Koncertný album

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Koncertný album
Media-cdrom.svg

Koncertný album je zvyčajne odlišný od štúdiového albumu. Obsahuje hudobné nahrávky, ktoré vznikli počas vystúpenia. Nahrávky môžu pochádzať z jedného koncertu, no môžu byť kolekciou nahrávok z viacerých vystúpení. Ich zámerom je priblíženie atmosféry a pocitov zo živých vystúpení, nie sú prvoplánovo zamerané na dosiahnutie dokonalej zvukovej a hudobnej reprodukcie pôvodných skladieb. Nahrávky obsahujú reakcie publika (potlesk, ruchy, spev, piskot...).

V súčasnosti sa na nahrávanie počas koncertov využívajú viacstopové nahrávky, ktoré umožňujú postprodukcii jednotlivé stopy dodatočne manipulovať a vylepšovať kvalitu výsledného albumu.

Koncertné albumy podľa žánrov[upraviť | upraviť zdroj]

Rock and pop[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina úspešných umelcov populárnej hudby vydá počas svojej kariéry aspoň jeden koncertný album. Nie každý živý album je úspešnou časťou ich hudobného katalógu, častejšie sa stávajú obchodným prepadákom.

Najpredávanejším koncertným albumom je Double Live od amerického country speváka Gartha Brooksa s predajom nad 20 miliónov hudobných nosičov (k januáru 2006). Skupina Kiss dosiahla komerčný úspech až po vydaní ich štvrtého radového (predchádzajúce tri boli štúdiové), koncertného dvojalbumu Alive!.

Džez[upraviť | upraviť zdroj]

Nakoľko vrcholom v interpretácii na koncertoch džezovej hudby je improvizácia („jamovanie“), živé džezové nahrávky nebývajú v centre pozornosti hudobných vydavateľstiev. Na trh sa väčšinou dodatočne dostávajú nahrávky z úspešných vystúpení legendárnych umelcov tohto žánru, ktoré dopĺňajú ich hudobné katalógy.

Klasická hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Koncertné nahrávky klasickej hudby majú rovnaký efekt v atmosfére a interpretácii ako neklasické hudobné nahrávky z vystúpení.

Veľa interpretačných umelcov klasickej hudby uprednostňuje nahrávanie tohto typu albumu oproti štúdiovým verziám, nakoľko aj v tomto prípade je možná technická úprava niektorých chybičiek v postprodukcii. Aj keď sa dá v nahrávacom štúdiu umelo vytvoriť dojem virtuálneho efektu živého vystúpenia efekt silnejšieho priestorového zvuku a atmosféry je len ťažko dosiahnuteľný.

Napríklad aj slávny dirigent Leonard Bernstein preferoval nahrávanie albumov z vystúpenia na koncertoch pred nahrávaním v hudobnom štúdiu.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Live album na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).