Hana Hegerová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hana Hegerová
Hana Hegerová, foto Jovan Dezort IMG 2624a.jpg
Základné informácie
Narodenie 20. október 1931 (83 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Pôsobenie speváčka, herečka
Žáner šansón, pop-music

Hana Hegerová, vlastným menom Carmen Mária Štefánia (Beatrix) Farkašová (* 20. október 1931, Bratislava, známa aj ako Hana Čelková je slovenská a česká speváčka – šansonierka a herečka. Priezvisko Hegerová pochádza z obdobia jej manželstva s dramaturgom a prekladateľom Daliborom Hegerom. On bol o. i. aj riaditeľom bratislavského SND – Nová scéna a synovcom básnika Pavla Országha Hviezdoslava.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Rodinné zázemie[upraviť | upraviť zdroj]

Jej otec Ján Farkaš bol bankovým úradníkom. Z matkinej strany pochádza zo starej a významnej zemianskej rodiny z obce Čelkova Lehota, ktorá sa nachádza v severozápadnom Slovensku, v okrese Považská Bystrica, v Trenčianskom samosprávnom kraji. Nevlastný brat Ramón je z prvého manželstva jej otca Jána. Druhý nevlastný brat Peter Pažitný, je z druhého manželstva jej mamy Márie s MUDr. P. Pažitným. Má jedneho syna Matúša.

Štúdiá[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1950 zmaturovala na gymnáziu v Komárne. Chcela pokračovať v študiu na vysokej škole, no z kádrových dóvodov jej zo nebolo umožnené. Krátko chodila do baletnej prípravky SND v Bratislave. Potom navštevovala súkromné hodiny spevu u profesora R. Rosnera. Krátko pracovala ako účtovníčka v Škodových závodoch v Komárne i ako pedagóg na miestnom odbornom učilišti. V rokoch 1951 – 1953 absolvovala dramatický odbor na Konzervatóriu v Bratislave. Učil ju aj Ladislav Chudík.

Umelecká kariera[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1953 – 1958 mala angažmán v Divadle Petra Jilemnického v Žiline. V roku 1957 si ju všimol Juraj Berczeller, kapelník orchestra legendárnej bratislavskej Tatra revue. Ponúkol jej post speváčky a tak ju vlastne objavil pre túto scénu. Potom prišiel konkurz do pražského divadla Rokoko, kde pôsobila v rokoch 1958-1961. Ako divadelná a filmová herečka využívala šansón tak od domácich ako aj zahraničných autorov ako boli napríklad Édith Piaf, Jacquesa Brela a ďalší. Jej dramatická interpretácia piesní zaujala nielen publikum, ale aj odbornú kritiku.

V rokoch 1961 – 1966 pôsobila v pražskom divadle Semafor. V roku 1965 mala s Miroslavom Horníčkom recitál H & H´65. Po skončení angažmánu v divadle sa venovala sólovým koncertom najmä v zahraničí (Belgicko, SRN, Švajčiarsko). V roku 1963 v čitateľskej ankete Zlatý slavik, ktorú každoročne vyhlasoval český hudobný mesačník ''Melodie'', umiestnila sa na druhom mieste, hneď za Evou Pilarovou. V roku 1964 účinkovala v legendárnom českom muzikálovom filme Kdyby tisíc klarinetů, ktorý režíroval Ján Roháč.

V rokoch 1967 – 1969 vystupovala v parížskej Olympii. V nasledujúcich rokoch mala koncerty napríklad v Argentíne, Kanade, Poľsku i Sovietskom zväze. Ako pozoruhodná stálica šansónu je uznávaná hlavne v nemecky hovoriacich krajinách, kde často koncertovala. V čase československej komunistickej normalizácie jej koncertná činnosť bola obmedzovaná.

Na prelome 70. a 80. rokov strávila pol roka vo väzení. Na jej účet omylom prišla vyššia finančná čiastka, ktorá v skutočnosti patrila Karlovi Gottovi. Hegerová sa podľa vlastných slov domnievala, že ide o honorár z Nemecka a nechala si ho, čo súd vyhodnotil ako spreneveru. [2]

11. augusta 2011 Hana Hegerová oznámila médiám, že končí so svojou speváckou kariérou. Krátko predtým zrušila všetky svoje plánované koncerty vrátane oslavy svojich 80. narodenín v Divadle Hybernia v Prahe. I keď sa v médiách špekulovalo o tom, že je herečka vážne chorá, ona sama tieto chýry vyvrátila.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1962 – 2. cena poroty a Cena kritiky za interpretáciu piesne "Zlá nedele" na festivale populárnej hudby v poľskom letovisku Sopoty.
  • 2002 – medaila Za zásluhy od prezidenta Českej republiky Václava Havla.
  • 2013, 4. apríl – insígnie komandéra Rádu za zásluhy od veľvyslaneca Francúzska v Českej republike Pierre Lévyho. Ocenenie jej významného prínosu k propagácii francúzskeho šansónu a francúzskej kultúry.

[3]

  • 2013, 23. apríl – jubilejná diamantová platňa za 1 580 000 predaných hudobných nosičov a 47 rokov spolupráce s vydavateľstvom Supraphon.

[4]

  • 2013, 24. apríl – čestné občianstvo pražskej štvrte Praha 1.

[5]

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Śtúdiové albumy[upraviť | upraviť zdroj]

(LP a CD)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Šansony s Hanou HegerovouLP vinyl Supraphon, mono DV 10241 (1966), reedícia LP vinyl Supraphon 11 1238-1 301 (1990), reedícia na CD Supraphon, VT 8598-2 3 (2011)
  • Recitál 1LP vinyl Panton 11 0252 (1971), reedícia na CD B&M Music 0046-2 (1996)
  • Recitál 2LP vinyl Supraphon 1 13 1310 (1973), reedícia LP vinyl Supraphon Gramofonový klub 1 13 1310 (1975), reedícia LP vinyl Supraphon 1 13 1310 (1979), reedícia na CD B&M Music 0030-2 (1995), remastrovaná reedícia na CD Supraphon SU 5722-2 311 (2006)
  • Lásko prokletá (Hana Hegerová zpívá texty Pavla Kopty)LP vinyl Supraphon 1 13 2235 (1977), reedícia LP vinyl Supraphon 1113 2235 (1985), reedícia na CD Supraphon SU 5722-2 311 (2006)
  • Petr Hapka, Michal Horáček, Hana Hegerová – Potměšilý hostLP vinyl Supraphon 1113 3945 (1987), reedícia na CD Supraphon SU 5724-2 (2006)
  • Mlýnské kolo v srdci mém(limitovaná CD|DVD edícia) Supraphon SU 6025-2 (2010)

Poznámka: Údaje sú spracované na základe textov na originálnych hudobných nosičoch.

Kompilácie[upraviť | upraviť zdroj]

Koncertné albumy[upraviť | upraviť zdroj]

Exportné albumy[upraviť | upraviť zdroj]

CDboxy[upraviť | upraviť zdroj]

Filmová hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámka: Detailná diskografia Hany Hegerovej na

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Celovečerné hrané filmy[upraviť | upraviť zdroj]

Dokumentárne filmy[upraviť | upraviť zdroj]

Videografia[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Spisovateľ Ľubomír Feldek: Nevzdávam sa ani minúty svojho života Čítajte viac: http://kultura.sme.sk/c/6654224/spisovatel-lubomir-feldek-nevzdavam-sa-ani-minuty-svojho-zivota.html#ixzz2RkvNo5fq. sme.sk, 3. 1. 2013. Dostupné online.
  2. Hana Hegerová: Piaf z Prahy oslavuje osemdesiatku. sme.sk, 14.10.2011. Dostupné online.
  3. Francouzský velvyslanec udělil vyznamenání Haně Hegerové. novinky.cz, 4.4.2013. Dostupné online.
  4. Hana Hegerová: Mé poslední snímky jako umělkyně. novinky.cz, 23.4.2013. Dostupné online.
  5. Hegerová dostala od starosty Prahy 1 čtvrt milionu. blesk.cz, 24.4.2013. Dostupné online.

Pramene a literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Brázda, Petr: Máte radi Matušku?, Bratislava 1967
  • Dorůžka, Lubomír: Populárna hudba. Priemysel, obchod, umenie, Bratislava 1978
  • Matzner, Poledňák, Wassenberger a kol.: Hana Hegerová. In: Encyklopedie jazzu a moderní popularni hudby. Část jmenná – československá scena, Praha 1990
  • Georgiev, Adam: Hana Hegerová... a láska klečí na hrachu, Petrklíč, Praha 1997
  • Košťálová, Michaela: Hana Hegerová originální a svá, Petrklíč, Praha 2011

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]