Max Horkheimer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Horkheimer (vpredu vľavo) a Adorno (vpredu vpravo); Jürgen Habermas vzadu vpravo. Heidelberg, 1965.

Max Horkheimer (* 14. február 1895, Zuffenhausen pri Stuttgarte – † 7. júl 1973, Norimberg) bol nemecký filozof a sociológ, hlava frankfurtskej školy, ktorej vedenie prevzal v r. 1931. Spoluzakladateľ kritickej teórie, podľa ktorej skutočná spoločenská funkcia filozofie spočíva v kritike existujúceho stavu.

Horkheimer vychádza z marxizmu (z jeho kritiky hospodárskeho systému neskorého kapitalizmu, industriálnej spoločnosti a jej mentality), no čoskoro je sklamaný stalinizmom, zmocňuje sa ho zdesenie z totálneho znásilňovania človeka, prechádza postupne k liberalizmu: od ideálu rovnosti k ideálu slobody. Horkheimer bol čoraz viac znepokojený z opustenosti človeka. Postupne sa v ňom rodí „túžba po celkom inom“ (Sehnsucht nach dem ganz Andren), nastoluje postulát neopísateľného božského, nevyložiteľného boha v zmysle negatívnej teológie.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.