Glam rock

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Glam rock
Slade - TopPop 1973 14.png
Slade v Top of the Pop
Pôvod v štýloch rock and roll, garage rock, folk rock
Kultúrne pozadie 70. roky 20. storočia – Spojené kráľovstvo
Typické nástroje GitaraBasová gitaraBicieSyntetizátorSaxofónySláčikové nástroje
Všeobecná popularita Veľká v Spojenom kráľovstve na začiatku 70. rokov 20. storočia, v USA v menšom rozsahu, je kľúčovým žánrom pre rozvoj ďalších, modernejších štýlov
Odvodené štýly Punk rock, Gothic rock, New wave, Pub rock, J-Rock, Schaffel, New Romantic, synthpop

Zmes štýlov
Glam metal, Glam punk

Eighth notes and rest.png Pozri aj Hudobný portál Eighth notes and rest.png

Glam rock (známy tiež aj ako glitter rock) je štýl rockovej a popovej hudby, ktorý sa v SSpojenom kráľovstve vyvinul na začiatku 70. rokov 20. storočia. Svoje pomenovanie si získal hlavne vďaka tomu, že jeho predstavitelia vystupovali vo výstredných oblečeniach, často používali make-up, štýlované účesy, topánky na vysokých opätkoch a platformách a trblietavé („glitter“) nášivky a odevné doplnky.[1] Hýriace kostýmy a vizuálne štýly glamových umelcov boli často ladené do zábavných, humorných štýlov (tzv. „camp“), alebo aj akési obojpohlavné bytosti, androgyni, a bývali prepojení s novým pohľadom na rodové úlohy v rámci medziľudských vzťahov.[2]

Glam rock dosiahol svoj vrchol v polovici 70. rokov. V Spojenom kráľovstve patrili medzi jeho vrcholných predstaviteľov napríklad T. Rex, David Bowie, Sweet, Slade, Roxy Music, Queen, Gary Glitter, Mud, Alvin Stardust, Sparks a Mot The Hoople, v Spojených štátoch to boli hlavne New York Dolls, Lou Reed, Iggy Pop, Jobriath, Wayne County a trochu neskôr hlavne skupina Kiss.

Tento žáner zanikal niekedy v roku 1976, no napriek tomu bol veľmi významnou inšpiráciou pre vznik ďalších ako je punk, glam metal, novoromantizmus a gothic rock. Od roku 1990 u niektorých moderných kapiel záujem o tento žáner sporadicky ožíva dodnes.

Fanúšikovia glam rocku sa odlišovali od orifflených členov hnutia hippies okúzľujúcim (glamourous) oblečením, ktoré bolo inšpirované sci-fi, hollywoodskou kultúrou a oblečením bisexuálov, fanúšikom prischlo pomenovanie Smoothies.

Hudba v štýle glam rocku je charakterizovaná ako „fádne, uspávajúce balady“ ako aj „samopašné vysokoenergetické rokenrolové štylizácie ovplyvnené hudbou Rolling Stones“. Hlavnou témou textov piesní bola sexualita, drogy, vedecká fantastika a revolúcia tínedžerov (príkladom sú piesne „Children of the Revolution“ od skupiny T. Rex a „Teenage Rampage“ od skupiny Sweet).

Počas vtedajších reforiem práv homosexuálov v Spojenom kráľovstve a bojov medzi homosexuálmi a newyorskou políciou počas nepokojov v USA nazvaných Stonewall Riots bola sexuálna nejednoznačnosť efektívnou metódou ako šokovať publikum.

Niektoré hudobné skupiny začali tento efekt využívať. Svojím mimozemsky pôsobiacim, blýskavým oblečením a mejkapom sa snažili vyvolať dojem, že pochádzajú z inej civilizácie.

Najznámejším takýmto mimozemšťanom bol David Bowie v období prezentácie albumu The Rise and Fall of Ziggy Stardust and the Spiders from Mars a albumu Aladdin Sane počas rokov 1972-73.[3] Na začiatku roku 1972 tento umelec, spevák, skladateľ radikálne zmenil svoj hudobný štýl, vzhľad a vyhlásil médiám že je gay.

Zakladatelia[upraviť | upraviť zdroj]

I keď by sme mohli nájsť náznaky glam rocku u priekopníkov populárnej hudby ako boli Elvis Presley, Rolling Stones, Little Richard, The Kinks, Pink Floyd barretovskej éry a ďalších, za oficiálneho zakladateľa tohto štýlu je všeobecne považovaný Marc Bolan so skupinou T. Rex. Do britskej vlny vzniku žánru sú zahrňovaní okrem Davida Bowieho aj Queen, Elton John, Slade, Mud, Gary Glitter, The Sweet, Mott the Hoople a prvá zostava Roxy Music s Brianom Enom.

Iggy Pop

Americká vlna glam rocku je reprezentovaná hlavne proto punkovou kapelou New York Dolls, ktorých rock ovplyvnený hudbou Rolling Stones bol prepojený s ich vyparádeným vždy ešte kúsok mužsky pôsobiacim šviháckym uličníckym výzorom.

Premiéru v prezentácii glam rocku v ženskom podaní získalo maličké žieňa, hrajúce na obrovskú basovú gitaru z Detroitu menom Suzi Quatro. Koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov začal svoju hudobnú kariéru Detroitu ďalší americký predstaviteľ tohto žánru Iggy Pop. Hlavným ťahúňom v USA sa stal Alice Cooper (tiež z Detroitskej rockovej scény), ktorý prvý dokonale skombinoval najdôležitejšie komponenty glam rocku a to tvrdú rockovú hudbu, vzhľad transvestitu a teatrálne provokatívne vystúpenia. Alice Cooper bol veľmi úspešný, ale komiksovo nahodení členovia skupiny KISS, ktorá vznikla roku 1973 v New Yorku, dokázali z glam rocku vytvoriť najpopulárnejší fenomén americkej rockovej mládeže začiatku sedemdesiatych rokov.

V Spojenom kráľovstve bol glam rock populárny aj na popovej aj na rockovej scéne. Niektoré glamové skupiny v tomto období vydali k nablýskanému sviatku- Vianociam- single (Slade nahrali „Mery Christmass Everybody“, Wizzard nahrali „I Wish It Could Be Chistmass Everyday“, skupina Mud nahrala „Lonely This Christmass“, Gary Glitter nahral „Another Rock N' Roll Christmass“...), ktoré sa hrávajú počas vianočných sviatkov dodnes.

Glam rock v divadle a vo filme[upraviť | upraviť zdroj]

Pre rozvoj a popularizáciu glam rocku hrali dôležitú úlohu aj divadlo a kinematografia.

Tony Zanetta bol známy ako scénograf a príležitostný producent alternatívneho divadla Off Off Broadway, kde hrávali okrem mnohých iných kontroverzných umelcov tých dôb aj travesti- star Jackie Curtis a Wayne County. Hral s nimi postavu B. Marlowa v diele Andyho Warhola nazvanom Pork.

V sedemdesiatych rokoch bol producentom turné Davida Bowieho. Manažoval Bowieho Ziggy Stardust Tour číslo 1, 2 a 3 a produkoval jeho dve ďalšie turné: Diamond Dogs a Young American.

Imidž a vystupovanie transvestitu Wayne Countyho boli inšpiráciou pre Bowieho projekty z týchto čias.

Ďalšou významnou postavou newyorského undergroundu a spolupracovníkom Tonyho Zanettu bol Leee Black Childers.

Začiatkom sedemdesiatych rokov bol fotografom a manažérom vystúpení Jackieho Curtisa (ktorý vystupoval spolu s Penny Arcade a Patti Smith) v divadle LaMaMa. Obliekanie a vzhľad Jackieho Curtisa bolo vzorom pre vzhľad a obliekanie hviezd glam rocku.

Zanetta manažoval Pork v divadle LaMaMa a v Roundhouse Theatre v Londýne. Childers sa stal oficiálnym fotografom Bowieho projektu Ziggy Stardust, strávil sezónu s Igym Popom, bol fotografom pre magazín Rock Scene, neskôr sa stal manažérom bývalého člena skupiny New York Dolls, Johnyho Thundersa a skupiny Heartbeakers.

Spolupráca osobností alternatívnej divadelnej scény, ikony Popartu Andyho Warhola a ich schopnosť šokovou terapiou cez médiá spopularizovať za iných okolností sporné prejavy idolov, zviditeľneniu glam rocku veľmi pomohla.

Niektoré z filmov[upraviť | upraviť zdroj]

Význam glam rocku[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď sa éra popularity glam rocku datuje na relatívne krátke obdobie, tento rockový subžáner bol významným zlomom vo vývoji populárnej hudby, ktorého dôsledky sú viditeľné až dodnes.

V období glamového boomu bola založená filozofia prispôsobenia umelca, interpreta témam a prostrediu a predstavám určitých cieľových skupín. Gýčové kostýmy, mejkap, pódiová show, stavajú interpreta do úlohy fiktívnej postavy, ktorej cieľom bolo šokovať, vybočiť z dovtedy zaužívaného modelu prezentácie idolov a zaujať niečím, čo je zladené s hudobnou a textovou stránkou produkcie, výsledkom je vlastne tovar z dielne hudobného priemyslu a nemusí sa priamo zhodovať s názormi a vlastnosťami osôb ktoré ju predstavujú.

Takéto konceptuálne prispôsobenie témam, filozofii, vizuálnymi prezentáciami môžeme dones sledovať hlavne v metalových subžánroch, či vo filozofii punkovej štylizácie (v súčasnosti prezentované napríklad vlnou nazvanou emo) no aj v iných popovejšie ladených módnych hudobných žánroch.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Glam Rock. [s.l.] : [s.n.]. [Cit. 2008-12-21]. Dostupné online.
  2. REYNOLDS, Simon. The Sex Revolts: Gender, Rebellion, and Rock 'N' Roll. London : Serpents Tail, 1995.
  3. P. Auslander, "Watch that man David Bowie: Hammersmith Odeon, London, July 3, 1973" in I. Inglis, ed., Performance and Popular Music: History, Place and Time (Aldershot: Ashgate, 2006), ISBN 0-472-06868-7, p. 72.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]