Nepotizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Nepotizmus (z lat. nepos = synovec) označuje systém obsadzovania funkcií, v ktorom sú preferovaní príbuzní (prípadne priatelia či iné – napríklad obchodne spriaznené osoby) oproti ostatným, nezriedka lepšie kvalifikovaným kandidátom.

Táto prax sa rozšírila v cirkevných kruhoch počas stredoveku, kedy významní činitelia (biskupi, pápeži) nominovali svojich blízkych príbuzných – či už synovcov alebo vlastné nemanželské deti vychovávané ako „synovci“ (odtiaľ názov) – do významných hodností, často v útlom veku a bez dostatočnej kvalifikácie. Najznámejším prípadom nepotismu je nominácia dvoch synovcov pápežom Kalixtom III. za kardinálov, z ktorých sa jeden tiež stal pápežom pod menom Alexander VI.. Ten potom nominoval za kardinála brata svojej milenky, ktorý následne nastúpil na pápežský stolec ako Pavol III. a tiež nominoval dvoch zo svojich synovcov za kardinálov – fakticky tak bola utvorená cirkevná kvázidynastia.

V súčasnosti sa termín používa predovšetkým v súvislosti s politikou pri neočakávanom nominovaní určitej osoby do vyššej funkcie, ktorého príčinou je iba politické postavenie niektorého z jej príbuzných. Nepotizmus má svoju širšiu obdobu v klientelizme, ktorý sa orientuje aj na iné, ako len pokrvné príbuzenské vzťahy a okrem obsadzovania funkcií pozná aj iné spôsoby profitovania.