Hudobný žáner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Hudobný žáner je kategória (alebo žáner) hudobných diel, ktoré majú spoločný štýl, alebo spoločný hudobný jazyk[1]. Hudba môže byť kategorizovaná aj podľa iných ako hudobných kritérií, ako je napríklad geografický pôvod, geografické oblasti môžu byť charakterizované piesňami, ktoré môžu zahrnuté v rôznych hudobných podžánroch. Hudobný žáner (alebo podžáner (subžáner)) môže byť definovaný hudobnými technikami, štýlmi, súvislosťami a témami (obsah, myšlienky).

Kategorizácia[upraviť | upraviť zdroj]

I keď existuje mnoho hudobných žánrov je možné ich zlúčiť podľa spoločných znakov do jednotlivých skupín:

Ľudová hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudová hudba (hudobný folklór) je spontánny prejav ľudovej hudobnosti. Základom európskej ľudovej hudby je pieseň. Mnohé z piesní boli tak obľúbené, že sa ústnym podaním preniesli cez celé generácie a stali sa tak najprirodzenejším a najčistejším prejavom národného hudobného cítenia, súčasne sú neoceniteľným dokumentom hudobných koreňov príslušného etnika.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ľudová hudba



Klasická hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Klasická hudba

Termínom „klasická (vážna) hudba“ označujeme množstvo rozličných žánrov, ktoré majú spoločné znaky. U nás sa pod termínom „klasická hudba“ rozumie európska klasická hudba (v staršie definície ju špecifikujú ako západnú umeleckú hudbu z čias klasickej hudobnej éry). Ako klasická hudba môže byť taktiež chápaná aj klasická hudba v iných kultúrach ako je napríklad čínska, indická, alebo perzská klasická hudba.

Tradične je klasická hudba komponovaná a prezentovaná profesionálne trénovanými, študovanými umelcami. Diela klasickej hudby sú tradične vydávané v písanej forme. Komponované a písané sú v notovej forme a pravidlom je aby sa tieto notové party interpretovali čo najpresnejšie.

Súčasná kresťanská hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Súčasná kresťanská hudba

Súčasná kresťanská hudba je žáner populárnej hudby, ktorej texty sú zamerané na témy kresťanskej viery. V hudobnom priemysle je tento žáner reprezentovaný kresťanskou a gospelovou hudbou.

Dychová hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dychová hudba

Dychová hudba je špecifický druh zábavnej hudby, ktorý využíva široké spektrum dychových nástrojov (trúbky, klarinet, heligón). Rytmický základ dychovej hudby je podobne ako v klasickom orchestri hraný jednoduchými rytmickými nástrojmi najčastejšie veľkým bubnom, malým bubnom a činelami.

Dychová hudba je čiastočne ovplyvnená európskou ľudovou, klasickou a tanečnou hudbou. Dychová hudba má široké spoločenské využitie, hráva pochodové, tanečné, smútočné skladby.

Blues[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Blues

Blues je hudobný štýl, ktorý vznikol v afro-americkej komunite otrokov v 19. storočí v USA. Je to hudba, vychádzajúca z náboženských gospelových piesní a spirituálov a je veľmi výrazne ovplyvnená pôvodnou africkou hudbou. Na rozdiel od spirituálov bol v začiatkoch blues dávaný hlavný dôraz na sólový spev. Často bol pri speve využívaný model zvolania a odpovedi. Sólový hlas bol neskôr sprevádzaný hudobným nástrojom, veľmi často gitarou.

Country & Western[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Country & Western

Country & Western (niekedy označovaná zjednodušene ako Country) má svoj pôvod na juhu spojených štátov (Nashville, štát Tennessee). Je ovplyvnená hlavne tradičnou folkovou hudbou, keltskou hudbou, blues, gospelom.

Džez[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Džez

Džez je hudobnou formu, ktorá je ovplyvnená folkom, blues, ragtime a európskou hudbou hlavne hudbou produkovanou hudobnými skupinami. Je označovaný ako prvá národná hudba ktorá vznikla v USA (New Orleans).

Džezová hudba od svojho počiatku prešla rôznymi vývojovými trendmi. Ich poradie by sa dalo zhruba určiť takto: dixieland, swing/ big band, bebop, hard bop, cool jazz, free jazz, jazz fusion, smooth jazz...

Primárne je džez inštrumentálnou hudbou. Typickými nástrojmi pre džezovú hudbu sú saxofón a trúbka, basa, gitara a bicie. V raných štýloch džezu bol často využívaný klarinet a bendžo. Napriek tomu, že existuje veľa slávnych džezových spevákov a v džezových skladbách sa bežne vyskytujú spievané texty, nehrajú v tomto žánri až tak dôležitú rolu. V rokoch najväčšej popularity džezu (1920- 1950) bola silná spojitosť medzi ním a populárnou hudbou. Populárne skladby boli ovplyvnené džezom a veľa džezových hitov bolo prerobenými populárnymi piesňami, prípadne boli pokusy o vytváranie populárnych hitov pridávaním textov k džezovým tónom.

Džezová hudba je charakteristická improvizáciami, dobrá džezová formácia musí pozostávať z hudobníkov s citom pre harmóniu a vysokou technickou zdatnosťou v hre na nástroje.

Latinskoamerická hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Latinskoamerická hudba

Latinskoamerická hudba (alebo Latino) je hudba, ktorá pochádza z Mexika, Strednej a Južnej Ameriky a z Karibskej oblasti.

Tieto oblasti majú bohaté hudobné a kultúrne zdroje: od kultúr pôvodného obyvateľstva z oblasti rieky Amazonky, cez andské národy, pôvodné mexické osídlenie, američanov afrického pôvodu zmiešanej so silným vplyvom prisťahovalcov španielsko- portugalského pôvodu. Tento etnický a kultúrny babylon sa stal liahňou pre pestrú paletu hudobne príbuzných chytľavých tanečných štýlov členených podľa jednotlivých oblastí.

Z jednotlivých tanečno- hudobných smerov latinskoamerickej populárnej hudby sú portorická bomba a plena, kolumbijská cumbia, čílska cueca, ekuádorská marimba, brazílska samba, argentínske tango a bolívijská lambada.

Najpopulárnejšie sú však latinskoamerické hudobné štýly pochádzajúce z karibskej oblasti, najmä z Kuby. Sú to napríklad kubánska rumba, čačača, habanera, latinojazz, mambo a salsa.

Reggae[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Reggae

V 50. rokoch 20. storočia spojením R&B a Menta (odnože folkovej hudby) vznikol hudobný štýl nazvaný Ska. Zo Ska vznikol v 60. rokoch na Jamaike nový hudobný žáner, nazvaný Reggae a z Reggae vzniklo množstvo iných hudobných žánrov napríklad: Dub a Dancehall. Reggae je ovplyvnené rastafariánstvom (náboženstvo chudobných štvrtí).

Rozdiel medzi Reggae a Ska je v tom, že Reggae je omnoho pomalšie. Reggae sa obvykle hrá v štvorštvrťovom takte. Hudbu tvoria bubny (one drop, rockers a steppers), basová gitara, rytmická gitara, sprievodná gitara, klavír, organ a niekedy aj lesný roh, kravské zvonce a perkusie. Pre Reggae je charakteristický aj spev. Témy textov piesní sú väčšinou politické, alebo náboženské.

Najznámejším predstaviteľom štýlu Reggae je Bob Marley.

Súčasná africká hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Súčasná africká hudba


Hudba na počúvanie[upraviť | upraviť zdroj]

Hudba na počúvanie je žáner, ktorý vznikol v polovici 20. storočia. Typická je ľahkými, chytľavými melódiami, ich rytmus obvykle nebýva tanečný. Skladby sú väčšinou inštrumentálne, často hrané v ľahkých tónoch na nástrojoch ako sú organ Hammond, klavír, neskreslené až klasicky znejúce zvuky gitár, sláčikové orchestre, alebo ukulele.

Zo spevákov sú typickými predstaviteľmi tohto štýlu Andy Williams, Jack Jones, Engelbert Humperdinck a Eydie Gorme. Aj samotné hviezdy populárnej hudby ako napríklad Frank Sinatra, Bing Crosby a Tom Jones majú vo svojom repertoári niektoré frenetické, swingovo ladené skladby ktoré sú primárne určené skôr pre počúvanie v rádiách.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Hudba na počúvanie


R&B[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: R&B

Rhythm and blues (alebo R&B a RnB) je hudobný žáner, ktorý kombinuje prvky džezu, gospelu a blues. Vznikol medzi afroamerickými hudobníkmi v 40. rokoch 20. storočia. Najčastejšie používanými nástrojmi pôvodného R&B boli basová gitara, saxofón, bicie a klávesové nástroje.

V súčasnej dobe sa žáner R&B dostal do komerčnej sféry kde splynul, podobne ako napríklad Hip Hop, s inými prúdmi populárnej hudby a začali do neho vnikať prvky pop rocku, podobne ako do mnohých iných štýlov.

Soul[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Soul (hudba)

Hudobný žáner ktorý vznikol v 40. rokoch 20. storočia v Spojených Štátoch premenou zmesi R&B a gospelovej hudby na predchodcu štýlu funky sa nazýva soul.

Medzi najznámejších interpretov ovplyvnených soulovou hudbou patria James Brown, Ray Charles, Aretha Franklin, Diana Ross and The Supremes, Whitney Houston, Little Richard, Alicia Keys, Wilson Pickett, Smokey Robinson, Dusty Springfield, The Temptations, Tina Turner, Barry White, The Jackson 5 (rodinná kapela detí, v ktorej hrali a spievali aj Jannett, LaToya a Michael Jacksonovci), Stevie Wonder...

Funk[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Funk

Funk je hudobný žáner vytvorený Afroameričanmi v 60. rokoch 20. storočia. Jeho najznámejšími predstaviteľmi sú James Brown, The Isley Brothers, George Clinton, Earth, Wind & Fire a Kool and The Gang, týmto štýlom je ovplyvnená aj hudobná tvorba skupiny Red Hot Chili Peppers. Najväčšej popularite sa tento štýl tešil v 70. rokoch 20. storočia, dodnes sú funkové motívy a sample využívané v iných hudobných žánroch, predovšetkým v hip hope a modern jazzu.

Predchodcom štýlu funk bol soul. Funky oproti soulu používa komplexnejší rytmus, štruktúra skladby je obvykle jednoduchšia. Vyznačuje sa štvorštvrťovým taktom, silnou basovou linkou, ostrou rytmickou gitarou, výraznou na rytmus orientovanú hrou na dychové nástroje, výraznými perkusiami, bicími, spievanými a kričanými vokálmi, nájdeme v ňom i vplyv afrických tónov. Vo funky je dôraz kladený na tanečnú stránku hudby.

Rock[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rock

Rockom v najširšom zmysle slova sa dajú označiť azda všetky populárne nahrávky od roku 1950. Jeho základným znakom je dôraz na rytmus a použitie nástrojov so zosilneným zvukom, najčastejšie gitary.

Základom jeho najranejšej formy, rokenrolu je blues. Rokenrol bol prvýkrát spopularizovaný hudobníkmi ako boli Chuck Berry, Bill Haley, Buddy Holly a Elvis Presley, ktorí spojili zvuk blues a country do štýlu nazvaného rockabilly. Štýl rockabilly sa rýchlo stal jedným z najpopulárnejších žánrov.

Začiatkom 60. rokov 20. storočia sa britské hudobné skupiny inšpirovali americkým blues a R&B a stali sa známymi na oboch brehoch Atlantického Oceánu ako „britská invázia“. Jej najvýznamnejšími predstaviteľmi boli The Beatles, The Rolling Stones... britská rocková vlna sa postupne orientovala na psychedelický rock, ktorý sa stal základom pre možné improvizácie v skladbách.

Najvýraznejším predstaviteľom psychedelického rocku je skupina Pink Floyd. Vytváranie variácií a rozvíjanie tém jednotlivých hudobných motívov sa stali základom pre vznik progresívneho rocku.

Niektoré skupiny, ktoré boli silnejšie orientované na britskú bluesovú hudbu sa neskôr stali významnými predstaviteľmi žánru nazvaného hard rock (The Yardbirds, Led Zeppelin, Deep Purple...), ktorého nablýskanejšou verziou bol glam rock (T-Rex, Slade, The Sweet, David Bowie...). Z temnej verzii hard rocku vznikol základ toho, čo sa nachádza pod spoločným názvom heavy metal (Black Sabbath...).

Koncom 70. rokov 20. storočia začal svoju hudobnú éru rebelujúci štýl nazvaný punk rock (The Clash, The Ramones a Sex Pistols).

Tieto základné rockové podžánre vzájomným ovplyvňovaním a miešaním štýlov a hudobných nápadov spôsobili v priebehu nasledujúcich desaťročí vznik rôznych hudobných štýlov. Z punku sa vyvinul napríklad new wave, post punk, hardcore punk, a alternatívny rock, z heavy metalu glam metal, death metal, a black metal. Alternatívny rock sa stal populárnym v 90. rokoch 20. storočia a stal sa základom pre vznik žánrov ako sú britpop, gothic rock, emo music a grunge.

Pop[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Pop (hudobný žáner)

Pop music je dôležitým žánrom. Odlišuje sa od klasickej, umeleckej, prípadne ľudovej (folklórnej) hudby.

Pod termínom pop music rozumieme flexibilný žáner, ktorý väčšinou (od 50. rokov 20. storočia) k rockovému (soft rock, pop rock) základu preberá podľa aktuálneho módneho trendu prvky z ďalších hudobných žánrov. Je to priamy „produkthudobného priemyslu a má za cieľ osloviť čo najširšie spektrum poslucháčov.

Elektronická hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Elektronická hudba

Elektronická hudba vznikla skôr ako bol objavený syntetizátor. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa pre tento žáner využívali páskové slučky a analógové zvukové efekty. Za priekopníkov tohto hudobného žánru sú považovaní John Cage, Pierre Schaeffer a Karlheinz Stockhausen a prví hráči na syntetické nástroje Wendy Carlos, Jean Michel Jarre a Morton Subotnick.

Najznámejšími prezentáciami prvej elektronickej hudby bola scénická hudba v seriáli Doctor Who, ktorú v roku 1963 nahrala Delia Derbyshire. Prvým hudobníkom, ktorý spopularizoval hru na syntetizátor bol Wendy Carlos, ktorý na tomto nástroji hrával skladby klasickej hudby so skupinou Tangerine Dream a stal sa jedným z predchodcov novodobej hudby.

Elektronická hudba má mnoho subžánrov a je ovplyvnená ostatnými hudobnými žánrami. Jedným zo špecifických subžánrov je Ambientná hudba so svojim významným predstaviteľom, ktorým je Brian Eno, ktorý svoj cieľ pri tomto štýle charakterizuje ako snahu o to aby dal poslucháčovi šancu vybrať si, či sa pri počúvaní sústredí na hudbu, alebo ju bude ignorovať.

Melodická hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Melodická hudba


Hip-Hop/ Rep[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Hip-hop (hudba)
Bližšie informácie v hlavnom článku: Rap (hudba)


Subjektivita[upraviť | upraviť zdroj]

Jedným z hlavných problémov členenia hudobných žánrov je subjektívny prístup individuálneho chápania a spôsobu počúvania hudby. Tento problém sa zvyšuje pri členení žánrov do podžánrov. Napríklad štýl skladieb skupiny Led Zeppelin je možné zaradiť k heavy metalu, hard rocku, klasického rocku, folku, blues... Podobným problémom je triedenie hudobných skupín podľa hudobných žánrov.

Charakterizovanie jednotlivých žánrov je tiež nejasné. Niektoré charakteristiky sú výsledkom snahy marketingu o umelé zvýraznenie, zviditeľnenie prezentovaného umelca od ostatných hudobných umelcov, alebo skupín.

Príbuznosť niektorých hudobných techník a prejavov žánrov, spojitosť medzi subžánrami a ich sporná odlišnosť, priberanie a miešanie rôznych hudobných štýlov niekedy aj v jednotlivých skladbách vyvoláva odpor ku škatuľkovaniu jednotlivých skupín do spoločných žánrov.

Je jasné, že z pohľadu hudobného priemyslu ide hlavne o to, aby kategorizáciou hudobných diel a skupín do žánrov a podžánrov uľahčila orientáciu konkrétnej cieľovej skupiny potencionálnych zákazníkov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Peter van der Merwe 1989, s. 3