Verejný záujem

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Verejný záujem je všeobecne pojem, ktorý sa uplatňuje najmä vo verejnej politike, verejnej správe, etike a práve a vzťahuje sa na spoločné dobro a spoločenský prospech.[1]

Má skoršie filozofické korene a považuje sa za jadro demokratických teórií vládnutia, často v spojení s ďalšími dvoma pojmami výhodnosť a potreba. Prvýkrát explicitne aplikovaný od začiatku 20. storočia. Verejný záujem rýchlo prijali a spopularizovali právnici zaoberajúci sa ľudskými právami v 60. rokoch 20. storočia a odvtedy bol začlenený aj do iných oblastí, ako je žurnalistika a technológie.

Právna definícia[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku pojem nie je definovaný legislatívne pre všetky prípady.[2] Rôzne zákony ho definujú rôznym spôsobom. Napr. Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme definuje verejný záujem ako: „záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov.“ [3]

Ústavný zákon 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov definuje verejný záujem ako „taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom“.[4]

Zákon 122/2013 Z.z. (o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) ho definuje ako „dôležitý záujem štátu realizovaný pri výkone verejnej moci, ktorý prevažuje nad oprávneným záujmom fyzickej osoby alebo viacerých fyzických osôb a bez jeho realizácie by mohli vzniknúť rozsiahle alebo nenahraditeľné škody.[5]

V správnom práve býva niekedy zjednodušene definovaný ako opak súkromného záujmu alebo záujmu určitej skupiny.[6] Chápanie pojmu verejný záujem však ovplyvňujú aj kultúrne rozdiely a konkrétna situácia. Preto má ako koncept svoje limity.[1] Na obmedzenie alebo zásah do autonómie jednotlivca by sa mal používať len v kontexte splnenia viacerých podmienok.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Sičáková-Beblavá, E., Teoretický pohľad na problematiku konfliktu záujmov. In: Sičáková-Beblavá, E., Nechala, P. (editori), Aby nevládol len súkromný záujem (komparatívna analýza riešenia konfliktu záujmov a odporúčania pre Slovensko). Transparency International Slovensko, Bratislava, s. 9, Dostupné online
  2. a b PÍRY, Martin. Verejný záujem. V Banskej Bystrici : Belianum, 2021. 183 s. ISBN 978-80-557-1907-8.
  3. Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 2003-11-06, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online.
  4. Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 2004-05-26, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online.
  5. Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 2013-04-30, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.
  6. MACHAJOVÁ, Jozefína; SOBIHARD, Jozef; HRNČIAR, Dušan; PIROŠÍK, Vladimír; PIROŠÍKOVÁ, Marica, POMAHAČ, Richard; PRŮCHA, Petr Všeobecné správne právo. 5. aktualizované. vyd. Bratislava : Paneurópska vysoká škola, 2010. 688 s. ISBN 978-80-89447-27-5.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Public interest na anglickej Wikipédii a Veřejný zájem na českej Wikipédii.