Manželstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Manželstvo je vzťah medzi osobami (obyčajne intímny a sexuálny), ktorý má štátne, spoločenské alebo cirkevné uznanie. Často sa vytvára prostredníctvom zmluvy alebo občianskoprávneho konania. Na Slovensku zákon č. 36/2005 definuje manželstvo ako „zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom“.

Obrad uzatvorenia manželstva sa nazýva sobáš. V tradičnom ponímaní je základnou funkciou manželstva založenie rodiny.

V niektorých krajinách (obzvlášť moslimských) je legálna polygamia, teda manželstvo muža s viacerými ženami. Vzácne sa vyskytuje manželstvo ženy s viacerými mužmi. V niektorých krajinách (napr. Španielsko, Kanada, ale nie na Slovensku) je možné uzavrieť manželstvo medzi dvoma osobami rovnakého pohlavia, v iných krajinách je možné uzavrieť registrované partnerstvo, veľmi podobné manželstvu.

Formy manželstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • monogamické – spolužitie s 1 partnerom
  • polygamické – spolužitie s viacej ako jedným partnerom (tento termín sa často používa aj v zmysle polygynia), bigamia
  • skupinové manželstvo - spolu žijúci väčší počet mužov a žien (polygamné skupinové manželstvo)

Formy uzavretia manželstva[upraviť | upraviť zdroj]

Manželstvo je možné podľa slovenského práva uzavrieť dvoma formami:

  • Občiansky (civilný) sobáš je prehlásením o uzavretí manželstva pred orgánom štátu. Orgánom štátu v tomto prípade môže byť obecný úrad poverený viesť matriku; úrad, ktorý plní jeho funkciu (matričný úrad), poprípade aj nematričný obecný úrad, pokiaľ je jeden zo snúbencov prihlásený k trvalému pobytu v jeho správnom obvode. Manželstvo sa uzatvára v mieste určenom úradom pre konanie slávnostných obradov. Uzavrieť manželstvo na ktoromkoľvek vhodnom mieste môže povoliť matričný úrad, do ktorého správneho obvodu toto miesto spadá. Takýmto miestom môže byť napríklad aj stanica metra alebo dno rybníka. V prípade manželstva uzatváraného v cudzine môže byť orgánom zastupiteľský úrad Slovenskej republiky.
  • Cirkevný sobáš je prehlásením o uzavretí manželstva pred autoritou registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Manželstvo sa uzatvára v mieste určenom predpismi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti pre náboženské obrady alebo náboženské úkony.

Na slovensku civilný a cirkevný sobáš sa navzájom právne rešpektujú. Po uzavretí občianskeho sobáša je možný aj obrad cirkevný, pokiaľ je to medzi tými istými osobami (ten istý muž a ta istá žena). Cirkevný obrad medzi inými osobami (ten istý muž a iná žena, resp. iný muž a tá istá žena) nie je bez predchodzej rozluky možný. Po uzavretí cirkevného sobáša nie je potrebné (ale ani možné, pretože sa právne rešpektujú) uzavrieť sobáš občiansky.

Práva a povinnosti manželov[upraviť | upraviť zdroj]

Manželstvo obvykle prináša práva a povinnosti manželom, ktoré sa týkajú výchovy detí, spoločného vlastníctva, sexuálneho chovania, príbuzenských väzieb, členstva v kmeni, vzťahu ku spoločnosti, dedičstvu a láske. V špecifických prípadoch manželstvo tiež ustanovuje právne otcovstvo dieťaťa ženy alebo právne materstvo dieťaťa otca. Manželstvo je tradične jedným z požiadaviek na založenie rodiny, o čo sa opiera aj fungovanie spoločnosti. Manželstvo tak neslúži iba manželskému páru, ale tiež záujmom detí a spoločnosti.

V židovstve, islame a kresťanstve je manželstvo tradične nevyhnutným predpokladom pre pohlavný styk. Sexuálne vzťahy pred manželstvom nie sú v kultúrnych oblastiach týchto náboženstiev podporované, lebo je považované za smilstvo[chýba zdroj]. Ešte menšej priazni sa tešia sexuálne vzťahy mimo manželstva (cudzoložstvo) ako porušenie manželskej vernosti.

Ukončenie manželstva[upraviť | upraviť zdroj]

Manželstvo končí v obvyklom prípade smrťou jedného z manželov. Manželstvo môže podľa zákona v prípade nutnosti ukončiť rozvodom súd. Ďalším spôsobom je anulácia manželstva, keď sa domnelé manželstvo prehlási za neplatné od začiatku.

Židovské pojatie manželstva[upraviť | upraviť zdroj]

Manželstvo je v židovstve základným kameňom pre naplnenie prvého prikázania, totiž „Buďte plodní a množte se“ (Gn).

Manželstvo v Starom zákone[upraviť | upraviť zdroj]

Manželstvo Starý zákon spája so stvorením človeka. Ide o zväzok pohlavne rôznych, avšak rovnocenných a rovnoprávnych osôb podľa poriadku, ktorý je daný od počiatku (Gn 1,27n.). Manželstvo je zmluvou, ktorá má ako primárny zámer zaistiť pokračovanie rodovej línie muža. Manželstvo kladie rôzne požiadavky na muža a ženu: muž môže porušiť iba cudzie manželstvo, žena iba manželstvo vlastné. Starý zákon nepozná záväzok monogamie a manželstvo je rozlučiteľné. Bezženstvo (či celibát) je Starému zákonu cudzie.

Ketuba (židovská svadobná zmluva)[upraviť | upraviť zdroj]

Ketuba je židovská svadobná zmluva, ktorá sa používa už tisícročia. Bola a stále je dôležitým dokladom židovského manželstva. Má význam nielen spoločenský, ale predovšetkým právny. Spočiatku slúžila ako zákonná ochrana pre ženu v prípade, že by ju muž zapudil, rozviedol sa s ňou, alebo keby ovdovela. Išlo predovšetkým o finančné zaopatrenie a právo ženy na časť manželovho majetku. Dodnes sa do ketuby zaznamenáva finančný obnos, ktorý stanoví novomanžel a ktorý sa žene vypláca po jeho smrti alebo ktorý sa musí vyplatiť v prípade rozvodu. Minimálna doporučená čiastka je obnos, z ktorého by rozvedená žena mohla žiť prinajmenšom po dobu jedného roku alebo podľa zvykového práva tretina majetku. V neskorších dobách bola svadobná zmluva rozšírená o ďalšie opatrenia týkajúce sa tiež spoločného života manželov (muž má povinnosť svoju ženu živiť, šatiť, vykúpiť ju, ak by bola unesená, zaistiť jej lekára a pod.). Pri svadobnom obrade potvrdzuje muž svojim podpisom platnosť zmluvy a potom, čo sa podpíšu aj dvaja prítomní svedkovia, muž obradne odovzdáva ketubu svojej žene. Ketuba je teda platný dokument právne ochraňujúci ženu, ktorý u seba žena ponecháva po celú dobu manželstva. V prípade, že muž nedodrží to, k čomu sa vo svadobnej zmluve zaviazal, má žena právo sa obrátiť na židovský súd, tzv. bejt din. Pokiaľ bejt din zistí, že je žena v práve, môže na jej žiadosť povoliť rozvod manželstva.

Kresťanské pojatie manželstva[upraviť | upraviť zdroj]

V kresťanstve je manželstvo právoplatným spojením muža a ženy za účelom telesného a duchovného spoločenstva. Väčšina kresťanov ju uznáva za jednu zo sviatostí.

Sviatosti (Rímskokatolícka cirkev)
Sviatosť krstu | Sviatosť birmovania | Oltárna sviatosť | Sviatosť zmierenia | Sviatosť pomazania chorých | Sviatosť kňazstva | Sviatosť manželstva

Manželstvo v Novom zákone[upraviť | upraviť zdroj]

Ježiš Kristus považuje manželstvo za ustanovené Hospodinom, za trvalé spojenie jedného muža a jednej ženy. Žena má v manželstve rovnoprávne postavenie zaistené príbehom o stvorení (Mk 10,6-9; Mt 19,4n.). Manželstvo má podľa Nového zákona svoje miesto v dejinách spásy a vzťah muža a ženy je podľa neho predobrazom vzťahu Krista a cirkvi (Ef 5,32). Na manželstvo se teda pozerá ako na znamenie milostiplnej Božej vôle (teda ako na sviatosť). Okrem manželstva pozná Nový zákon tiež povolanie k bezvýhradnému sa darovaniu Ježišovi a to bezženským či celibátnym spôsobom života.

Katolícky pohľad na manželstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa katolíckeho učenia sa každé platné manželstvo uzavreté medzi dvomi pokrstenými považuje za sviatosť. Vzťah v manželstve obsahuje v sebe tiež vzťah k Bohu ako k svojmu základu a cieľu a manželstvo je považované za spôsob sprítomnenia Ježiša a cirkvi vo svete (Mt 18,20). Túto sviatosť si udeľujú navzájom priamo snúbenci, kňaz (poprípade diakon) pôsobí iba ako vyžadovaný svedok cirkevného aktu. Základom manželskej zmluvy je teda manželský sľub snúbencov. Pokiaľ neexistujú manželské prekážky, môžu manželstvo prijať všetci pokrstení. Prirodzené manželstvo je v protiklade k sviatostnému manželstvu manželstvom medzi dvomi nepokrstenými. Účinkom manželstva je manželský zväzok, ktorý je svojou povahou výlučný a uzaviera sa na celý život, takže platne uzatvorené a dokonané manželstvo končí až smrťou jedného z manželov.

Prelomovým pre chápanie manželstva sa stal 2. vatikánsky koncil, ktorý sa pokúsil odpútať od právneho pohľadu na manželstvo a vyzdvihol ako hlavný cieľ manželstva vzájomnú lásku manželov vedľa plodenia detí (Gaudium et spes 47-51; Lumen gentium 11).

Manželstvo v kanonickom práve[upraviť | upraviť zdroj]

Kódex kanonického práva stanovuje právne podmienky pre uzavretie sobáša v katolíckej cirkvi. Pre platnú formu uzavretia manželstva sa vyžaduje aktívna účasť farára alebo diakona v mieste uzavretia manželstva a aspoň dvoch svedkov. V nebezpečí smrti je možná účasť iba dvoch svedkov. Táto forma je povinná pre všetkých, ktorí sú v katolíckej cirkvi. Obvyklou prípravou na manželstvo sú zásnuby, poučenie manželov a ohlášky. Dišpenz od manželských prekážok udeľuje diecézny biskup. Medzi tzv. obyčajné prekážky patrí: jednoduché rehoľné sľuby, príbuzenstvo zákonné alebo pokrvné, rozdielnosť vyznaní, neplnoletosť, pohlavná neschopnosť, ešte trvajúci manželský zväzok, rôznosť náboženstva, prijatie sviatosti svätenia, verejné doživotné (rehoľné) sľuby, a i.

Manželstvo v pravoslávnych cirkvách[upraviť | upraviť zdroj]

Manželstvo v pravoslávii je vnímané do značnej miery podobne ako v rímskom katolicizme. Zásadným rozdielom však je, že podľa pravoslávnych sa manželstvo uzatvára požehnaním, ktoré kňaz manželom pri svadbe (tzv. korunovácii) udelí. Na rozdiel od katolíckeho kanonického práva môže cirkev fakticky už neexistujúce manželstvo prehlásiť za mŕtve (napr. v prípade smrti jedného z manželov, pričom smrť môže byť fyzická, morálna (napr. zločin) alebo duchovná (opustenie cirkvi, heréza, nekajúcne zotrvávanie v ťažkom hriechu; dôvodom pre rozvod je podľa Kristových slov cudzoložstvo). Druhý sobáš toho, kto nezavinil rozpad manželstva, je potom možný, avšak v prípade, že uzatvárajú ďalší sobáš obidvaja snúbenci, nekoná sa slávnostný obrad svadby, ale iný obrad, ktorý je viac-menej kajúcou bohoslužbou (ďalšie sobáše sú v súlade s Písmom svätým vnímané ako zhovievavosť k ľudskej slabosti a ako prevencia smilstva).

Manželstvo v protestantských cirkvách[upraviť | upraviť zdroj]

Pre protestantov je manželstvo predovšetkým osobnou voľbou dvoch snúbencov. V protestantskom ponímaní sobáš nie je sviatosť, lebo ho neustanovil Ježiš Kristus. Tým sa však nepopiera jeho dôležitosť, keďže manželstvo je niečo, čo je tu už od stvorenia sveta. Sobáš v kostole je platný aj pre úrady a predchádza mu príprava so sobášiacim farárom - počet stretnutí podľa miestnych zvyklostí. V rámci sobášneho obradu môže byť slúžená aj Večera Pánova - podľa žiadosti a osobného rozhodnutia snúbencov.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Manželství na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]