Rasizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Americký černoch môže piť iba vodu z nádoby s označením "pre farebných", 1939, Oklahoma City.

Rasizmus je nevedecké učenie o nerovnosti ľudských rás.

Rasistické názory v minulosti v niektorých prípadoch viedli ku genocíde, vyhladzovaniu príslušníkov inej rasy.

Orientalista a diplomat Joseph Arthur de Gobineau (1816 - 1882) tvrdil, že miešanie rás vedie k neschopnosti udržať pokrok, pretože existujú tzv. vyššie a nižšie rasy. Najvyššou rasou je podľa neho biela, najnižšou černošská, úpadok ľudstva je spôsobený degeneráciou najvyššej rasy, podobné stanoviská zastával aj britský anatóm Robert Knox (1798 - 1862). Rozvinutie myšlienok Arthura de Gobineaua je možné nájsť v diele Základy XX. storočia, ktorého autorom je v Nemecku žijúci anglický spisovateľ a filozof Houston Stewart Chamberlain (1855 - 1927). Ten označil za najvyššiu rasu národ nemecký - protipólom bola rasa židovská - a tvrdil, že medzi vyššími a nižšími národmi musí dôjsť ku konečnému zúčtovaniu.

O politike rasistických organizácií hovoria výsledky 2. svetovej vojny. Rasistická, fašistická a nacistická ideológia však nie je mŕtva ani dnes, aj po roku 1945 sa niektoré štáty riadili alebo riadia týmito myšlienkami, napríklad Juhoafrická republika alebo Zimbabwe. Na konci 20. storočia sa objavil rad menších skupín a politických strán s rasistickými myšlienkami a ideológiami, ktoré sa udržujú a šíria po celom svete.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]