Ken Kesey

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ken Kesey

Ken Kesey vlastným menom Kenneth Elton Kesey (* 17. september 1935 La Junta Colorado – † 10. november 2001 Eugene Oregon USA) bol americký spisovateľ, ktorý sa stal známy hlavne románom Bol som dlho preč (film: Prelet nad kukučím hniezdom).

Bol spojivom medzi beatnickou generáciou 50-tych rokov a kultúrou hippies 60-tych rokov 20. storočia.

"I was too young to be a beatnik, and too old to be a hippie," povedal Kesey v roku 1999 v interview s Robertom K. Elderom.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Kenneth Elton Kesey sa narodil 17. septembra 1935 v La Junte v Colorade. Neskôr sa presťahoval s rodinou do Springfieldu v Oregone. Ako šampión vo wrestlingu na strednej škole aj na univerzite utiekol so svojou stredoškolskou láskou Faye Haxbyovou medzi maturitou a nástupom na Oregonskú univerzitu. Mali spolu tri deti - Jed, Zane a Shannon. Kesey mal ďalšie dieťa, Sunshine, s priateľkou Merry Prankster Carolyn Adams. Ako člen klubu Beta Theta Pi navštevoval žurnalistickú fakultu Oregonskej univerzity, kde roku 1957 získal diplom z rečníctva a komunikácie.

V roku 1958 mu bolo udelené členstvo v Národnom Spoločenstve Woodrowa Wilsona (Woodrow Wilson National Fellowship).

Rok nato absolvoval kreatívny program písania na Stanfordskej univerzite. Práve na Stanforde začal s písaním rukopisu, z ktorého sa neskôr stal román Bol som dlho preč. Na Stanforde Kesey spolupracoval ako dobrovoľník na štúdii financovanej CIA pod menom „Project MKULTRA“ vo veteránskej nemocnici v „Menlo Park“. Študoval efekt psychoaktivnych drog, obzvlášť LSD, psilocybínu, meskalínu, kokaínu a DMT. Kesey napísal mnoho detailných správ o jeho pokusoch s drogami, ako počas Projektu MKULTRA, tak aj neskôr počas jeho súkromných výskumov, ktoré nasledovali. Táto jeho úloha ho inšpirovala k napísaniu románu „Bol som dlho preč“ v roku 1962. Jeho úspech mu pomohol presťahovať sa do La Hondy v Kalifornii. Často zabával priateľov večierkami, takzvanými "Acid Tests", ktoré zahrňovali hudbu, čierne svetlá, fluoreskujúce farby, impulzy a iné „psychedelicke“ efekty a samozrejme LSD. Tieto večierky boli zaznamenané v niektorých básňach Allena Ginsberga, v diele Toma Wolfa „Kyselinový test“, takisto ako v „Hell´s Angels“ Huntera S. Thompsona.

V roku 1966 bol Kesey zatknutý za držanie marihuany. Aby zmietol políciu, zinscenoval vlastnú samovraždu. Potom ho jeho priateľ prepašoval do Mexika na zadnom sedadle auta. Keď sa neskôr vrátil do USA, bol zatknutý a na päť mesiacov uväznený v „Redwood City“. Po prepustení sa nasťahoval späť k rodine do Pleasant Hill v Oregone, kde strávil zvyšok života. V tomto čase napísal množstvo článkov, kníh (hlavne zbierok jeho článkov) a krátkych príbehov.

V roku 1984, Keseyho syn Jed, wrestler za Oregonsku univerzitu, zomrel cestou na zápas. Jeho smrť Keseyho hlboko zasiahla. Dodnes je neďaleko Pleasant Hill pamätník na Jedovu pamiatku. Jeho posledná dôležitá práca bola esej pre Rolling Stone magazine volajúca po mieri po útokoch z 11. septembra 2001. Kesey zomrel 10. novembra 2001 v dôsledku operácie rakoviny pečene.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Bol dom dlho preč - čitatelia si Keseyho román asi navždy pamätajú vďaka vynikajúcemu filmu Miloša Formana Prelet nad kukučím hniezdom. Príbehom autor výrazne inovoval typickú situáciu modernej americkej prózy, v ktorej je hrdina síce zabitý, ale zostáva neporazený. Rozprávač, psychická obeť druhej svetovej vojny, Poloindián Broom Bromden rekapituluje posledné mesiace svojho dlhodobého pobytu na psychiatrickej klinike v Oregone. Spomína na tridsaťpäťročného tuláka a hazardného hráča McMurphyho, ktorý sa na kliniku dostal pre výtržnosti. Svojou živelnosťou a chuťou žiť McMurphy (vo filme Jack Nicholson) rozvracia zabehnutý chod inštitúcie.

Tak mi niekedy napadá - dva roky po prvom románe vyšiel Keseymu v roku 1964 román druhý - Tak mi niekedy napadá. Objavuje sa v ňom opäť téma romantického superhrdinu - Kesey príbeh zasadil do svojho rodného kraja, do štátu Oregon, a s talentom skvelého fabulátora predkladá osudy svojráznej drevorubačskej rodiny Stamperovcov, v ktorej sa chce každý presadiť po svojom. Sám Kesey prehlasoval, že tak dobrú knihu ako túto už nikdy nenapíše.

Skrinka s démonom - kniha je voľným kompilátom na seba voľne nadväzujúcich poviedok, básní, denníkových poznámok a rozhovorov, ktorých témou sú väčšinou 60.roky a to, čo z nich ostalo. Začína Keseyovým prepustením z väzenia, pokračuje popisom cesty do Mexika, životom na vlastnej dobytkárskej farme. Kniha končí opisom udalosti, ktorou končí aj celá jedna generácia - smrťou Johna Lennona.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ken Kesey na francúzskej Wikipédii.