Psychedelický rock

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Psychedelický rock
Julia set spiral.png

Pôvod v štýloch Rock, Blues-rock, Folk rock, Jazz, Raga
Kultúrne pozadie Približne 1964Spojené kráľovstvo, Spojené štáty
Typické nástroje Gitara, Basová gitara, Klávesy, Bicie, Syntetizátory, Mellotron
Všeobecná popularita Veľká v 60. rokoch 20. storočia, s malým, ale lojalným kultom pretrvávajúcim dodnes
Odvodené štýly Progresívny rock, Stoner rock, Krautrock, Neo-psychedelia, New age, Hard rock, Heavy metal, Jam band
Podštýly
Acid rock, Space rock
Zmes štýlov
Psychedelic folk, Psychedelic pop, Psychedelic soul

Eighth notes and rest.png Pozri aj Hudobný portál Eighth notes and rest.png

Psychedelický rock je hudobný žáner inšpirovaný alebo pokúšajúci sa napodobniť myseľ meniace zážitky, ktoré môžu byť spôsobené z drog ako sú marihuana, psilocybin, meskalín a hlavne LSD, alebo prirodzeným spôsobom hrania, pri ktorom sa tvorca dostáva hraním na hudobnom nástroji do tranzu. Existujú aj iné formy psychedelickej hudby, ktoré mali pôvod v rovnakých koreňoch a odklonili sa od prevažujúceho rockového štýlu do elektronickej hudby. Avšak vnútorné jadro psychedelického rockového štýlu, ktoré sa dostalo do verejného povedomia v roku 1967 môže byť rozoznané podľa charakteristických čŕt ako sú modálne melódie, ezoterické texty často opisujúce sny, vízie alebo halucinácie, dlhé skladby a dlhé inštrumentálne sóla a elektronické efekty ako napríklad distorcia, reverb, oneskorené zvuky a/alebo zvuky s posunutou fázou. Album, ktorý priniesol psychedelický rock do pop kultúry bol Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band od The Beatles.

Tento hudobný žáner sa stal významným predchodcom progresívneho rocku, ktorý sa tešil veľkej popularite v polovici sedemdesiatych rokov.

Charakteristiky žánru[upraviť | upraviť zdroj]

Do povedomia verejnosti sa psychedelický rock dostal v rokoch 1966 – 67. Bol charakteristický dlhými skladbami, inštrumentálnymi sólami s premenlivou melódiou, ezoterickými textami, ktoré niekedy opisovali sny, vízie a halucinácie (dobrým príkladom takýchto textov je hit Incense and Peppermints od skupiny Strawberry Alarm Clock). Základným znakom nahrávok psychedelickej hudby bolo jej spracovanie do viacstopových nahrávok na ktorých sa využívali zvukové efekty, ktoré boli dovtedy považované za ruchy elektronickej hudby ako je spätná väzba, rôzne deformácie spätné prehrávanie, kúskovanie a ozveny zvukových sekvencií. Dobrým príkladom využitia psychedelických prvkov tohto obdobia je predohra singlu "See Emily Play" od skupiny Pink Floyd (ktorý neskôr vyšiel aj na kompilácii Relics).

Témy skladieb[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou témou väčšiny skladieb psychedelického rocku je detstvo, nostalgia, smútok za stratenou nevinnosťou, psychedelické diela sú silne ovplyvnené surrealizmom. Príkladom môže byť skladba "Living In A Child's Dream" z roku 1967 od austrálskej formácie The Masters Apprentices. Detské hlasy boli použité v mnohých ďalších skladbách tohto žánru ako je napríklad detský dievčenský hlas v hovorenej predohre k skladbe "Hole In My Shoe" od skupiny Traffic.

Názov album The Piper at the Gates of Dawn od skupiny Pink Floyd pochádza zo siedmej kapitoly Barrettovej obľúbenej knihy Kennetha Grahama "The Wind in the Willows“. Skladba Gnome na tomto albume je čiastočne inšpirovaná knihou J. R. R. TolkienaPán prsteňov“, a je o ceste hobita Froda, ktorý sa pobral na cestu za veľkým dobrodružstvom.

Texty iných skladieb tohto žánru meditujú o existenciálnych témach. Vyjadrujú kritický postoj k fetišizácii materiálnych hodnôt západnej konzumnej kultúry. Je to napríklad v skladbe Within You Without You od Georga Harrisona.

Viacstopové nahrávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Využívanie viacstopového nahrávania v skladbách v psychedelického rocku bolo významným medzníkom práce v nahrávacích štúdiách. Ovplyvnilo spôsob produkovania a zvuk celého spektra nahrávok nielen populárnej hudby nasledujúcich rokov až dodnes. Do polovice 60. rokov boli hudobné albumy nahrávané rýchlo a v krátkom čase. Single sa vyrábali naživo a albumy sa väčšinou vyrábali po jednotlivých skladbách za niekoľko hodín. Napríklad prvý album skupiny The Beatles, Please, Please Me (1963) bol nahratý počas jedného dňa, oproti tomu ich album Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band bol nahrávaný viac ako šesť mesiacov počas 700 produkčných hodín.

Vizuálna prezentácia[upraviť | upraviť zdroj]

Psychedélia veľmi významne ovplyvnila vizuálnu prezentáciu populárnych nahrávok špeciálne vzhľad obalov vydávaných hudobných albumov. Do roku 1967 bolo zaužívané pravidlo, že predná strana obalu má obsahovať názov umelca, albumu a jednoduchý portrét. Zadná strana albumu bola čisto textová so zoznamom skladieb a niekoľkými vetami o tvorcoch.

V júni 1967 vydaním už spomínaného albumu Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band od skupiny The Beatles sa tento úzus zmenil. Skupina The Beatles spolu so spolupracovníkmi, ktorými boli Robert Fraser (umelecký vedúci), Peter Blake (grafika) a fotograf Michael Cooper vytvorili obal, ktorý nadlho zmenil spôsob prezentácie diel populárnej hudby. Bol to jeden z prvých pokusov o výtvarné zladenie obsahu albumu s jeho obalom.

Najznámejší predstavitelia žánru[upraviť | upraviť zdroj]

Neo-psychedelia a nové skupiny tohto žánru[upraviť | upraviť zdroj]

Česko-Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]