Johann Gottlieb Fichte

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Johann Gottlieb Fichte
Západná filozofia
Filozofia 19. storočia
Johann Gottlieb Fichte.jpg
Meno Johann Gottlieb Fichte
Narodenie 19. máj, 1762
Rammenau, Nemecko
Úmrtie 27. január, 1814
Berlín, Nemecko
Škola/tradícia nemecký idealizmus, novokantovstvo
Oblasť záujmu sebareflexia, sebauvedomenie, morálka, politická filozofia
Význačné myšlienky téza-antitéza-syntéza, absolútne vedomie, vzájomné poznávanie

Johann Gottlieb Fichte (* 19. máj 1762, Rammenau – † 27. január 1814, Berlín) bol nemecký filozof, predstaviteľ nemeckého idealizmu; svoju filozofiu označoval ako vedoslovie (nem. Wissenschaftslehre). Bol zakladateľom nemeckého nacionalizmu. Bol žiakom Immanuela Kanta.

Fichte a filozofia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Fichteho existuje pôvodne jediná substancia, a síce Ja (nem. Ich). Vedomie tohto Ja dospieva v troch aktoch (nem. Tathandlungen) k nasledovnému:

  1. téza: Ja som Ja.
  2. Antitéza: Oproti Ja sa kladie Nie-Ja.
  3. Syntéza: Ja kladie v Ja voči deliteľnému Ja deliteľné Nie-Ja.

Fichte a zahraničná politika[upraviť | upraviť zdroj]

Fichte stavia na Machiavelliho základoch, zameriava sa však viac na zahraničnú politiku Nemecka, t. j. Machiavelliho teórie o vládnutí neaplikuje na občanov Nemecka, ale na susedov Nemecka, na ich vzťahy s Nemeckom a medzi sebou. Fichte pokladá všetky štáty za mocichtivé expanzívne jednotky, ktoré sa v každom okamihu snažia uchvátiť pre seba čo najväčšiu moc, územie a prostriedky.

Fichteho dve pravidlá pre politikov[upraviť | upraviť zdroj]

  1. "sused, aj keby v tebe videl prirodzeného spojenca proti moci, ktorá je pre vás oboch strašná, je stále pripravený zväčšiť sa na tvoje útraty pri prvej príležitosti, keď to bude môcť učiniť s istotou. Musí to učiniť, ak je chytrý, a nemôže od toho upustiť, ani keby bol tvoj brat"
  2. "je úplne nepostačujúce aby si bránil svoje územie, ale podrž oči otvorené na všetko, čo môže mať vplyv na tvoje postavenie, vôbec netrp aby niečo vo vnútri hraníc tvojho vplyvu mohlo byť zmenené ku tvojej nevýhode, a nepremeškaj žiadny okamih, kedy môžeš niečo zmeniť vo svoj prospech, lebo si buď istý, že druhý bude konať rovnako, hneď ako bude môcť, a ak to premeškáš, zostaneš za ním. Kto nezískava, ten, keď získavajú iný, stráca."

Vnútorná politika[upraviť | upraviť zdroj]

Vnútorná politika je podľa Fichteho determinovaná zahraničnou politikou. Vodcovia národa majú byť charizmatickí a silní, pretože len takí sú schopní obrániť krajinu pred okolitými štátmi. Aby mohli vodcovia konať, potrebujú bezmedznú kontrolu vo vnútorných otázkach štátu.

Fichteho koncepcia národa[upraviť | upraviť zdroj]

Tí, ktorí rozprávajú rovnakým jazykom sú podľa neho spojení množstvom neviditeľných spojív, sú schopní si rozumieť a ďalej rozvíjať stupeň svojho porozumenia. Toto jazykové prepojenie tu bolo skôr ako vzniklo akékoľvek ľudské umenie. Miešanie s inými ľuďmi, tj jazykom odlišnými, podľa Fichteho prináša zmätok a násilne narušuje pokrok v kultúre. Externé hranice sú dôsledkom tohto jazykového rozdelenia. Fichte verí vo vnútorné spirituálne spojenie národa, na základe jazyka a rovnakého spôsobu myslenia. Národ podľa neho patrí dokopy, je neseparovateľný od prírody.

Zoznam diel[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zurückforderung der Denkfreiheit von den Fürsten Europas, die sie bisher unterdruckten, 1793
  • Beiträge zur Berichtigung der Urteile des Publikums der die Französiche Revolution, 1793
  • Grundlage der gesamten Wissenschaftslehre, 1794
  • Über die Bestimmung des Gelehrten, 1794
  • Grundlage des Naturrechts nach Prinzipien der Wissenschaftslehre, 1796
  • Zweite Einleitung in die Wissenschaftslehre, 1797
  • Der geschlossene Handelsstaat, 1800
  • Nachgelassene Werke, 1834-1835
  • Sämtliche Werke, 1-8, 1845-1846
  • Pojem vzdělance, 1971

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.