Klientelizmus

Klientelizmus (alebo klientský systém, v Spojenom kráľovstve "old school tie", "old boys club", "old boys network", alebo príbuzne anglicky cronyism) je konflikt záujmov zväčša u verejných činiteľov, ktorý vzniká uprednostňovaním ponúk a záväzkov zo strany priateľov, kamarátov, kolegov či rodinných príslušníkov, kedy súčasne odmietajú dohody so vzťahovo neutrálnymi osobami, ktorých ponúkaný produkt je ale rovnako kvalitný alebo ešte aj kvalitnejší. Pri klientelizme je zameranosť na budovanie osobných záväzkov, vzťahov, konexií a známostí tak výrazná, že funguje na úkor kvality a ekonomickej úspornosti odvádzanej práce. Klientelizmus je negatívny jav v každej modernej a demokratickej spoločnosti.

Pri klientelizme sa rozdeľovanie funkcií, pracovných pozícií, tovarov, služieb alebo grantov neuskutočňuje podľa neutrálnych a neosobných pravidiel (napríklad právo trhu, rozhodovanie sa podľa skutočnej a objektívnej kvality produktu a pod.), ale na základe priateľských alebo iných osobných vzťahov. Zvyčajne ide o uprednostňovanie a zvýhodňovanie tých, voči ktorým sa niekto cíti byť zaviazaný, alebo ide o uprednostňovanie a zvýhodňovanie niekoho s cieľom zaviazať si ho dobudúcna. Tieto vzťahy môžu vytvárať ucelenú sieť, ktorá ak je dostatočne široká a silná, môže brzdiť ekonomický a kutúrny rozvoj celej spoločnosti.

Účastníci klientelistického konania vytvárajú medzi sebou klientelistické vzťahy. Klientelistický vzťah môže nadobudnúť formu pevného a starostlivo pestovaného vzťahu naplneného vzájomnou oddanosťou (napríklad mafiánska skupina, či súdržná rodina). Sprievodným znakom klientelistického vzťahu bývajú rôzne zvyky a rituály v správaní jeho členov. Ich sociálnou úlohou je okrem iného zoceľovať klientelistický vzťah a skupinu voči možným pokusom o ich rozbitie.

Formy klientelizmu

Jednou z najbežnejších foriem klientelizmu je rodinkárstvo – tzv. nepotizmus. V straníckej politike je klientelizmus častý kvôli udeľovaniu funkcií na základe politickej príslušnosti. Klientelistický charakter môže mať aktivita manželských párov (napríklad manžel je ústavný činiteľ a manželka prepiera špinavé peniaze, ktoré manžel získal vďaka svojej politickej moci). Podobne funguje aj vzťah medzi rodičmi a ich deťmi. Klientelistické jednanie je bežné v organizovanom zločine. Z hľadiska štuktúry klientelistických vzťahov v mafii mafie možno badať rozlíšenie na najlojálnejšie jadro – tzv. rodina – a na širšiu oblasť sekundárnych vzťahov. Tie mafia "chápadlami" sami svojej aktivity vytvára buď násilne, alebo na podnet občanov, ktorí majú záujem spolupracovať s mafiou. Jednou z foriem klientelizmu je aj protekcia. Častá je u už spomínaného rodinkárstva. V protekcii ide v podstate o vzťah medzi nerovnako silnými partnermi, kde silnejší ochraňuje slabšieho. Ak ide naopak o dvoch rovnocenných partnerov – za normálnych okolností vzájomne si konkurujúcich subjektov – klientelizmus môže viesť k vzniku kartelových dohôd a syndikátov.

Klientelizmus a korupcia

Klientelistický vzťah je deformácia a východisko pre ďalšiu deformáciu – pre korupciu. Klientelizmus je spúšťačom korupčného biznisu a umožňuje získať značné zdroje na ďalšie korumpovanie. Keďže klientelizmus má na korupciu veľmi úzke prepojenie, zvykne sa s ňou stotožňovať. Klientelizmus je prakticky variantou korupcie. Je to jednanie očakávajúce od druhej strany protislužbu, ktorá môže ale zároveň aj nemusí mať peňažný (ako pri korupcii) charakter. Klientelizmus rovnako ako aj korupcia počítajú s peňažným prospechom. Klientelizmus však o niečo viac vníma potrebu udržiavať klientelistický vzťah, pretože ho chápe ako hodnotu, ktorá je cenná aj sama osebe. Namiesto výberu zisku zo vzťahu uprednostňuje znovuinvestovanie do udržiavania vzťahu samotného. Uspokojí sa aj s menšími výnosmi, tie sú ale "poistené" lepšie a na dlhú dobu.

Klientelizmus môže byť zhubnejší ako uplácanie

Klientelizmus je oproti peňažnej korupcii zhubnejší pre spoločnosť v tom, že ho možno ľahšie utajovať. Peňažné úplatky priamej finančnej korupcie možno stopovať, vecne dokladovať a tým pádom aj trestno-právne ošetrovať efektívnejšie, ako nepeňažné "dohody", "výmeny", či "priateľstvá". Klientelistický vzťah sa dá úspešne maskovať napodobňovaním normálneho medziľudského vzťahu a tým pádom aj zlo, ktoré je klientelizmom páchané, ľahšie unikne pred zákonom. Klientelizmus môže byť aj ťažšie vykoreniteľný, pretože chorobné a nečestné vzťahy – rovnako ako aj iné vzťahy – majú potenciál zakoreniť sa v psychike jednotlivca hlbšie, než zvyklosť priameho peňažného uplácania.

Klientelizmus a uplácanie ako mediálna téma

Peňažný úplatok môže byť oproti klientelizmu pútavejšou a vďačnejšou témou aj pre novinárov. Reč čísel o množstve peňazí použitých na nekalú činnosť je čitateľovi a divákovi často zrozumiteľnejšia, než reč opisovania komplikovanej siete mocenských vzťahov vybudovaných na klientelizme. Čitateľ má totižto vždy konkrétny vzťah a skúsenosť s peniazmi vo vlastnom živote, ale nemá vždy kontakt a skúsenosť s danou klientelistickou skupinou. Keďže čitateľ a divák nemôže mať na klientelistickú skupinu vždy dosah, nemôže tak vždy porozumieť špecifickej konštelácii (a teda aj miere zla), ktoré klientelistická skupina pácha. Naopak – vždy rozumie reči, či sile peňazí uvedených pod konkrétnym číslom. Uprednostní konzum mediálnych káuz, kde sú známe konkrétne sumy peňazí, pretože si vie vždy konkrétne predstaviť, aký rozdiel by daná medializovaná suma peňazí mohla znamenať pre jeho vlastný život. Z hľadiska žurnalistickej investigatívy môže byť analýza klientelistických vzťahov náročnejšia na čas, mentálnu vybavenosť žurnalistu, ale aj riskantnejšia pre jeho zdravie.

Kombinovanie klientelizmu a uplácania

Klientelizmus je často komplikovanejší a náročnejší na svoje uskutočňovanie, než priame peňažné uplácanie. Budovanie klientelistických vzťahových sietí je psychologicky a časovo náročná úloha. Ľudia však svoju klientelistickú transakciu môžu zjednodušiť kombináciou s peňažným úplatkom. Cesta peňažného úplatku sa použije vtedy, ak sú náklady na budovanie vzťahov a súdružnosti s cieľom získať nečestnú výhodu vyššie, ako sú náklady na bezprostrednú peňažnú kúpu nečestnej výhody. Peniazmi sa dá nečestná výhoda kúpiť okamžite. A tak do značnej miery zbavujú korupčných partnerov nutnosti rituálnej náklonnosti, udržiavania vzťahov a súdružnosti. Priame peňažné ponuky však nemusia byť vždy tolerované. Ak bude spoločnosť nastavená konzervatívne na klientelizmus, tak budú klientelizmus a s ním spojená kultúra, rituály a správanie sa povinne vyžadované aj v prípade, ak je peňažný úplatok na získanie nečestnej výhody samozrejmou a vopred istou súčasťou celej transakcie.

Uzatvorenosť klientelistických skupín

Vstup na korupčný trh je však niekedy paradoxne sťažený a to kvôli súdržnosti klientelistických skupín. Elitná, či monopolná pozícia im môže vyhovovať viac, ako "vstupné" od možného kandidáta. S novým členom by sa nutne museli deliť o svoj zisk. Príliš veľký počet členov v skupine by viedol aj ku vnútornému konkurenčnému boju a tak by sa u starých členov skupiny mohol vytratiť pocit stáleho a zaručeného "ryžovania". Členovia sa niekedy radšej uspokoja s nižším a stabilným ziskom, ako by mali zariskovať tým, že by prijali nového člena. Ten by síce mohol "rozhýbať starý podnik". Ale vďaka priebojnosti by mohol zároveň ohroziť aj funkcie a pozície starších členov skupiny.

Klientelizmus preto podnecuje elitaristické zmýšľanie a monopolné usporiadanie. Túžba po výsadnom postavení môže vystupovať nezávisle od peňažných záujmov. Každý, kto sa raz dostane do istej elitnej pozície, môže chcieť, aby skupina nových členov už prestala prijímať. A to bez ohľadu na to, či by kandidát na členstvo prostriedky na jeho "kúpenie si" mal alebo nemal. Kandidát na členstvo v klientelistickej skupine tak ostane odstavený mimo hry. Aj v prípade, keby mal relatívne lepšie finančné zázemie ako pôvodní členovia skupiny.

Zapojenie sa do klientelistickej siete potom nebude závisieť od výšky ponúkaného úplatku, ale hlavne od záruky spolupatričnosti a lojality prisľúbenej do budúcna. Takáto obozretnosť pri "nábore" nových členov zaručuje stabilitu klientelistickej skupiny. Do značnej miery eliminuje nutnosť priamych peňažných úplatkov. Napríklad niekto dostane štátnu dotáciu len vďaka svojej známosti. Nebude k tomu k tomu treba ponúknuť žiaden úplatok a tak riskovať odhalenie, pretože spolučlenstvo v exkluzívnom vzťahu bude prinášať obom automatický a dobre maskovateľný profit.

Klientelizmus vo feudalizme verzus korupcia v kapitalizme

Vzájomný vzťah klientelizmu a korupcie možno dobre analyzovať na základe rozdielov v sobášoch uzatváraných vo feudalizme a kapitalizme. Sobáše sa v minulosti uzatvárali častejšie z ekonomických dôvodov. Keďže vo feudalizme sa bohatstvo sa viazalo takmer výhradne na šľachtický stav, sobáš s iným šľachticom zabezpečil automaticky aj bohatého partnera. Posun nastáva s príchodom kapitalizmu. V kapitalizme smie bohatstvo a ním kúpené privilégiá a status získať prakticky každý a nielen príslušník úzkej šľachty. A tak ani klientelistická sieť v kapitalizme nie je viazaná výhradne na príslušníkov šľachtického stavu, ale prístupná je teoreticky každému, kto disponuje peniazmi.

Klientelistická spoločnosť

Ak je do siete klientov zapojená osoba reprezentujúca verejný záujem, vyvoláva to deformáciu verejného sektora. Hlavne v politickej sfére je klientelizmus prostriedkom na osobné obohatenie sa či získavanie financií pre ďalšie uskutočňovanie vlastnej politiky. Deje sa to prostredníctvom politickej strany samotnej alebo prostredníctvom spriaznených firiem, napríklad výmenou za zvýhodnený prístup k moci. Živnou pôdou pre vznik klientelizmu býva často štátna ale aj podniková byrokracia. Prepojenia siete klientov môžu byť silné až do takej miery, že môžu spochybňovať viaceré piliere demokratického zriadenia – právo zákona, rovnosť pred zákonom a rovnosť príležitosti. Typickým znakom vyhroteného klientelizmu je, keď sa spoločnosť polarizuje na stíhateľných a nestíhateľných. Pri klientelizme je voči záujmovo a ekonomicky silným skupinám veľmi ťažké zasiahnuť, pretože majú rozvetvenú a pevnú sieť komplicov. Ich etika a morálka im dovoľuje, aby si svojich protihráčov "kúpili" či zastrašili. Používajú na to aj oficiálne ustanovené štátne orgány. Ak sa podarí vytvoriť silnú klientelistickú skupinu, zakročiť voči nej môže byť aj zdraviu nebezpečné. Kto sa pokúša ohroziť záujmy a zisky silných klientelistických sietí alebo kto bojuje proti nim a ich korupcii, môže očakávať silný odpor. Získavanie kompromitujúcich informácií a usvedčujúcich dôkazov hovoriacich o niektorej klientelistickej skupine často slúži ako nástroj na vymáhanie ďalších záväzkov, resp. na vydieranie. Tak sa môže vytvoriť dobre prosperujúci trh s citlivými informáciami. Do klientelistického kolotoča bývajú nezriedka zapojené aj štátne spravodajské služby.

Klientelizmus a politický lobing

Klientelistické siete tradične vznikajú vďaka podpore politických strán, pretože práve politické strany majú silný dosah na jednotlivé zložky právnej a ekonomickej moci štátu. Záujmové skupiny často podporujú viac politických strán a to aj vtedy, keď sú si navzájom súpermi alebo keď zastávajú opačnú stranu politického spektra. Záujmové skupiny tak konajú preto, aby si zaistili svoje záujmy pri rôznych teoreticky možných kombináciách vládnucej koalície. Klientelistický kolotoč je zložitý v tom, že hráči politických strán sú často vystavení záujmom a lobingu viacerých protichodných skupín.

Klientelizmus a deformácia ekonomického prostredia

Klientelizmus vnáša do ekonomických vzťahov prvok iracionality. O tom, kto sa k obmedzeným zdrojom, tovarom alebo službám dostane, nerozhoduje ani trh, ani objektívna kvalita výrobku a ani objektívny talent či usilovná práca. Skôr rozhoduje to, kto k akej sieti alebo skupine patrí. V tradičných spoločnostiach tvorili klientelistické vzťahy kostru ich sociálneho systému, ale v modernej západnej spoločnosti sa stávajú patologickým javom a príznakom zaostalosti. Porušujú princíp dvoch druhov rovnosti – rovnosť príležitosti a princíp rovnakého prístupu k výmenným trhovým vzťahom. Ak sú tieto dva princípy v moderných spoločenských systémoch nefunkčné, dochádza k spoločenskúmu úpadku skôr, než by to bolo v prípade, keby sa klientelizmus vyskytol v primitívnejšom spoločenskom usporiadaní.

Klientelizmus a úpadok ekonomickej morálky

Klientelizmus je vážnou prekážkou kultúrneho a ekonomického života vtedy, keď sa stane širokou tolerovanou zvyklosťou. Ak sa podnikateľská vrstva a aj ostatné obyvateľstvo prikláňa ku klientelizmu, vyvoláva to deformáciu ekonomických vzťahov a ekonomika zaostáva alebo upadá. Tým, že ľudia nemajú šancu preniknúť do vyššie situovaných spoločenských skupín, tým v nich slabne nádej na úspešnú osobnú kariéru. Ak sú naopak členom vyššej spoločenskej skupiny, "zatvárajú dvere" pred inými. V zaistenej funkcii potom nemajú záujem o podporovanie konkurenčného správania sa. Tým, že odstránia konkurenciu, tým prestávajú byť zdravo súťaživí a lenivejú. Klientelizmus podporuje motiváciu typu "rent seeking" na úkor motivácie typu "profit seeking". To znamená, že namiesto vytvárania bohatstva alebo iných hodnôt sa člen klientelistického kolotoča sústreďuje skôr na kontrolu už jestvujúceho "balíka". Vytráca sa zodpovednosť za tvorbu resp. zveľaďovanie bohatstva. Ľudia sa miesto toho orientujú na jeho rozdeľovanie, či jednoducho povedané "rozkrádanie". Tento parazitický postoj sa môže preniesť do celej spoločnosti. Nižšie vrstvy tak budú robiť preto, lebo nemajú nádej na úspešnú kariéru založenú na usilovnej práci alebo talentovanosti. Tí, ktorí sú naopak elitou, tí tak budú robiť preto, lebo väčšinu svojej energie musia vynakladať na udržanie si svojej funkcie. Spoločnosť okrádajú tým, že namiesto toho aby pracovali, všetko svoje úsilie venujú iba udržaniu si svojej pozície a profitovaniu z nej.

Postoj "byť s každým zadobre"

Pri klientelizme treba hrať a taktizovať na viaceré strany omnoho častejšie než v zdravom demokratickom usporiadaní. Napríklad silné lobingové skupiny si budú chcieť zabezpečiť svoje postavenie tým, že budú rokovať s rôznymi politickými strami, ktoré sú si inak protichodné. Cieľom tejto taktiky je presadenie svojich záujmov pri každej možnej mocenskej koalícii. Typickým vyjadrením tejto tendencie je fráza "byť s každým zadobre". Snaha "byť s každým zadobre" je v prirodzených medziľudských vzťahoch pozitívnym javom. V klientelizme však ide často len o predstieranie úprimného vzťahu voči druhej osobe. Snaha byť zadobre so všetkými je v úplne podriadená ekonomickému cieľu. Takáto stratégia konania sa často mení na vžitú zvyklosť, ktorá potom trvalo deformuje život jednotlivca aj spoločnosti. Degenerácia začína tak, že jedinec začne svoj ekonomický záujem spájať s predstavou o nutnosti budovať a udržiavať s ekonomickými partnermi nadštandardné medziosobné vzťahy. Keď je táto predstava dostatočne vžitá, jedinec očakáva klientelistickú ponuku zo strany klientelistických skupín automaticky.Jeho vygumované myslenie akceptuje nakoniec len kontrakt sprevádzaný ritálmi náklonnosti bez ohľadu na to, že existujú aj iné subjekty, ktoré klientelisti s ponukou oslovia taktiež. Prestáva mu záležať na kvalite a ekonomickej racionálnosti daného projektu a nedokáže rozlíšiť svoju pracovnú a súkromnú rolu. V klientelisticky ladenej spoločnosti je účastník ekonomickej výmeny nútený svoj ekonomický záujem sprevádzať demonštrovaním lásky či priateľského postoja. A naopak – ak pociťuje vo svojom živote skutočnú lásku a prítomnosť prirodzených vzťahov – je nútený vravieť o tejto svojej stránke života rečou budovania si siete ekonomických vzťahov. Do svojich vzťahov je nútený vnášať ekonomický záujem, pretože ani jeho sociálne okolie nedokáže akceptovať medziľudský vzťah očistený od ekonomickej vypočítavosti.

Vnášanie postoja "byť s každým zadobre" do pracovného zamerania zbavuje prácu jej ekonomického zmyslu a v konečnom dôsledku to znižuje jej produktivitu. Človek si totiž nevyberá len podľa zásady slobodného rozhodnutia pre lepší produkt, ale prijíma aj horší produkt, pretože je k tomu nútený písanou či nepísanou dohodou o zachovaní dobrého a nekonfliktného vzťahu so svojím obchodným partnerom. Otroctvo takéhoto konania môže v účastníkovi klientského systému dodatočne vyvolávať pocit odporu až nepriateľstva voči obchodnému partnerovi. Účastník sa však otvorene prejaviť nemôže a proti srsti je povinný predstierať priateľstvo. Jednou z najdegradovanejších a veľmi častých foriem predstierania dobrého vzťahu sa potom stáva podlízavosť.

"Známy" v klientelizme

Psychologické riziko klientelizmu nespočíva v ekonomickom jednaní indivídua. Riziko spočíva v nesprávnom kombinovaní ekonomickej aktivity a aktivity v oblasti medziľudských vzťahov. Nevydareným kombinovaním týchto dvoch rozličných oblastí života môžu vznikať "polovzťahy", ktoré síce majú masku dobrej kvality, ale sú povrchné, nejednoznačné, dvojtvárne a frustrujúce. Terminologickým symbolom klientelistického vzťahu je slovo "známy". Označuje vlažný a neosobný vzťah, ktorý je navyše aj nezdravý z hľadiska psychohygieny. Primárnym účelom vzťahu vybudovaného na mašinérii klientelizmu je nájsť kanál uplatnenia pre vlastné ekonomické ciele. Slovo "známy" v prípade klientelizmu postráda význam konkrétneho medziľudského vzťahu. Skôr odkazuje na príslušnosť k istej "kaste" či skupine ľudí z "klientely". Slovo "známy" je potom často používané len na označenie osoby, ktorú plánujeme vmestnať do nášho plánu vytvoriť si klientelistický vzťah. Známy sa potom často vníma len ako anonymný a neosobný objekt, s ktorým nedošlo k nadviazaniu plnohodnotne úprimného vzťahu. Snaha získať "známeho" má za cieľ hlavne ekonomický profit. Chýba vnímanie partnera ako ľudskej bytoti zasluhujúcej si osobitú pozornosť a lásku.

Súhrnné riziká a dôsledky

Dôsledkom životného štýlu založeného na klientelizme je zakrpatenie schopnosti rozlíšiť a oddeliť potrebu lásky od potreby ekonomickej aktivity. Násilné zmiešavanie potreby lásky a ekonomického záujmu môže viesť k strate uvedomenia si vlastného osobnostného základu, k strate vlastnej identity a vo vyhrotených prípadoch aj k narušeniu psychiky. Snaha budovať si zároveň kvalitné medziľudské vzťahy a zároveň vyvíjať ekonomicky racionálnu činnosť môže viesť v klientelistickom životnom štýle k polovičatosti v oboch oblastiach. Výsledkom bude jednak slabo rozvinutá sieť skutočných a plnohodnotných medziľudských vzťahov ako aj objektívne nízka efektívnosť vlastného ekonomického jednania. Takíto jedinci prispievajú k celkovému hospodárskemu úpadku štátu. Dochádza aj k znižovaniu subjektívneho pocitu šťastia zo života v spoločnosti.

Externé odkazy

• http://www.transparency.sk