Humanistická etika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Humanistická etika je smer v teórii morálky, ktorý sa rozšíril v USA od 20. rokov 20. storočia, a ktorého predstaviteľmi boli: W. FFeith, Irving Babbitt[1], K. Garnet, I. Lewin. Humanistická etika vyvodzuje mravnosť zo špecificky ľudských javov – z toho, že človek si je schopný uvedomovať svoje činy a zriecť sa akéhokoľvek vopred daného cieľa; dokáže sa vnútorne sústrediť a zriecť sa vonkajšej expanzie. Osobnosť je jediný sudca svojich činov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.