Filozofia dejín
Filozofia dejín dejín je filozofická reflexia dejín, ktorá sa opiera o interpretáciu a hodnotenie najmä výsledkov výskumu a výkladu dejín. Filozofia dejín sa teda neuspokojuje konštatovaním toho, čo bolo, ale chce vystihnúť, ako vôbec dejiny vznikajú, pátra po ich etickej hodnote a po ich zmysle a cieľoch. V tomto zmysle ide o výklad dejín, čiže o hľadanie odpovede na otázku týkajúcu sa príčin, hybných síl a cieľov dejín; filozofie dejín sa ďalej chápe ako teória a metodológia historickej vedy. Pojem filozofie dejín pochádza od Voltaira. Zatiaľ čo slovné spojenie filozofia dejín pochádza od Voltaira, jej faktické korene siahajú do antiky.
Názory na filozofiu dejín[upraviť | upraviť zdroj]
Kierkegaard[upraviť | upraviť zdroj]
Kierkegaard paradigmaticky sformuloval argument proti oprávnenosti filozofie dejín: "Človek nemôže byť zároveň hercom, divákom i autorom drámy dejín. V dráme dejín je len hercom a nemôže mať prehľad o celku. S týmto, rozlične variovaným argumentom sa stretávame u všetkých kritikov filozofie dejín.
Autor:Peter Gunar
Koestler[upraviť | upraviť zdroj]
Koestlerova filozofia dejín má v dôsledku svojej umeleckoliterárnej vyjadrenosti väčší vplyv než rovnakoorientované koncepcie vyjadrené v jazyku filozofie (napr. Spenglerova, Toynbeeho, Berďajevova, Jaspersova, Heideggerova).
Literatúra o Filozofii dejín[upraviť | upraviť zdroj]
- Jacob Burckhardt: Weltgeschichtlichen Betrachtungen (Úvahy o svetových dejinách), 1905
- Johann Gottlieb Fichte: Die Grundlage des gegenwärtigen Zeitalters (Základné črty súčasnej doby), 1800
- Georg Wilhelm Friedrich Hegel: Filozofia dejín, 1957
- Georg Wilhelm Friedrich Hegel: Vorlesungen über die Philosophie der Geschichte, 1837
- Johann Gottfried von Herder: Ideen zur Philosophie der Geschichte der Menschheit (Idey k filozofii dejín ľudstva), 1784
- Immanuel Kant: Ideen zu einer allgemeinen Geschichte in weltbürgerlicher Absicht (Idey k všeobecným dejinám zo svetoobčianskeho pohľadu), 1784
- Gotthold Ephraim Lessing: Die Erziehung des Menschengeschlechts, 1781
- Karl Marx a Friedrich Engels: Das kommunistische Manifest (Komunistický manifest), 1848
- Charles de Secondat, Baron de Montesquieu: De l'Esprit des Lois (Duch zákonov), 1748
- Novalis: Die Christenheit oder Europa (Kresťanskosť alebo Európa), 1802
- Giovanni Battista Vico: Principii di una scienza nuova d'intorno alla comune natura delle nazioni (Základy novej vedy o prirodzenej povahe národov), 1725
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.