona (tvorcu a teoretika surrealizmu):

  • Spojité nádoby
  • Čo je surrealizmus
  • Nadja

Piesne a zhudobnené dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Vítězslav Nezval tiež otextoval niekoľko piesní, komponoval aj melódie. Jeho piesne spievali Vlasta Burian, Hana Hegerová (Magnetová hora, Pocestný), piesne z divadelnej hry „Schovávačka na schodoch“ spievali Helena Vondráčková či Laďka Kozderková s Milanom Drobným. Tiež zložil niekoľko budovateľských piesní (Všetci sme mladí).

Nezvalove básne sa občas zhudobňujú, prevažne folkovými hudobníkmi. Najväčším projektom zostáva dielo Jana Spáleného, ktorý v druhej polovici 70. rokov 20. stor. zhudobnil Edisona (pozri Edison – album) a Signál času (projekty vyšli na LP v roku 1978, resp. 1979, dohromady v reedícii na CD v roku 1997). Jitka Molavcová naspievala Rue de la gaité s melódiou Emila Františka Buriana. Štěpán Rak zhudobnil Nezvalove básne „Sloky o Praze“, „Píseň o vřesu“ a „Až“. Piesne natočila Lenka Filipová pre programy Československej televízie, na CD vyšli v roku 2004 ako bonus na reedíciu albumu „Čiastočné zatmenie srdca“. Karel Plíhal na albume „Králící, ptáci a hvězdy“ (1996) spieva Nezvalovu „Píseň“. Petr Ulrych pre platňu Javorů „Šumaři“ (2003) zhudobnil piesne „Žlutý list“, „Šumaři“ a „Prosinec“. Nezvalove básne zhudobnili aj títo amatérski muzikanti:

  • Čtyrlístek, album „Vidím to černě“ (1997): Black Blues
  • Mour: „Rue de la Gaité“
  • Vespol: „Rokytná“ (album Topoly 2003), „Podobenství"

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Rôzne doby oceňovali na ňom iné diela. V 50. rokoch bol najvyššie cenený „Spev mieru“. Počas normalizácie „Edison“. V súčasnosti sú najviac vážené „Zbohom a ručníček“ a „Absolútny hrobár“, pretože sú najviac kreatívne.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vítězslav Nezval na českej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]