Thrash metal

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Thrash metal
SlayerliveB&W.jpg
Americká thrashmetalová skupina Slayer.
Pôvod v štýloch Nová vlna britského heavy metalu, speed metal, hardcore punk, punk rock
Kultúrne pozadie Prvá polovica 80. rokov 20. storočia – Spojené štáty, Anglicko a Nemecko
Typické nástroje Rytmická gitara, sólová gitara, basová gitara, bicie, spev
Všeobecná popularita V undergrounde v prvej polovici 80. rokov, potom nasledoval pozvoľný nárast popularity, ktorý vyvrcholil na prelome 80. a 90. rokov. Nasledovala postupná strata popularity a v polovici 90. rokov sa už jednalo čisto o undergroundový fenomén. Mierne oživenie nastáva v polovici 1. dekády 21. storočia.
Odvodené štýly Death metal, black metal, groove metal

Zmes štýlov
Crossover thrash, metalcore
Regionálne scény
Nemecko, Brazília, Spojené kráľovstvo, Poľsko, Austrália, Kanada, Spojené štáty: Bay Area a East Coast, Japonsko, Mexiko

Eighth notes and rest.png Pozri aj Hudobný portál Eighth notes and rest.png

Thrash metal je štýl heavy metalu charakteristický zvyčajne svojím rýchlym tempom a agresiou. Thrashmetalové skladby obyčajne využívajú rýchle rytmy bicích, nízke gitarové riffy, ktoré sa prelínajú so sólovou gitarou hranou technikou shredding.[1] Texty thrashmetalových skladieb obyčajne pojednávajú o spoločenských problémoch a hania zavedené spoločenské zriadenie, nezriedka dosť priamo a osočujúco, dosť podobne ako v hardcore punkovom žánri. Thrashmetalová „Veľká štvorka“, čiže štyri kapely všeobecne považované za najvplyvnejšie a najúspešnejšie v žánri, pozostáva zo skupín Metallica, Megadeth, Slayer a Anthrax,[2] keďže v 80. rokoch patrili medzi priekopníkov žánru. Medzi charakteristické znaky thrash metalu možno zaradiť rýchle gitarové riffy, agresívnu gitarovú hru a bleskurýchle sóla. Bicie v thrashmetalových skladbách sa zakladajú na značnom využití malého bubnu a dvojitého basového bubnu.

Korene thrash metalu siahajú na prelom 70. a 80. rokov 20. storočia, kedy množstvo zväčša amerických kapiel začalo miesiť prvky Novej vlny britského heavy metalu[3] s rýchlosťou a agresivitou hardcore punku. Thrash metal je na rozdiel od svojho príbuzného, speed metalu, agresívnejší a má sa za to, že sa vyvinul ako reakcia na konvenčnejšie a prijateľnejšie vyznenie a tematiku glam metalu, čo je oveľa menej agresívnejší štýl heavy metalu, ktorý sa objavil v rovnakej dobe ako thrash.[4]

Charakteristické znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Kirk Hammett a James Hetfield zo skupiny Metallica, tu na fotografii z roku 2008. Ranná tvorba Metallicy je vo všeobecnosti považovaná za kľúč k nárastu popularity thrashu v 80. rokoch

Medzi obvyklé črty thrash metalu patria rýchle tempá, nízke komplexné gitarové riffy, vysoké gitarové sóla a dvojkopákové bubnovanie.[1][5] V speve možno počuť čokoľvek od melodických vokálov až po krik. Väčšina thrashových gitarových sól sa hrá vo vysokej rýchlosti, využívajúc gitarový štýl zvaný „shredding“, a taktiež techniky ako sweep picking (hranie brnkadlom), legato frázovanie, alternate picking (striedavé brnkanie), tremolo picking, string skipping a obojručný tapping.[5] Thrashoví sóloví gitaristi sa nezriedka nechali inšpirovať Novou vlnou britského heavy metalu.[5] Thrashové gitarové riffy často využívajú chromatické stupnice a vyzdvihujú tritonus a zmenšené intervaly, na rozdiel od konvenčného riffovania založeného na jednej stupnici. Napríklad, úvodný riff skladby „Master of Puppets“ (titulná pieseň rovnomenného albumu) je chromatické klesanie, nasledované chromatickým stúpaním založenom na tritóne.

Zmeny rýchlosti, tempa a taktu patria taktiež medzi črty thrash metalu. Pre thrash je typická akceleračná atmosféra, čo môže byť najmä následkom agresívneho bubeníckeho štýlu.[5] Napríklad, thrashoví bubeníci nezriedka využívajú dva basové bubny, alebo dvojkopák, aby tak vytvorili neľútostný, razantný rytmus. Činely s funkciou utlmenia sa nezriedka využívajú pri prechode z jedného riffu do ďalšieho, alebo aby predznamenali akceleráciu tempa.

Aby dokázali udržať krok s ostatnými nástrojmi, mnohí thrashoví basgitaristi používajú brnkadlo.[5] Avšak mnoho popredných thrashmetalových basgitaristov hrá iba prstami, napríklad Frank Bello, Greg Christian, Steve DiGiorgio, Robert Trujillo a Cliff Burton.[6] Poniektorí basgitaristi používajú skreslený basový tón, čo spopularizovali Burton a Lemmy z Motörhead.

Medzi námety textov v thrash metale patria izolácia, odcudzenie, korupcia, nespravodlivosť, závislosť, samovražda, vražda, vojna a iné neduhy, ktoré sužujú jednotlivca a spoločnosť. K ďalším bežným témam medzi thrashmetalovými kapelami patrí politika, respektíve pesimizmus ohľadne nej alebo nespokojnosť s ňou. Občas sa vyskytuje i humor alebo irónia, avšak len v obmedzenej miere a viac-menej len výnimočne.[7]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Raná tvorba skupiny Venom veľkou mierou ovplyvnila thrash metal

Medzi jedny z prvých skladieb, ktoré možno označiť pojmom thrash metal patrila pieseň „Stone Cold Crazy“ od skupiny Queen, nahraná a vydaná roku 1974 (podľa časopisu Q Magazine bola „thrash metalom predtým, než tento pojem vznikol“),[8] a od Black Sabbath skladba „Symptom of the Universe“,[9] vydaná roku 1975 a neskôr prerobená thrashmetalovou skupinou Sepultura pre kompilačný tribute album Nativity in Black. S tejto piesne taktiež vychádzal singel Diamond HeadAm I Evil?“.[10] Odvtedy kapely Novej vlny britského heavy metalu priamo ovplyvňovali vývoj raného thrashu. Raná tvorba umelcov ako Diamond Head, Iron Maiden, Judas Priest, Venom, Motörhead, Tygers of Pan Tang, Raven a Angel Witch, medzi inými, zaviedla inštrumentáciu v rýchlom tempe, čo sa stalo východiskovým aspektom thrashu.

Void je velebená ako jeden z prvých príkladov hardcore/heavymetalového crossoveru a ich chaotický hudobný prístup je často spomínaný ako obzvlášť významný.[11] Na spoločnom LP s washingtonskou skupinou The Faith obe kapely predviedli rezký, prudký, veľmi rýchly punk.[12] Podľa niektorých názorov tieto nahrávky vytvorili thrash metal typický pre 80. roky, prinajmenšom čo sa týka niektorých rytmov.[12]

V Európe patrila medzi prvé kapely rodiaceho sa thrashmetalového hnutia skupina Venom, založená roku 1979, pochádzajúca z mesta Newcastle upon Tyne vo Veľkej Británii. Ich inšpiratívny album z roku 1982 nazvaný Black Metal býva uvádzaný ako jeden z hlavných vplyvov nasledujúcich žánrov a kapiel zo sveta extrémneho metalu ako Bathory, Hellhammer, Slayer a Mayhem. Európska thrashmetalová scéna bola takmer výhradne ovplyvnená tými najagresívnejšími hudobnými štýlmi, aké Nemecko a Anglicko tej doby produkovalo. Britské kapely ako Tank a Raven, spoločne s nemeckým vývozným artiklom Accept, podnietili hudobníkov zo strednej Európy, aby založili svoje vlastné kapely, čo vyústilo do vzniku nemeckých thrashmetalových kapiel ako Sodom, Kreator, Destruction a Coroner. Švédska punková kapela Warheads býva tiež zaraďovaná medzi proto-thrashmetalové skupiny.[13]

V roku 1981 napísala juhokalifornská kapela Leather Charm skladbu nazvanú „Hit the Lights“.[5] Leather Charm sa zanedlho rozpadli a hlavný autor skladieb, spevák a rytmický gitarista tejto krátko existujúcej kapely, James Hetfield, sa zoznámil pomocou inzerátu v novinách s bubeníkom Larsom Ulrichom. James a Lars spoločne založili skupinu Metallica, prvú z „Veľkej štvorky“ thrashových kapiel, pozíciu sólového gitaristu zverili Davovi Mustainovi, ktorý neskoršie založil Megadeth, ďalšiu kapelu z „Veľkej štvorky“ pôvodcov thrashu, a pozície basgitaristu sa ujal Ron McGovney. Metallica sa neskoršie presťahovala do oblasti sanfranciského zálivu. McGovneyho nahradil Cliff Burton a Mustaina neskoršie nahradil Kirk Hammett. 25. júla 1983 kapela vydala skladbu „Hit the Lights“ na svojom prvom štúdiovom albume, Kill ’Em All.

V južnej Kalifornii vznikla roku 1981 taktiež ďalšia thrashová kapela z „Veľkej štvorky“, keď sa dali dohromady gitaristi Jeff Hanneman a Kerry King počas konkurzu jednej kapely, načo sa rozhodli založiť svoju vlastnú kapelu. Hanneman a King pribrali speváka a basgitaristu v jednej osobe Toma Arayu, bývalého respiračného terapeuta, a bubeníka Dava Lombarda, ktorý rozvážal pizzu, a kapela Slayer bola na svete. Slayer objavil šéf Metal Blade Records Brian Slagel, keď hrali na jednom koncerte pieseň od Iron Maiden „Phantom of the Opera“, a okamžite s nimi podpísal zmluvu. V decembri 1983, menej než šesť mesiacov od vydania Kill ’Em All, Slayer prišli so svojím debutovým albumom Show No Mercy.

V Brazílii nahrala roku 1982 skupina Stress materiál, ktorý je považovaný za prvý brazílsky heavymetalový album.[14] Roosevelt „Bala“ (basgitara a spev) raz vyhlásil, že ide zároveň aj o prvý thrashmetalový album na svete, keďže bol nahraný ešte pred Kill ’Em All od Metallicy.[15] V súčasnosti však tvrdí, že iba niektoré skladby mali prvky thrashu, napríklad rýchlosť, rýchly alternate picking (striedavé brnkanie), a agresívne vokály a zvuk.[16]

Začiatkom 80. rokov sa tiež v Kanade zrodili vplyvné speedmetalové kapely ako Anvil z Toronta, Exciter z Ottawy a Voivod z Jonquière.

Polovica 80. rokov[upraviť | upraviť zdroj]

Popularita thrash metalu vzrástla roku 1984 po vydaní albumov od Metallicy (Ride the Lightning), Anthrax (Fistful of Metal), Overkill (rovnomenné EP) a Slayer (Haunting the Chapel EP). To viedlo k tvrdšie znejúcej forme thrashu, čo sa odrazlo na albumoch skupín ako Exodus (Bonded by Blood) a Slayer (Hell Awaits). V roku 1985 vydala nemecká skupina Kreator svoj debutový album Endless Pain a brazílska skupina Sepultura vydala svoju dlhohrajúcu dosku Bestial Devastation. Megadeth, skupina založená bývalým gitaristom Metallicy Davom Mustainom, vydali svoj debutový album Killing Is My Business... And Business Is Good!, a Anthrax kritikou vychvaľovaný album Spreading the Disease, taktiež v roku 1985.

V roku 1986 vyšlo hneď niekoľko najvýznamnejších thrashových albumov.[5] Metallica vydala Master of Puppets.[5] Megadeth vydali Peace Sells... But Who's Buying?, ktorý vydobyl kapele komerčný úspech a priazeň kritiky[17], smerodajný album, ktorý Allmusic opísal ako „jeden z najvplyvnejších metalových albumov desaťročia, a určite jeden z mála skutočne smerodajných thrashových albumov“.[18] Slayer, považovaní za jednu z najzlovestnejších thrashmetalových kapiel prvej polovice 80. rokov,[19] vydali Reign in Blood, album, ktorý sám podľa niektorých inšpiroval celý deathmetalový žáner.[20] Kreator vydali Pleasure to Kill, ktorý neskoršie veľkou mierou ovplyvnil deathmetalový žáner.[5][21]

Koniec 80. rokov[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1987 vydali Anthrax svoj album Among the Living, ktorý mal podobné znaky ako dve predošlé nahrávky: Fistful of Metal a Spreading the Disease, k čomu sa pridali rýchle a ťažké gitary a búšiace bicie.[5] Debutový album skupiny z roku 1987 Death Angel nazvaný The Ultra-Violence sa niesol v podobnom thrashovom duchu.

V roku 1988 vydala kapela Suicidal Tendencies, predtým poctivá hardcore punková kapela, prvý album u veľkej spoločnosti nazvaný How Will I Laugh Tomorrow When I Can't Even Smile Today.[5]

Slayer, tu v roku 2007, patria do „Veľkej štvorky“ thrashových kapiel.

Tretí album Sepultury, Beneath the Remains (1989), priniesol kapele určitú pozornosť mainstreamu, keďže vyšiel u Roadrunner Records.[5] Testament prišli koncom 80. rokov s dvoma nahrávkami, The New Order (1988) a Practice What You Preach (1989), ktoré dokazovali, že kapela neprestávala hudobne rásť a vyniesli kapele úroveň popularity takmer porovnateľnú s „Veľkou štvorkou“[2][22] thrashu, tj. Metallica, Megadeth, Anthrax a Slayer. Vio-lence a Forbidden, ktorí sa pridali k thrashmetalovej scéne z oblasti sanfranciského zálivu pomerne neskoro, vydali roku 1988 svoje debutové albumy Eternal Nightmare and Forbidden Evil in 1988.[5] Kanadskí thrasheri Annihilator vydali svoj mimoriadne technický debutový album Alice in Hell (1989), ktorý si svojimi rýchlymi riffmi a predlženými gitarovými sólami vyslúžil výnimočný obdiv. Sadus patrili medzi mladšie thrashové kapely; charakterizoval ich zvuk, ktorý bol v prvom rade poháňaný bezpražcovou basou Steva DiGiorgia. V Nemecku medzitým Sodom vydali album Agent Orange a Kreator dosku Extreme Aggression.

Medzi rokmi 1987 a 1989 Overkill vydali Taking Over, Under the Influence a The Years of Decay, tri albumy, ktoré sa neskoršie zaradili medzi ich najlepšie nahrávky.

V roku 1988 Slayer vydali South of Heaven, Megadeth vydali So Far, So Good... So What!, Anthrax vydali State Of Euphoria, zatiaľ čo Metallica spoločne s albumom ...And Justice for All uviedla svoj prvý videoklip k piesni „One“, ktorá sa zaoberá tematikou Prvej svetovej vojny.[5]

90. roky[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1990 vyšlo množstvo klasických, ale technicky sofistikovanejších thrashových albumov, ako napríklad Rust in Peace od Megadeth, Persistence of Time od Anthrax, Seasons in the Abyss od Slayer, Lights...Camera...Revolution! od Suicidal Tendencies, Souls of Black od Testament, Coma of Souls od Kreator, Cracked Brain od Destruction, Twisted Into Form od Forbidden, Impact Is Imminent od Exodus, a od Pantery post-thrashový album Cowboys from Hell.[5] Všetky tieto albumy vyniesli spomínaným kapelám komerčný úspech.[5] Mnohé z týchto kapiel sa angažovali v koncertnom turné nazvanom „Clash of the Titans“, ktoré sa konalo toho roku.[5] Posledné albumy v tejto štylistickej móde boli vydané v roku 1991 a patrili medzi ne Horrorscope od Overkill a Mental Vortex od kapely Coroner.

V roku 1991 vydala Metallica album Metallica, známy tiež ako „The Black Album“ alebo „Čierny album“. Album znamenal pre kapelu obrat vo zvuku, ktorý už nebol taký drsný ako na štyroch predošlých thrashmetalových albumoch, a predznamenal zmeny, ktoré thrashmetalové kapely urobili v nasledujúcich rokoch. Metallica je najpredávanejší album Metallicy.

Keď thrash metal dosiahol svoj vrchol a vyčerpal svoju energiu, na jeho miesto nastúpili rozvíjajúce sa hnutia ako grunge, groove metal a death metal. V 90. rokoch sa mnohé staré thrashmetalové kapely začali orientovať väčšmi na komerčnejšiu, rádiovo prijateľnejšiu produkciu.[23] Metallica patrila medzi ukážkové príklady tejto zmeny, čo dokázala predovšetkým svojimi albumami z druhej polovice 90. rokov Load (1996) a ReLoad (1997), ktoré sa oba vyznačovali v malej miere vplyvmi blues a južanského rocku, a znamenali pre kapelu veľký odklon od ich predošlého soundu.[24] Megadeth sa vydali prijateľnejšou hardrockovou cestu, počnúc albumom z roku 1992 Countdown to Extinction,[25] a Testament vydali melodickú dosku The Ritual tiež roku 1992.[26]

Spolu s tým, ako v 90. rokoch získavali väčšie slovo ďalšie extrémne metalové štýly (industriálny metal, death metal a black metal, každý s vlastnou základňou fanúšikov), v „rodokmeni“ heavy metalu jednotlivé štýly a presvedčenia začali splývať.[27] Napríklad, kapely so všetkými hudobnými znakmi thrash metalu začali používať „murmur“, vokálny štýl vypožičaný z death metalu, zatiaľ čo blackmetalové kapely nezriedka využívali nenútenosť syntetizátorov, čo prevzali z industriálneho metalu, kde sa tešia veľkej obľube. V dnešnej dobe zaraďovanie kapiel do príslušných subžánrov a štýlov býva medzi fanúšikmi heavy metalu predmetom sporov, avšak len veľmi málo sporov je o tom, že thrash metal je jediným základom svojich príslušných odnoží (vid nižšie).

Popularita v poslednom období (1. dekáda 21. storočia)[upraviť | upraviť zdroj]

Thrash metal v posledných rokoch zažíva určité oživenie popularity.[28] Kapely ako Evile a Municipal Waste bývajú označované za tie, ktoré najväčšmi prispeli k oživeniu thrash metalu. Za potenciálny dôvod oživenia žánru býva považovaný zmysel žánru pre bezohľadnosť a energickosť.

Taktiež sa v 1. dekáde 21. storočia objavilo množstvo kapiel, ktoré ukončilo svoju činnosť v 90. rokoch, ako napríklad: Dark Angel, Death Angel, Nuclear Assault, Defiance, Whiplash, Hirax, Forbidden a Possessed. Staršie thrashové kapely neprestávali prichádzať s novým materiálom, ako napríklad Metallica s Death Magnetic (2008), Metal Church s This Present Wasteland (2008), Slayer s World Painted Blood (2009), Exodus s Exhibit B: The Human Condition (2010), Sodom s In War and Pieces (2010), Destruction s Day of Reckoning (2011), Anthrax s Worship Music (2011), Megadeth s Thirteen (2011), Overkill s The Electric Age (2012), Kreator s Phantom Antichrist (2012) a Testament s Dark Roots of Earth (2012).

Spoločné koncertné turné „Veľkej štvorky“[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 2009 Metallica oznámila, že Lars Ulrich sa pokúša zorganizovať spoločné turné thrashmetalovej „Veľkej štvorky“ — skupín Metallica, Megadeth, Slayer a Anthrax. „Veľká štvorka“ odohrala sedem predstavení v rámci putovného festivalu Sonisphere. Prvé spoločné vystúpenie sa odohralo v poľskej Varšave 16. júna 2010 a posledné v tureckom Istanbule 27. júna.[29] 5. mája 2010 Metallica oznámila, že živé vystúpenie v bulharskej Sofii 22. júna 2010 bude prostredníctvom satelitnej technológie prenášané do 450 kinosál v Spojených štátoch a do viac než 350 kín po celej Európe, Kanade a Latinskej Amerike.[30] Bolo to taktiež prvýkrát v histórii, kedy sa súčasní členovia všetkých štyroch skupín (s výnimkou Toma Arayu, Kerryho Kinga a Jeffa Hannemana) postavili na jedno pódium, zahrajúc cover verziu piesne „Am I Evil?“ od Diamond Head.

Štýly vychádzajúce z thrash metalu[upraviť | upraviť zdroj]

Z thrash metalu priamo vychádzajú obľúbené undergroundové formy heavy metalu ako sú death metal a black metal.[31] Mix punkových ideálov a metalovej brutálnej nátury viedol k vzniku ešte extrémnejších, podzemných štýlov, po tom čo začal thrash metal koncom 80. rokov získavať mierny komerčný úspech.[31] Krvilačnejšia tematika, výraznejšie podladenie gitár, ustavičnejšie využívanie blast beatov a temnejších, atonálnych hrdelných vokálov – to všetko charakterizovalo death metal, ktorý vznikol v polovici 80. rokov. Black metal, tiež považovaný za derivát thrashu,[32] vznikol dokonca ešte skôr, keď mnohé blackmetalové kapely ako Venom začali preberať inšpiráciu z thrashmetalových kapiel. Black metal naďalej produkoval takéto odvodeniny thrashu, často prichádzal dokonca s orchestrálnejšími harmóniami a pohanskými a okultnými ideami, keď sa chcel odlíšiť od thrashu. V roku 2003 vznikla v Ohiu skupina nazvaná Skeletonwitch, kombinujúca hudobné rysy thrash a black metalu.[33]

Thrash metal s väčším podielom punkových prvkov než štandardný thrash sa nazýva crossover thrash alebo skrátene crossover.[34] Celkový zvuk tohto štýlu je vo väčšej miere ovplyvnený punkom než tradičný thrash metal, avšak naproti tradičnému hardcore punku a thrashcoru znie väčšmi metalovo.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b What Is Thrash Metal? [online]. heavymetal.about.com, [cit. 2007-12-30]. Dostupné online.
  2. a b Get Thrashed: The Story of Thrash Metal (Review). Stylus Magazine. 7. máj 2007. Dátum prístupu: 2010-08-10.
  3. explore music... heavy metal [online]. All Music, [cit. 2011-11-24]. Dostupné online.
  4. Weinstein 2000: str. 48
  5. a b c d e f g h i j k l m n o p q The History of Thrash Metal [online]. Metal and Horror Movies, [cit. 2010-08-09]. Dostupné online.
  6. Crouch, Mick; Gregor, Ed. (2005) Mick and Ed's Grand Classification of Rock Bassists. Pit Of Despair.
  7. Weinstein 2000: str. 50-51
  8. "This Months Q50, Stone Cold Crazy". Q Magazine, Február 2011. Dátum prístupu: 2011-08-01.
  9. "Symptom of the Universe". Allmusic. Dátum prístupu: 2011-11-23.
  10. "'Am I Evil' / Diamond Head". Diamond-Head.net. Dátum prístupu: 2012-11-23. „‚Mojím obľúbeným riffom tej doby bol „Symptom of the Universe“ od Black Sabbath, a ja som ho chcel prekonať nemilosrdným, podlým riffovaním,’ spomína Tatler."
  11. BURTON, Brent. Two classic D.C. hardcore bands empty their vaults [online]. Washington City Paper, 30. august 2011, [cit. 2012-08-11]. Dostupné online.
  12. a b The Faith/Void Split LP [online]. Allmusic, [cit. 2012-08-11]. Dostupné online.
  13. AoS: "Punken lever". All Tom Stockholm (Swedish). Dátum prístupu: 2010-08-10.
  14. Stress - Biography [online]. allmusic.com, [cit. 2012-06-20]. Dostupné online.
  15. Stress Review [online]. Encyclopaedia Metallum, [cit. 2012-06-20]. Dostupné online.
  16. Entrevista: Roosevelt Bala Cavalcante, do Stress [online]. Whiplash.net, [cit. 2012-06-20]. Dostupné online.
  17. Huey, Steve. AMG.com "Peace Sells... But Who's Buying? Review". All Music.com. Dátum prístupu: 2010-08-10.
  18. Birchmeier, Jason. "Peace Sells... But Who's Buying? Remastered version review". All Music Guide. Dátum prístupu: 2010-08-10.
  19. Slayer band page [online]. Rockdetector.com, [cit. 2010-08-10]. Dostupné online.
  20. Huey, Steve. Reign in Blood - Slayer [online]. Allmusicguide.com, [cit. 2010-08-10]. Dostupné online.
  21. Interview with Cannibal Corpse [online]. Invisible Oranges, [cit. 2010-08-10]. Dostupné online.
  22. D.X., Ferris. Talkin' Thrash [online]. Cleveland Scene Magazine, 8. august 2007. Dostupné online.
  23. CHRISTE, Ian. Heavy metal: ďáblův hlas: kompletní historie pro znalce. Praha : BB art, 2005. 401 s. ISBN 80-7341-477-5. Kapitola XIII Proměny 90. let: Černé album a události po něm, s. 226 - 247.
  24. Sharpe-Young 2007: str. 256
  25. Sharpe-Young 2007: str. 241
  26. Interview with Chuck Billy [online]. MetalUpdate.com, [cit. 2010-08-10]. Dostupné online.
  27. Dunn, Sam (2005). Metal: A Headbanger's Journey. IMDB.
  28. BEN, Myers. Thrash was no flash in the pan [online]. Guardian.co.uk, 28. august 2007, [cit. 2009-11-22]. Dostupné online.
  29. Killing Road webová stránka Megadeth.
  30. "The Big Four . . . Coming To A Theatre Near You!". News Headlines; webová stránka skupiny Metallica. 20. máj 2010.
  31. a b Sharpe-Young 2007: str. 162
  32. Sharpe-Young 2007: str. 208
  33. WALLEN, Doug. Skeletonwitch Thrash Across Metal's (Many) Subtle Sub-genres [online]. OC Weekly, [cit. 2012-05-23]. Dostupné online.
  34. CLAES, Sean. Superjoint Ritual Feature Interview [online]. Blistering, [cit. 2010-08-10]. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Thrash metal na anglickej Wikipédii.