Klavír
Z Wikipédie
Klavír alebo hovorovo piano je rozmerný strunový hudobný nástroj. Jeho zvuk vzniká chvením strún, rozkmitaných úderom drevených kladiviek. Klavír môže byť používaný ako sólový i sprievodný nástroj, či ako súčasť orchestra.
Hráč na klavír sa nazýva klavirista, klaviristka.
Predchodca klavíra sa nazýva klavichord. Prvá písomná zmienka 1426. Funguje na princípe úderu kladivka na tangent,podobne ako u klavíra. Tento vynález spôsobil revolúciu v celej vetve nástrojov a ovplyvnil hlavne západnú hudbu. Po klavichorde bolo na prvom mieste čembalo, ktoré využíval najmä známy génius Johann Sebastian Bach.
Po baroku nasledovali ďalšie hudobné obdobia a klavíru sa začala venovať čoraz väčšia pozornosť.Jeho rýchly rozvoj nastal v 30. rokoch 19. storočia, kde získal podobu, akú si zachoval dodnes.
Existovali hudobní skladatelia, čo skladali skladby takmer výlučne pre klavír, napr. Robert Schumann, Fryderik Chopin (romantizmus). Dá sa povedať, že klavír je nástroj výsostne romantický. V tomto období sa nachádzal v úlohe, keď nechýbal v žiadnom meštiackom dome.
S príchodom modernej hudby klavír neodišiel do úzadia, práve naopak. Klavír je mimoriadne obľúbený nástroj, preto ho môžete počuť vo viacerých hudobných štýloch, pre jeho vynikajúci zvuk, ktorý v mnohých ľuďoch evokuje zaujímavý pocit.
Je to dokonalý hudobný nástroj, ktorý si zaslúži maximálnu úctu a pozornosť. Aktívna životnosť klavíra je v podstate neobmedzená. Tá je podmienená nielen úrovňou konštrukcie a kvalitou výroby, ale aj osobnou starostlivosťou.
Učiť sa na klavíri je v mnohom dosť ťažké, vzhľadom na to že človek musí koordinovať hru desiatich prstov na rukách. Preto treba začať postupne, od základov až po bezchybnú hru. A to rozhodne nejde rýchlo a bez trpezlivosti a dobrého učiteľa. Totiž je dôležitá schopnosť improvizácie, rozvoj harmonického cítenia atď.
Vynašlo sa už viac zaujímavých spôsobov výučby hry na klavíri, ako napríklad - skupinové.
Obsah |
[upraviť] Funkcia a možnosti klavíra
[upraviť] Klaviatúra
Klaviatúra sa skladá z radu čiernych a bielych klávesov, ich stlačením vytvára klavirista tóny. Takmer všetky súčasné klavíry majú 88 klávesov (sedem oktáv a časť ôsmej), predtým sa vyrábali klavíry s 85 klávesami a začínalo sa na 4 a 1/2 oktávovej, 54 tónovej klávesnici. Existujú aj špeciálne klavíry, najmä koncertné, s väčším počtom klávesov.
[upraviť] Dynamické rozsahy
Klavír patrí k nástrojom s bohatými dynamickými možnosťami. Najnižšia hladina intenzity, ktorú nástroj dosahuje (s použitím ľavého pedálu), je okolo 44 dB. Bez použitia ľavého pedálu stúpa dolná medza hladiny intenzity v priemere o dva dB. Vo fortissime dosahuje hladina intenzity hodnotu okolo 80-89 dB. Dynamické rozpätie je teda približne 40 dB.
[upraviť] Spôsob rozkmitania
Struny sa u klavíra rozkmitávajú údermi kladiviek. Rezonančná skriňa klavíra má značnú veľkosť. Struny sú v nej napäté na pevnom ráme, ktorý musí zniesť veľké sily v ťahu (v priemere okolo 150 000 N). Každá struna je podrobená napínajúcej sile od 400 - 500 N.
[upraviť] Typy klavírov
Viedenský/Anglický (Rozlišovali sa podľa mechaniky)
Hlavné rozdiely:
Kostra: Majú podobný tvar, krídla, ale kostra Anglického nástroja je prispôsobená na znižovanie napätia strún, kým Viedenský nástroj má kostru skôr ako dekoráciu.
Struny: Anglický výrobcovia dávali prednosť použitiu troch strún na tón, Viedenský výrobcovia uprednostňovali struny dve, vo výnimočných prípadoch používali tri na vyššie tóny. Drôt na struny bol u Viedenského nástroja o 50% tenší.
Kladivká: Oveľa ťažšie sú použité v Anglickom nástroji.
[upraviť] Ukážky
Ukážky zručných hráčov na klavír z modernej hudby:
V poslednom videu je naznačené, že klavír sa vyvinul do modernejšej podoby - do syntetizátoru). Je možné na ňom meniť zvuk kláves. Na výber je nespočetné množstvo zvukov a funkcií.
[upraviť] Iné projekty
Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Klavír
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Klavír
