Judas Priest

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Judas Priest
Judas Priest Retribution 2005 Tour.jpg
Základné informácie
Pôvod Flag of the United Kingdom.svg Flag of England.svg Birmingham, Anglicko
Žáner(-re) Heavy metal
Pôsobenie 1969 – súčasnosť
(prestávka: 1992–1996)
Vydavateľstvá Epic, Columbia, CMC, Koch, RCA, Gull
Webstránka www.judaspriest.com
Členovia skupiny:
Ian Hill
Glenn Tipton
Richie Faulkner
Rob Halford
Scott Travis
Bývalí členovia
Pozri

Judas Priest je anglická heavymetalová skupina založená v roku 1969 Birminghame.[1] Prvý album skupine vyšiel v roku 1974 a odvtedy sa stále drží na metalovej špičke.

História skupiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1969 zakladajú v britskom Birminghame gitarista K. K. Downing a basista Ian Hill rockovú skupinu. Na post speváka je angažovaný Alan Atkins a za bicie si sadá Alan Moore. Skupina si dáva meno Judas Priest (Judášsky kňaz – názov pochádza z Dylanovej skladby The Ballad of Frankie Lee and Judas Priest), vydáva demo nahrávku a začína koncertovať v miestnych kluboch. Hrajú rock ovplyvnený temnou hudbou Black Sabbath.

Zmeny zostavy a prvý album[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1973 strieda na poste speváka Atkinsa do tej doby osvetľovač Rob Halford (brat manželky Iana Hilla). V nasledujúcom roku Judas Priest získava posilu v podobe Glenna Tiptona, ktorý prijal ponuku od svojho priateľa Downinga. Skupina následne s dvomi gitaristami vydáva v spoločnosti Gull Records svoj prvý dlhohrajúci album „Rocka Rolla“ s materiálom ktorý prevažne vznikol ešte počas Atkinsovho účinkovania v skupine. Album už naznačuje smer ktorým sa bude uberať ďalší vývoj skupiny a obsahuje už náznaky geniálnych sól oboch gitaristov.

Vzostup[upraviť | upraviť zdroj]

Druhý album Sad Wings of Destiny vychádza roku 1976 znova v Gull Records a katapultuje skupinu medzi špičku vtedajšej tvrdej hudobnej scény. Album sa môže pochváliť klenotami ako Victim Of Changes, Dream Deciever/Deciever, ktoré Judas Priest hrajú dodnes. Na albume sa v plnej miere prejavuje duo Tipton/ Downing a tiež nenapodobiteľný hlasový register Roba Halforda. Tento album dáva „tvrdej hudbe“ celkom nový rozmer (škatuľkovanie v hard rocku prestáva byť výstižné) a štartuje tak čosi, čo dnes nazývame New Wave Of British Heavy Metal (NWOBHM – Nová vlna britského heavy metalu).

Zmena vydavateľa a americké turné[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1977 prechádzajú Judas Priest od nahrávacej spoločnosti Gull Records k CBS Records (Columbia Records) pre ktorú nahrávajú svoj tretí radový album Sin After Sin. Jeho producentom sa stáva Roger Glover (Deep Purple) a za biciu zostavu si sadá Simon Phillips. Sin After Sin sa stáva logickým pokračovateľom Sad Wings. Keďže má skupina dobré umiestnenie v britských, ale aj amerických rebríčkoch, vyráža na prvé turné po USA kde vystupuje so skupinou Led Zeppelin v Oakland Coliseum. Fanúšikovia ju vrelo prijímajú a Judas Priest sa do USA pravidelne vracia dodnes.

Rozbehnutý vlak[upraviť | upraviť zdroj]

Železo sa má kuť zahorúca, preto Judas Priest vydávajú hneď v nasledujúcom roku (1978) ďalší úspešný album Stained Class. Nahral ho bubeník Les Binch a Judas Priest sa stávajú skutočne „Svetovou“ skupinou, keďže sa im otvoril posledný významný trh – Japonsko. Na turné po USA a následne aj v Japonsku Rob Halford naplno prezentuje svoju Leather Image (koža, kov) čím dokresľuje svoju hlasovú výnimočnosť. Ešte ten istý rok vychádza album Killing Machine, v USA ako Hell Bent For Leather a singel Take On The World, ktorý sa umiestňuje v britskej Top 10. Albumu sa výborne darí aj v USA, kde obsahuje navyše pieseň The Green Manalishi a drží sa aj v rebríčku horúcej stovky Billboardu.

Prvý živý album[upraviť | upraviť zdroj]

Niekedy sa zídu naraz priaznivé podmienky, skvelé publikum, precízny výkon kapely, výborný zvuk a v niekoľkých prípadoch sa koncert dokonca zaznamenáva. Výsledkom je vznik nezabudnuteľného a úplne zásadného Live albumu. Niektorým skupinám sa tieto atribúty nepodarí naplniť nikdy, skupine Judas Priest sa to podarilo na „živom albume“ Unleashed in the East – zázname piatich dní z japonského turné v roku 1979. Unleashed In The East sa tak radí medzi najzásadnejšie živé albumy Hard & Heavy vôbec. V rovnakom roku na turné po USA Halford už len dopiluje svoju show do úplnej dokonalosti, keď sa na pódium, pri skladbe Hell Bent for Leather, vrúti na motocykli Harley-Davidson. Táto scéna je dnes už nedeliteľnou súčasťou vystúpení Judas Priest. Unleashed in the East zaslúžene žne úspechy a útočí na najvyššie miesta rebríčkov v Európe a USA.

Uspech v mainstreame[upraviť | upraviť zdroj]

Judas Priest v roku 1981 behem World Wide Blitz Tour.
Downing a Tipton behem koncertu v San Sebastiáne vo Španielsku behem World Conqueror Tour (1984).

Roku 1980 sa na poste bubeníka objavuje Dave Holland, s ktorým skupina nahráva výborný album British Steel, ktorý okamžite obsadzuje rebríčky najlepších albumov. British Steel, sa svojim originálnym obalom (ruka so žiletkou) zarezáva pod kožu a je absolútnym vrcholom NWOBHM. V čase keď Judas Priest vydávajú tento zásadný (šiesty) album a sú už ostrieľanými metalovými hudobníkmi, vydáva ďalšia legendárna skupina Iron Maiden iba svoj prvý album.

Na albume British Steel sa nachádza skladba Breaking The Law, ktorá je pre Judas tým, čím je pre Led Zeppelin Whole Lotta Love, alebo pre Deep Purple Smoke on the Water. Judas Priest sa objavujú na BBC a svoje miesto majú aj v Top Ten. Album podporuje vypredané turné po Británii, následne po Európe a konečne aj po USA.

Siedmym albumom Priest je Point of Entry, ktorý v celkovom kontexte je skôr priemerné. Po vydaní nasleduje jeho propagácia na dlhom turné po USA a dobytie ďalšej televíznej stanice, tentoraz MTV, na ktorej sa odvysiela s interview so skupinou.

V roku 1982 prichádza skupina s ďalším albumom – Screaming for Vengeance, ktorý začína introm The Hellion a pokračuje nárezom Electric Eye. Táto dvojskladba sa stáva kultom a dodnes ňou začínajú koncerty. Judas Priest získavajú tak zásadnú pozíciu na metalovej scéne, že si podľa ich skladieb začínajú dávať názvy ďalšie skupiny, ako napríklad podľa vyššie spomínanej skladby The Hellion, ktorá dáva názov novo vzniknutej rovnomennej americkej skupine. Album je znova podporované dlhým turné počas ktorého sa Judas predstavujú aj v slávnej newyorskej Madison Square Garden. Metal Gods si na ňom získavajú povesť jednej z najlepších živých kapiel na svete a na konci turné je album Screaming for Vengeance ocenený zlatou a neskôr aj platinovou platňou.

Pozíciu lídrov heavy metalu obhajuje Judas Priest roku 1984 platňou Defenders of the Faith. Album má opäť obrovský úspech v USA aj na starom kontinente. Obsahuje hity ako Freewheel Burning, Sentinel alebo Love Bites. Systém album – turné je však vyčerpávajúci a tak si členovia skupiny nevyhnutne potrebujú oddýchnuť. Po zhruba ročnom oddychu však začínajú Priest aktívne pracovať a natáčajú dosť inovatívny album Turbo (1986), ktorý fanúšikovia skupiny zo začiatku odsudzujú. S odstupom rokov sa ale ukazuje jeho sila a nadčasovosť.

Z turné na podporu nového albumu vydávajú Judas roku 1987 ďalšiu živú platňu – Priest…Live!, ktorá však nie je tak kvalitná ako Unleashed in the East. Záznam vychádza aj na VHS a video znovu vychádza na DVD v roku 2003 spolu s videoklipmi pod názvom Electric Eye.

Nasledujúci rok prichádza na trh album Ram It Down, ktorý je akýmsi kompromisom medzi klasickými albumami JP a neprijatým Turbo.

Bubeník a Metalový Nový zákon[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1989 nahrádza na poste bubeníka Dave Hollanda mladý a energický Američan Scott Travis. Obdobie okolo roku 1990 je skôr v znamení grunge a klasický metal zaznamená úpadok. Skupina vydáva nekompromisný, moderný a brutálny album Painkiller, ktorý je úspešný, stáva sa najzásadnejším metalovým albumom vôbec a dodnes je inšpiráciou pre mnohé metalové kapely. Nie nadarmo je album označovaný ako „Metalový Nový zákon“, keďže jeho význam pre tento druh hudby je výrazný. Na obale albumu sa po oblohe preháňa kovový anjel na Harleji, akési prevtelenie anjela z prvého skutočne heavy albumu Sad Wings Of Destiny.

Odchod, hľadanie, druhý dych[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1992, po jeden a pol roku dlhom vyčerpávajúcom svetovom turné, Rob Halford oznamuje, že opúšťa skupinu a vydáva sa na sólovu dráhu a skupina hľadá zaňho náhradu. Uvažuje sa o angažmáne Ralfa Schepersa (Primal Fear, ex-Gamma Ray), ktorý má hlasovo blízko k Halfordovi, ten však nakoniec odmieta, preto skupina hľadá ďalej. Čakanie na nový hlas kráti niekoľko Best Of albumov, najznámejší je zrejme Metal Works '73 – '93.

Roku 1995 Judas Priest predstavujú svojho nového frontmana, Američana Tima Owensa z americkej revivalovej skupiny hrajúcej Judas Priest. Skupina dostane ponuku na sfilmovanie Timovho príbehu, ale po prečítaní scenára Priest odmietajú.

Film je napriek tomu natočený, do kín prichádza v roku 2001 pod názvom Rocker v hlavnej úlohe s Markom Wahlbergom (v orig. Rock Star), nemá ale veľký úspech. Krátko po získaní nového speváka sa začínajú práce na novom albume. Tim Owens dostáva prezývku „Ripper“, medzitým Glenn Tipton vydá sólový album Baptizm Of Fire. Jugulator (1997) vychádza vo firme CMC Records a je dôkazom, že sa to dá aj bez Halforda, aj keď ťažko. Jugulator fanúšikovia veľmi nadšene neprijali, skladby sú brutálne a dosť odlišné od klasických Judas Priest. Svetlou výnimkou na albume je Burn In Hell. Kapela sa vydáva na dlhé turné, počas ktorého natočí v roku 1998 Live Meltdown.

Nová nádej[upraviť | upraviť zdroj]

Počas roku 1999 začína skupina pripravovať nový album, nie však už pre CMC, s ktorou zrušili zmluvu, ale pre SPV/Atlantic Records/JVC, s ktorými podpisujú Priest zmluvu v roku 2000 a púšťajú sa do práce na novom albume. V tom čase, po neúspechoch so skupinami Fight a Two, Halford zakladá skupinu so svojim menom. Vydáva album Ressurection na ktorom je aj duet s Bruce Dickinsonom z Iron Maiden a je návratom Roba Halforda k metalu, čo znamená, že hoci to obe strany nepripúšťajú, nie je v budúcnosti vylúčený veľký Reunion.

Samotná skupina vydáva konečne roku 2001 album Demolition, ktorý kapelu vracia znova na jej miesto, teda na vrchol heavymetalového žánru. Album má moderný zvuk, energiu a nápad. Ripper dokazuje, že je skutočne výborný spevák, aj keď trošku inak ako Halford. Podporu znovu istí svetové turné v rámci ktorého skupina vystupuje aj v Prahe a v lete toho roku vychádza DVDLive In London ktoré je pochádza z vianočného koncertu v slávnej Brixton Academy. V roku 2001 nahráva Halford album Crucible. O rok neskôr vychádza koncert Live In London aj na 2CD.

Metal Gods are Back – Reunion[upraviť | upraviť zdroj]

Judas Priest v roku 2008 vo Švedsku

V prvej polovici roku 2003 si skupina dáva oddychovú pauzu, predtým, ako v lete oznámia návrat Roba Halforda na post speváka, čo nepochybne pozitívne prijímajú fanúšikovia. Tim „Ripper“ Owens, výborný spevák, odchádza do americkej powermetalovej kapely Iced Earth, do ktorej sa jeho hlas predsa len hodí trocha viac. Judas Priest zatiaľ začínajú s prípravami na Reunion Tour a na nový album v klasickej zostave.

Na jar vychádza očakávaný album Angel of Retribution ktorý je logickým pokračovaním Painkiller. Album uzatvára anjelskú trilógiu začatú Sad Wings of Destiny – na obale je znova znázornený anjel. Turné na podporu nového albumu po Európe, USA a Japonsku je znovu veľkolepé. Na konci roku 2005 je v predaji záznam japonského koncertu z Budokan Areny na DVD pod názvom Rising in the East. Začiatkom roku 2006 sa začína neisto hovoriť o novom albume, čo Rob Halford potvrdil a dodal, že to bude najväčšia show v histórii Judas Priest.

Začiatkom roku vychádza aj v poradí už 2. sólový album Glenna Tiptona s názvom Edge of the world; je trocha jemnejší než ten predchádzajúci.

V roku 2008 vyšiel album Nostradamus, koncepčný dvojalbum o Nostradamových proroctvách a o konci sveta. Prvý disk rozpráva jeho príbeh a vízie, za ktoré je exilovaný. Druhý ukazuje budúcnosť ľudstva, ktoré zisťuje, že mal pravdu.

V rokoch 2010 - 2012 odohrali Judas Priest turné Epitaph Tour. Počas neho skupinu opustil K.K. Downing. Jeho náhradníkom sa stal Richie Faulkner. Napriek predbežným predstavám, že pôjde o ich rozlúčkové turné skupina vysvetlila, že nejde o koniec, len o posledné veľké turné.

Nový album - 2013[upraviť | upraviť zdroj]

V prípade nástupcu koncepčného albumu "Nostradamus" Halford o albume hovoril v súvislosti s prepojením prvkov albumov "British Steel" a "Painkiller", teda dvoch nejslávnejších počinov zlatej éry ich kariéry.

"Teraz sme v situácii, kedy si na desku nemôžeme urobiť potrebný čas. Dúfám, že to vyjde ešte v roku 2013. Niečo mi hovorí, že to stihneme vydať ešte v budúcom roku. Viete čo, kludne si zapíšte rok 2013. Poďme sa spoločne tešiť na ďaľšiu Judas Priest desku, aby ľudia zase mali na čo metať hlavou," optimisticky prehlásil Halford.

V marci 2014 skupina oznámila dokončenie práce na novom albume. Ten vychádza v júli a má názov Redeemer of Souls. Bola tiež zverejnená jeho titulná skladba. Gitarista Glenn Tipton vysvetlil, že by fanúšikovia nemali čakať nejaké experimenty a o albume prehlásil, že je to „od začiatku do konca 18 piesní klasického Priest metalu“.

Zostavy a diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Zostavy Judas Priest
(1970)
(1970)
(1971)
(1971 – 1973)
(1973)
(1974)
(1975 – 1976)
(1977 – 1979)
(1979 – 1989)
(1990 – 1992)
(1993 – 2003)
(2004 – 2011)
(2011 – súčasnosť)

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Biography. Allmusic.com. prístup: 13 February 2011.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]