Zdravie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Zdravie je telesné, duševné a sociálne blaho. Je to opak choroby, nielen jej neprítomnosť alebo poruchy funkcie. Zdravie je forma existencie organizmu, ktorá sa buď vylučuje s chorobou, alebo prechádza do choroby.

Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako „stav kompletnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a nielen ako stav neprítomnosti choroby a slabosti”. Napriek tomu, že to je užitočná a presná definícia, niekto to môže považovať za idealistické a nereálne. Podľa tejto definície SZO, 70-95% populácie je nezdravých.

Zdravie je optimálny funkčný stav živého systému v totalite jeho aktívnych a reaktívnych životných prejavov. Toto optimum ako konkrétna totalita možných životných prejavov je rozdielne u jednotlivých druhov a v rámci druhov u populácií, pohlaví, indivíduí, resp. v jednotlivých štádiách individuálneho vývinu.

Podľa všetkého, čo bolo doteraz povedané, nie je zdravie trvalý a nepremenný stav.Ide o dynamický proces, ktorý vychádza zo sústavného vzájomného pôsobenia organizmu na prostredie a naopak, vedie k maximálnemu rozvoju daných možností organizmu a prostredia, je to schopnosť vyvážiť zmeny vonkajšieho prostredia. Zmierňuje stupnicu nárokov na prostredie. Pod nárokmi prostredia sa rozumejú extrémne, teplotné , tlakové a iné výkyvy vonkajšieho prostredia a zdravie je schopnosť organizmu adaptovať sa na toto vonkajšie prostredie. Na vonkajšie prostredie a interakciu organizmu s ním sa dívame z fyzikálneho , chemického, biologického a psychického aspektu, ktorý treba chápať v dimenziách objektivity a subjektivity,kvality a kvantity.

Pojem zdravia je základným pojmom všeobecnej biológie a medicíny.

[upraviť] Význam zdravia pre jedinca a spoločnosť

Význam zdravia pre jedinca a spoločnosť je jasný. V zdravej spoločnosti sa môže vyvíjať zdravý jedinec a zdraví jednici tvoria zdravú spoločnosť. Ľudská spoločnosť sa vyvíja a na to potrebuje čoraz viacej materiálnych hodnôt, ktoré si môže zadovážiť rozšírením reprodukcie spoločenskej výroby. Na toto rozšírenie produkcie potrebuje zabezpečiť reprodukciu osobného-subjektívneho činiteľa, čiže pracovnú silu a rozvíjať jej schopnosti, ako aj pasívneho činiteľa čiže výrobné prostriedky. Pre jedinca má tiež zdravie samozrejme obrovský význam, ktorý by sa mohol vyjadriť už uvedenou definíciou WHO o zdraví, ako aj vyššie uvedenými vzťahmi.

Zabezpečenie zdravia pre spoločnosť, ako bolo už uvedené, má veľký význam pre jedinca. V našej republike bol na tento účel vydaný zákon č. 355/2007-Zbierka zákonov SR.

[upraviť] Iné projekty




Zdravá výživa.


V súčasnosti sa u nás môžeme stretnúť s rôznymi výživovými smermi. Pre všetky je jedno spoločné: dodávať organizmu potrebné látky v správnom množstve. Rozdiely sú vo voľbe potravín, ich kombináciách, niektoré sú pod vplyvom rôznych filozofických či náboženských pohľadov.

Súbežne s rozvojom gastronómie, vymýšľaním rôznych úprav potravín, často hraničiacich až s poškodzovaním zdravia konzumentov, vyvíjali sa výživové smery, ktoré dávali do popredia zdravú výživu, ktorej základom je konzumácia obilia, zeleniny a ovocia. Jej korene siahajú až do staroveku.

špaldové cestoviny Zásady výživy sa považovali za také dôležité, že v mnohých náboženstvách tvorili súčasť náboženských predpisov. Dôležitosť správnej výživy zdôrazňovali aj starovekí filozofi. Hippokrates, otec medicíny, zastával názor, že surová strava môže zachovať a vrátiť zdravie. Už 400 rokov pred naším letopočtom bol hlásaný názor: „Tvoje jedlo nech je tvojím liekom a tvoj liek nech je tvojím jedlom“.

V Európe sa začali aplikovať nové pohľady na výživu najviac v 19. storočí, hlavne Nemecku, ako dôsledok názorov tzv. prírodnej filozofie, ktorá hlásala dôležitosť živej stravy oproti mŕtvej – varenej strave. Tieto názory sa postupne dostávali aj na naše územie. Už v roku 1859 v časopise ŽIVA, ktorý mal prílohu DOMÁCÍ LÉKAŘ (redaktor prof. Dr. Jan Purkyně a Jan Krejčí) sa píše: „... V našem mírnej podnebí jest maso spojené se zeleninou tak velice rozšíreno, že se člověk nemůže ubránit domněnce, jakoby jedno bez druhého obstáti nemohouc vzájemne se doplňovalo....Když se váha masa našeho obědu dílem zeleninami chudými na bílkovinu dosazuje: dodávání bílkovitých látek se zmirňuje a trávení požitého usnadňuje...“

Racionálna výživa Príjem všetkých živín má zodpovedať energetickej potrebe organizmu – odporúča asi 15 % bielkovín, 30 % tukov, 55 % sacharidov. Racionálna výživa pokladá lakto-ovo-vegetariánstvo za prijateľný spôsob stravovania. Obmedzuje príjem živočíšnych bielkovín.



[upraviť] Zdroje

FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok

  • [1] www.zdravie.sk
Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Zdravie“