Zmluva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O pojme zmluva v náboženstve pozri zmluva (náboženstvo)

Zmluva alebo kontrakt je zložený právny úkon, na vznik ktorého treba spravidla aspoň dva prejavy vôle, resp. právne úkony, aspoň dvoch subjektov („zmluvných strán“), a ktorý zakladá určitý (konkrétny) právny vzťah medzi týmito subjektmi.

V širšom zmysle je zmluva jednoducho to, čo sa medzi účastníkmi dohodlo a/alebo samotné dohodnutie sa (teda „dohoda“ [v širšom zmysle]).

Úplné a čiastočné synonymá[upraviť | upraviť zdroj]

Pojem kontrakt je s pojmom zmluva úplne identický, ale používa sa v slovenčine spravidla len v niektorých súvislostiach (spravidla na burze alebo pre väčšie medzinárodné obchodné zmluvy). Treba však upozorniť, že podľa rímskeho práva je kontrakt (len) obligačná zmluva, ktorá bola žalovateľná podľa starého občianskeho práva (ius civile).

Okrem pojmu zmluva sa v právnickej literatúre, v právnych aktoch a napokon aj v právnej praxi možno stretnúť s pojmami dohoda, dohovor (cudzím slovom konvencia) či pakt. Tieto možno v určitom zmysle (a to ak spĺňajú základné charakteristiky zmluvy) chápať ako synonymá pojmu „zmluva“. Slovo pakt väčšinou označuje medzinárodnú zmluvu a v staršom rímskom práve išlo o (len) obligačnú zmluvu, ktorá nebola urobená v určitej právom predpísanej forme (pozri pactum).

Vznik zmluvy[upraviť | upraviť zdroj]

Zmluva sa spravidla realizuje tak, že jedna strana (ponúkajúca alebo oferent) urobí ponuku (ofertu), a ten, komu je ponuka určená, ju prijme (akceptuje).

Zo zmluvy spravidla vznikajú stranám práva a povinnosti (napr. z dodávkovej zmluvy má dodávateľ povinnosť dodať výrobky a odberateľ má povinnosť výrobky prevziať a zaplatiť ich cenu).

Hlavné typy zmlúv[upraviť | upraviť zdroj]

Delenie 1:

Delenie 2:

Delenie 3:

Delenie 4:

Delenie 5:

Delenie 6:

Delenie 7:

Delenie 8:

Delenie 9:

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]