Jefferson Airplane

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jefferson Airplane
Spevák Marty Balin
Spevák Marty Balin
Základné informácie
Pôvod USA
Žáner(-re) Psychedelický rock
Acid rock
Pôsobenie 1965 – 1974
1989
Vydavateľstvá RCA, Grunt, Epic
Webstránka JeffersonAirplane.com
Bývalí členovia
Grace Slick
Marty Balin
Jorma Kaukonen
Paul Kantner
Jack Casady
Spencer Dryden

Signe Toly Anderson
Bob Harvey
Jerry Peloquin
Skip Spence
Joey Covington
Papa John Creach
John Barbata
David Freiberg

Jefferson Airplane bola americká rocková kapela zo San Francisca, jedna z prvých, ktoré prišli so štýlom psychedelického rocku.

Úspešné návraty kapely prebehli pod viacerými menami a odrážali meniacu sa dobu a zloženie. Kapela sa stala neskôr známa ako Jefferson Starship, pričom jej názov sa o niečo neskôr zjednodušil na Starship až nakoniec v roku 1991 pomenovali znovuzrodenú kapelu Jefferson Starship The Next Generation.

Členovia kapely[upraviť | upraviť zdroj]

  • Paul Kantner – 17. 03. 1941
  • Jack Casady – 13. 04. 1944
  • Marty Balin – 30. 01. 1942
  • Jorma Kaukonen – 23. 12. 1940
  • Grace Slick – Grace Barnett Wing – 30. 10. 1939

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kapela vznikla na západnom pobreží USA 6. júla 1965. Spevák a gitarista Marty Balin, ktorý predtým pôsobil v skupine Town Criers a Gateway Singers, spojil svoje úsilie s ďalším folkovým spevákom Paulom Kantnerom, bluesovým gitaristom Jormom Kaukonenom, jazzovou a folkovou vokalistkou Signe Toly Andersonovou, bubeníkom Jerrym Peloquinom, a basgitaristom Bobom Harveym, ktorého však zakrátko vystriedal Jack Casady. Bubeníkom bol Skip Spence. Skupina čerpala inšpiráciu z kapiel ako boli The Beatles, The Byrds a The Lovin' Spoonful. Svojich prvých priaznivcov našli v Matrix Clube v San Franciscu, kde prvýkrát oficiálne vystúpili 13. augusta 1965.

Kým sa vo februári 1966 skupina skonsolidovala a vydala svoj prvý singel vystriedalo sa v nej ešte niekoľko menej výrazných hudobníkov. Singel It´s No Secret sa však nepresadil tak ako by niektorí členovia očakávali a tak skupinu opustil jej bubeník Skip Spence na miesto ktorého si sadol Spencer Dryden. Odchádzajúci Skip následne založil vlastnú skupinu Moby Grape. V tomto obsadení vydala skupina svoj prvý, nie veľmi úspešný, album Takes Off. V Spojenom kráľovstve vyšiel tento album až o rok neskôr, keď skupina už mala aké také meno. Po jeho vydaní opustila skupina speváčka Signe Toly Anderson, ktorej sa narodila dcéra. Nahradzuje ju gitaristka, keybordistka a vynikajúca speváčka Grace Slick, pôsobiaca dovtedy v skupine The Great Society. Do skupiny ju priviedol Paul Kantner, s ktorým následne žila takmer desať rokov. Len niekoľko dní po tom čo prišla do skupiny, 16. októbra vystúpila na koncerte v newyorskej Filmore West.

V roku 1967 sa skupina Jefferson Airplane stala jednou zo skupín, ktoré charakterizovali hnutie hippies a to aj vďaka čiastočnému psychedelickému zvuku, ktorý bol v tom čase na vrchole svojej popularity. Zásluhu na tomto trende mal festival v Monterey, ktorý bol pre mnoho skupín tohoto obdobia prelomovým. Obrovským úspechom, ktorý im vynahradil všetky dovtedajšie sklamania bol druhý album Surrealistic Pillow, dostávajúci sa na desiate miesto rebríčka albumov[chýba zdroj]. Album bol z neznámych dôvodov pre anglický trh upravovaný a vyšiel aj pod iným názvom. Najväčšími hitmi sa stávajú skladby Somebody To Love a White Rabbit. O rok neskôr vystúpila kapela prvýkrát v Európe, kde hrala okrem starších skladieb aj skladby z najnovšieho albumu Crow Of Creation. Najväčšiemu úspechu sa tešili skladby z pera Jormu Kaukonena a Marty Balina, If You Feel a Ice Cream Phoenix. V tomto duchu sa niesol aj album Bless It´s Pointed Little Head, ktorý bol záznamom z koncertného vystúpenia.

Dvaja členovia Jorma Kaukonen a Jack Casady nenašli plnohodnotné vyžitie v skupine a tak si v lete 1968 založili ďalšiu kapelu Hot Tuna, v ktorej popri práci v pôvodnej skupine pôsobili takmer desať rokov.

Tretieho augusta 1968 sa spolu so skupinou Grateful Death sa zúčastnili prvého festivalu v Costa Mesa na ktorom hrali pred stotisícovým publikom. Prelom a výrazný celosvetový úspech však prichádza až po absolvovaní festivalu Woodstock v auguste 1969. Úspech festivalu v Altamonte výrazne naštrbila výtržnosť ochrankárov Hells Angels, ktorí napadli okrem mladého novinára aj Marty Balina. K väčším zraneniam však našťastie nedošlo. Tento incident však nebol prvým. Na ich koncertoch sa o väčšinu z nich zaslúžila Grace Slick, ktorá dávala jasne najavo svoj rasový postoj propagáciou spolku White Power. Nepríjemnostiam s políciou sa nevyhol ani Jack Casady, ktorého polícia v máji zatkla za fajčenie marihuany v neworleanskom hoteli. Odpykať si musel dva a pol roku podmienečného trestu.

Napriek tomu, že album Volunteers sa stal ich najpolitickejšie ladeným dielom jeho úspech je nad očakávanie veľký a to nielen v Spojených štátoch amerických, ale aj v konzervatívnejšom Anglicku. Album sa roku 1981 dočkal reedície a spolu s albumom Crow Of Creations vyšiel ako dvojalbum pod názvom Rock Galaxy. Po jeho vydaní si v skupine zmenili bubeníci. Za bicie si namiesto Spencera Drydena sadá Joey Covington a prichádza aj posila v osobe huslistu Papa John Creacha. V tejto zostave doplnenej o Jerryho Garciu, Davida Crosbyho a Grahama Nasha vydávajú v roku 1970 album Paul Kantner & Jefferson AirplaneBlows Aganist The Empire. Jeho neskoršia reedícia vychádza pod názvom Jefferson Starship.

V apríli sa Grace Slick dostala aj do Bieleho domu na pozvanie dcéry prezidenta Nixona, Tricie. Pani prezidentová však nebola nadšená jej názormi na LSD výsledkom čoho bolo, že ďalšie pozvanie už nedostala. 13. mája 1971 speváčka pod vplyvom marihuany so svojím Mercedesom narazila do múru sanfranciského Golden Gate Parku. Následné nahrávanie albumu Bark muselo byť odložené.

V januári 1971 sa Grace Slick narodila dcéra Chian, ktorej otcom bol Paul Kantner. Apríl toho istého roku však skupinu opustil Marty Balin, ktorý sa však o štyri roky neskôr do skupiny opäť vrátil. Zostávajúci členovia sa po nezhodách lúčia s nahrávacou spoločnosťou RCA v ktorej dovtedy vydávali a rozhodli sa založiť si vlastnú nahrávaciu firmu pod značkou Grunt. Nasledujúce obdobie, ktoré malo teoreticky skupinu skĺbiť nakoľko jej popularita už dosiahla svoj vrchol sa však nieslo v znamení neustálych personálnych zmien.

V roku 1972 nahrávajú Paul Kantner a Grace Slick svoj samostatný album Sunfinger a sólový album vydáva aj Papa John Creach. Skupina ako taká fungovala iba na koncertoch. Záznam jednej z nich vyšiel v roku 1973 pod názvom 30 Seconds Over Winterland. Po jeho vydaní si dvojica Kantner a Slick pribrala na nahrávanie albumu Baron Von Tolloth And The Chrome Nun, gitaristu Davida Frieberga. Skoro každý z členov skupiny sa venoval iba práci na svojich projektoch a skupina stagnuje.

19. marca 1974 na základoch nefungujúcej skupiny vzniká nová skupina, ktorej dali jej členovia názov Jefferson Starship. Skupina funguje v zložení Grace Slick, Paul Kantner, bubeník John Barbata, ktorý odišiel zo skupiny The Turtles, gitarista Craig Chaquico, Marty Balin, a basgitarista Pete Sears. O dva mesiace však toto zloženie opúšťa zakladateľ pôvodnej skupiny Paul Kantner. Ešte s jeho účinkovaním vychádza najúspešnejší album tejto formácie Miracle, ktorý sa dostáva na úplný vrchol americkej hitparády. O niečo slabšie dopadli albumy Jefferson Starship – Spitfire a Earth. Medzi singlové hity sa zaradili skladby Count On Me a Runaway.

Ani táto zostava však nemala trvalejší charakter. V ostatnej zostave boli vokalista Mickey Thomas, bubeník Don Baldwin, Craig Chaquico, basgitarista Brett Bloomberg a klásveák Mark Morgan. Napriek tomu, že z pôvodnej skupiny už neostalo nič a 29. decembra 1975 odišla aj najvýraznejšia postava Grace Slick, vďaka dobrému imidžu starej skupiny sa album Freedom At Point Zero tešil značnej popularite. Je samozrejmé, že po prípadoch ako bol tento, bolo len otázkou času, kedy prídu na rad súdne spory o názov skupiny. Aj keď sa niektorí jej pôvodní členovia na čas do skupiny vždy vracali zaneprázdnený súdnymi spormi nedokázali sa sústrediť na prácu a skupina len živorila.

Výsledkom týchto súdnych sporov bol nový názov skupiny Starship, ktorá opäť prerazila do hitparád hitom We Built This City. Úspešný je aj album Knee Deep In The Hoopla a singel Sara, ktorý sa dostáva tiež na prvé miesto americkej hitparády. Jednoznačne však možno povedať že tieto skladby majú s pôvodnou skupinou Jefferson Airplane spoločné iba slovko Starship. Jej zvuk je už úplne o niečom inom. V roku 1987 sa dostávajú do hitparád nielen v USA, ale aj v Anglicku a Európe hitom Nothing´s Gonna Stop Us Now, ktorá sa stala aj soundtrackom filmu Mannequin a skladbou It´ Not Over.

Pôvodná zostava Grace Slick, Paul Kantner, Jorma Kaukonen a Jack Casady, ku ktorým sa po roku pridal aj Marty Balin a Karl Aronoff sa znova spojili dohromady pod pôvodným názvom Jefferson Airplane a pod značkou Epic vydali album Jefferson Airplane. Postupne vydali svoje staršie skladby a na rad sa dostal aj záznam živého koncertu z festivalu v Monetery (1967) a Woodstocku (1969). Na výraznejšie nové hity sa však nezmohli, a tak nasledujúcich desať albumov je iba zbierkou ich najväčších hitov. Ostatným nový dielom je zrejme iba album Windows Of Heaven z roku 1998.

16. apríla v roku 1999 zomiera vo veku 52 rokov jeden z členov pôvodného zoskupenia Skip Spence v sanfranciskej nemocnici po jedenásťdňovej hospitalizácii. Príčinou jeho smrti bolo nadmerná konzumácia alkoholu a s ňou spojená schizofrénia.

Množstvo hudobníkov striedajúcich sa v skupine zanechalo svoju pečať na jej tvorbe. Väčšina fanúšikov skupiny však za ozajstný Jefferson Airplane považuje skupinu do roku 1970. Jej štýl sa v nasledujúcich rokoch výrazne zmenil.

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]