Ludwig Wittgenstein

Z Wikipédie

(Presmerované z Wittgenstein)

Ludwig Josef Johann Wittgenstein
rakúsky filozof
Narodenie	26. apríl, 1889 Viedeň, Rakúsko-Uhorsko (dnes Rakúsko)
Úmrtie	29. apríl, 1951 Cambridge, Anglicko
Pozri aj Biografický portál

Wittgensteinov hrob

Ludwig Josef Johann Wittgenstein [vitg(e)nštajn] (26. apríl 1889 Viedeň – 29. apríl 1951 Cambridge) bol jedným z najvplyvnejších filozofov 20. storočia. Býva spájaný predovšetkým s analytickou filozofiou a filozofiou jazyka, ovplyvnil však aj logických pozitivistov. Jeho myslenie pravdepodobne najviac ovplyvnili Arthur Schopenhauer, Bertrand Russell a Gottlob Frege.

[upraviť] Život

Ludwig Josef Johann Wittgenstein sa narodil 26. apríla 1889 vo Viedni ako najmladší z ôsmych detí. Jeho rodina bola veľmi bohatá, otec Karl Wittgenstein patril k nejúspešnejším podnikateľom Rakúsko-Uhorska. Jeho matka bola Leopoldina, známa Poldi z názvu a emblému kladenských železiarní. Po domácom vyučovaní a škole v Linzi študoval Ludwig strojárenstvo v Berlíne, jeho záujem sa časom rozšíril na matematiku a cez ňu k logike a filozofickým otázkam základov matematiky. Na radu Gottloba Fregeho absolvuje niekoľko trimestrov u Bertranda Russella v Cambridge. Po vypuknutí 1. svetove vojny sa hlási do rakúskej armády ako dobrovolník a v jej priebehu získava na východnej fronte niekoľko medailí za statočnosť. Po vojne pokračuje v bádaní a roku 1922 vydáva s Russellovou pomocou Logisch-philosophische Abhandlung (neskôr známe ako Tractatus Logico-Philosophicus), jediné dielo, ktoré vyšlo za jeho života. V ňom, podľa svojho názoru, vyriešil všetky problémy filozofie a sťahuje sa do ústrania. Niekoľko rokov pôsobí ako učiteľ na základnej škole, až v roku 1929 sa vracia do Cambridge na Trinity College, kde sa vracia k filozofickej práci a vyučuje. Roku 1939 sa tam stáva profesorom. Behom 2. svetovej vojny pracuje v nemocnici a ako technický pracovník v Newcastlu, po jej konci sa vracia na univerzitu. Od roku 1947 rezignuje na akademickú činnosť a plne sa venuje písaniu. Do roku 1949 vzniká väčšina materiálov neskôr vydaného ako Philosophische Untersuchungen (Philosophical Investigations), dielo pokladané za Wittgensteinovu najzávažnejšiu prácu. Posledných pár rokov strávi usilovnou prácou vo Viedni, Oxforde a v Cambridge, kde v apríli 1951 zomiera na rakovinu.

[upraviť] Dielo

Tractatus Logico-Philosophicus – jediné dielo vydané behom jeho života; sám Wittgenstein v predhovore napísal, že sa skladá z dvoch hlavných častí - za prvé: myšlienok v ňom vyjadrených, za druhé: ukázaním ako málo sa dosiahne riešením podobných problémov. Jedna z najdôležitejších myšlienok je vyjadrená v oddiele 4.003 – „Väčšina viet a otázok, ktoré boli napísané o filozofických veciach, nie je nepravdivá, ale nezmyselná. Nemôžeme preto vôbec také otázky zodpovedať, ale len preukázať ich nezmyselnosť. Väčšina otázok a viet filozofov spočíva na tom, že nerozumieme našej jazykovej logike. (Je to taký druh otázok, ako či je dobro viacej, či menej identické než krásno.) A nemožno sa diviť, že najhlbšie problémy vlastne žiadne problémy nie sú.“ a 4.0031 - „Celá filozofia je ‚kritikou jazyka‘. Russelovi vďačíme za to, že ukázal, že zdanlivá logická forma vety nemusí byť jej skutočnou formou.“ Z ďalších zaujímavých výrokov stojí za uvedenie ešte minimálne oddiel 5.6 – „Hranice môjho jazyka znamenajú hranice môjho sveta.“ a samozrejme posledný oddiel 7 tvorený len jednou vetou: „O čom nemožno hovoriť, o tom sa musí mlčať.“.
Philosophishe Untersuchungen – tu ďalej rozvíja myšlienku filozofie, ako objasňovania problémov jazyka („Význam nejakého slova je spôsob jeho použitia v reči. (43)“).
The Blue and Brown Books – výber z prednášok v Cambridge, asi najprístupnejšie vyjadrenia Wittgensteinových myšlienok
On Certainity – práce z posledných rokov (z veľkej časti odpoveď na prácu G. E. Moora – In Defense of Common Sense)
Vermischte Bemerkungen – rozličné poznámky z pozostalostí (zostavil Georg Henrik von Wright). Vydal Basil Blackwell, Oxford 1977 (česky Rozličné poznámky, vydala Mladá Fronta, edice Váhy, 1993, preklad Marek Nekula).