Filozofia výchovy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Filozofia výchovy je súhrn filozofických názorov na výchovu, t. j. názorov, ktorých podstatný významový konštituent tvorí kognitívny významový útvar konštituovaný ako výsledok uvedomenia si horizontovosti výchovy a všetkých jej zložiek a podmienok existencie. Procesuálnou stránkou filozofie výchovy je pedagogické filozofovanie.

V anglosaskom prostredí znamená filozofia výchovy obyčajne celú teóriu výchovy a vzdelávania. Hlavným predstaviteľóm anglickej analytickej filozofie výchovy je Richard Stanley Peters.

Filozofia výchovy znamená u Nemcov onú oblasť pedagogiky, kde sa kladie dôraz na filozofický prienik a objasnenie. Ide tu o otázky pýtajúce sa skôr na "čo" než na "ako". Pri väčšom priblížení vidno v nemecky chápanej filozofii výchovy tematizáciu základných antropologických a teleologických otázok pedagogiky a epistemologických otázok týkajúcich sa vedeckosti jazyka a pojmovej výbavy pedagogiky. Preto sa tu filozofii výchovy prisudzuje ani tak nie dogmatická, ako skôr, v prvom rade kriticko-analytická funkcia. V nemeckom koncepte sa tak presadzuje silná tendencia k integrácii pôvodne protisebe stojacich scientistcikych a antiscientistických metodických postupov pedagogického filozofovania. Za typického reprezentanta tejto integratívnej tendencie možno považovať Rotha.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.