Novoplatonizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Novoplatonizmus alebo neoplatonizmus je neskorá forma starogréckej filozofie, ktorá nasledovala po strednom platonizme, a v ktorej sa miešali antické prvky myslenia s náboženstvom a s orientálnou filozofiou; v tomto smere začal Plotinos v 3. storočí v spise Enneady pretvárať Platónovo učenie. Myslitelia, ktorí nadväzovali na Plotina rozvinuli rôzne formy novoplatonizmu. Vplyv novoplatonizmu významne sprostredkúval Augustín z Hippa.

Predstavitelia novoplatonizmu sa pozerali na svet ako na veľký organický celok, ktorého súčasťou je človek, a v ktorom hrajú dôležitú úlohu vzájomné vzťahy.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.