Etika

Z Wikipédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Etika je filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá ľudským správaním, skúma morálku alebo morálne relevantné konanie a jeho normy. Slovo etika pochádza z atinského etos, čo v preklade znamená zvyk, názor, charakter, spôsob myslenia. Etika je disciplínou praktickej filozofie. Etika je teoretické štúdium hodnôt a princípov, ktoré usmerňujú ľudské konanie v situáciách, keď je možný výber. Etika sa člení podľa toho, čím (akým prostredím) sa zaoberá, napríklad medicínska etika, etika v obchode, ekonomická etika. Etika vyčleňuje etický kódex. Je to súhrn pravidiel správania sa v danej spoločnosti. Sú to vlastne základné pravidlá slušného správania a keďže tie sú v každej profesii iné, mení sa podľa profesie aj etický kódex. Zjednodušene by sme mohli o etiku charakterizovať ako vedu o morálke.

Obsah

[upraviť] Vznik a vývin etiky

Je úzko spätá s vývinom ľudstva už od rodovej spoločnosti, kde sa rešpektovala len v rámci jedného rodu. V otrokárskej spoločnosti etické princípy dodržiavali iba slobodný ľudia. Etiku je možné pozorovať už v staroveku vo forme premýšľania o tom, akí majú byť ľudia, avšak nevyčlenenú z rámca celkového procesu utvárania sa filozofickej reflexie miesta človeka vo svete, ktorý možno sledovať v textoch najstarších literárnych pamiatok jednotlivých kultúrnocivilizačných okruhov - v Biblii, Knihe premien atď.

Arno Anzenbacher tvrdil, že etika ako filozofická disciplína pochádza od Aristotela. Aristoteles prvý krát použil slovo etika v súvislosti s morálkou. Slovo morálka konkretizoval až Cicero. Práve od tohto obdobia sa teoretici sporia o to či etika a morálka sú synonymá alebo nie. Väčšina sa však zhodla, že morálka a mravnosť zachytávajú podstatu etiky prostredníctvom hodnotenia.

Za vývin etiky sa považujú jej historické zmeny, počnúc štádiom vzniku, cez starovekú, stredovekú, novovekú až po súčasnú etiku.

[upraviť] Názory na etiku

[upraviť] Anzenbacher, A.

Pre Arna Anzenbachera je etika praktická filozofia. Jej predmetom je ľudské konanie (prax).

[upraviť] Bacon, R.

Podľa Rogera Bacona patrí etika k prírodovedným a empirickým disciplínam.

[upraviť] Feuerbach, L.

Etika Ludwiga Andreasa Feuerbacha sa zakladá na pojme rozumného sebaobmedzenia a lásky k iným.

[upraviť] Kant, I.

Immanuel Kant hovorí, že etika je odpovedanie na otázku, čo mám konať. Je to filozofia morálky, ktorej základným pojmom je pojem dobrej vôle.

[upraviť] Mani

Podľa Maniho etika pozostáva z troch pečatí: pečate hovoru, pečate rúk a pečate srdca. Naráža sa tu na spečatenie odporu proti zlu, takže ani čin, ani duch nevynikajú. Tam však, kde sa človek chopil nous, je reč, konanie a myslenie ovládané cnosťou, ktorá je znakom pozitívneho života.

[upraviť] stoicizmus

V súlade so stoicizmom je etika jednou zo základných zložiek filozofie; musí sa opierať o vedu.

[upraviť] Vajda, J.

Ján Vajda[1] tvrdí, že etika je veda o morálke; morálka je predmetom záujmu etiky.

[upraviť] Smery a druhy etiky

[upraviť] Významové útvary etiky

[upraviť] Literatúra o etike

[upraviť] Pozri aj

[upraviť] Iné projekty

[upraviť] Externé odkazy

  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok - etika (Anzenbacher)
  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok - etika (Bacon)
  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok - etika (Feuerbach)
  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok - etika (Kant)
  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok - etika Kantova
  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok - etika Maniho
  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok - etika (stoicizmus)
  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok - etika stoická
  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok - etika (Vajda)

[upraviť] Referencie