Útoky z 11. septembra 2001

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z 11. september 2001)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
National Park Service 9-11 Statue of Liberty and WTC fire.jpg
Záber na horiace budovy Svetového obchodného centra
Miesto mesto New York, okres Arlington County vo Virgínii a obec Shanksville v Pensylvánii
Dátum utorok, 11. septembra 2001
8:46 – 10:28 (GMT-4)
Typ útoku únos lietadla, masová vražda, samovražedný útok
Počet obetí 2 995
Počet zranených okolo 6 000
Zodpovední al-Káida pod vedením Usámu bin Ládina

Útoky z 11. septembra 2001 boli sériou koordinovaných teroristických útokov, ktoré sa udiali v USA v utorok 11. septembra 2001.

Podľa oficiálneho vyšetrovania:

  • Štyri komerčné lietadlá unieslo devätnásť mužov z militantnej islamskej organizácie al-Káida.[1][2]
  • Dve lietadlá narazili do Svetového obchodného centra v New Yorku, čím spôsobili pád obidvoch veží.
  • Tretie lietadlo narazilo do budovy vedenia Ministerstva obrany USAPentagónu vo Virgínii.
  • Štvrté lietadlo spadlo do neobývanej oblasti v Pensylvánii po tom, čo sa niektorí pasažieri a členovia posádky pokúsili dostať lietadlo pod svoju kontrolu. Nikto na palube týchto lietadiel neprežil.
  • Útoky si vyžiadali 2 995 obetí, vrátane únoscov.[3] K obetiam patrili väčšinou civilisti viac ako 70 krajín sveta.[4]

Spojené štáty odpovedali na útoky tzv. Vojnou proti terorizmu. Zaútočili na Afganistan, aby zosadili Taliban, ktorý al-Káidu priamo podporoval. Takisto prijali zákon o patriotizme (USA PATRIOT Act). Mnohé ďalšie krajiny taktiež posilnili svoju protiteroristickú legislatívu a rozšírili právomoci mocenských zložiek. Niektoré burzy cenných papierov zostali zatvorené celý týždeň po útoku, a po otvorení zaznamenali enormné straty, hlavne čo sa týka akcií leteckých spoločností a poisťovní. Zničenie kancelárskych priestorov cenených na miliardy dolárov spôsobilo vážne škody ekonomike Dolného Manhattanu.

Poškodený Pentagón bol do roka zrekonštruovaný; pripojený bol k nemu pamätník. Začala sa taktiež rekonštrukcia World Trade Center. V roku 2006 bola dokončená stavba novej výškovej budovy na mieste, kde pred tým stál 7 World Trade Center. 1 World Trade Center je momentálne vo fáze výstavby. Svojou plánovanou výškou 541 metrov sa má stať jednou z najvyšších budov v severnej Amerike (ukončenie výstavby je naplánované na rok 2013). 8. novembra 2009 sa započalo s výstavbou pamätníka Flight 93 National Memorial, ktorého prvá fáza by mala byť dokončená na desiate výročie útokov, 11. septembra 2011.

Chronológia udalostí[upraviť | upraviť zdroj]

Trasy letov štyroch unesených lietadiel, ktoré boli použité k teroristickým útokom dňa 11. septembra 2001
Severovýchodná strana veže č.2 WTC krátko po zásahu lietadla č.175
  • 7:59 lietadlo spoločnosti American Airlines let č. 11 štartuje z Bostonu do Los Angeles (na palube 81 pasažierov, 2 piloti, 9-členná obsluha; typ stroja – Boeing 767)
  • 8:01 lietadlo spoločnosti United Airlines let č. 93 štartuje z Newarku do San Francisca (na palube 38 pasažierov, 2 piloti, 5-členná obsluha; typ stroja – Boeing 757)
  • 8:10 lietadlo spoločnosti American Airlines let č. 77 štartuje z Washingtonu do Los Angeles (na palube 58 pasažierov, 2 piloti, 4-členná obsluha; typ stroja – Boeing 757)
  • 8:46 lietadlo letu 11 vráža do severnej veže Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku rýchlosťou 790 km/h medzi poschodia 94 až 98, ihneď zničí niekoľko bočných nosných konštrukcií a vybuchne väčšina leteckého paliva v nádržiach
  • 9:21 všetky tunely a mosty v New Yorku sú uzavreté
  • 9:25 Federálny úrad USA pre letectvo navádza všetky vnútroštátne linky na okamžité pristátia
  • 9:29 prvé potvrdené správy naznačujú minimálne 6 obetí a aspoň 1 000 zranených
  • 9:43 lietadlo letu č. 77 sa zrútilo na Pentagón
  • 9:49 všetky letiská v USA uzatvorené
  • 9:58 operátor záchranného telefónneho systému je informovaný pasažierom letu č. 93 o unesení lietadla
  • 9:59 V dôsledku rozsiahlych požiarov oslabené a obhorené poschodie spadne na druhé, vznikne reťazová reakcia a južná veža WTC sa zrúti
  • 10:03 pád lietadla letu č. 93 do polí Pensylvánie 120 km južne od Pittsburghu po tom, ako sa pasažieri na palube proti teroristom vzbúrili, aby zachránili životy iným (podľa špekulácií bolo zostrelené vojenským letectvom USA; evakuácia sídla OSN a centrály NATO v Bruseli; uzavreté všetky hraničné priechody s Mexikom)
  • 10:10 masívna časť jednej z piatich hrán Pentagonu sa zrúti
  • 10:25 objavuje sa informácia, že pred Ministerstvom zahraničných vecí USA explodovala nálož (žiadny zranený)
  • 10:26 severná veža WTC sa zrúti; dolný Manhattan je ponorený do hustého dymu a prachu
  • 14:00 ukončené všetky finančné operácie na akciových trhoch v USA
  • 14:21 armáda USA rozmiestňuje v okolí New Yorku a Washingtonu D.C. raketový protiletecký systém
  • 14:40 prvá tlačová konferencia po katastrofe vedená starostom New Yorku Rudolphom Giulianim
  • 16:25 hlavné akciové trhy v USA potvrdzujú zastavenie obchodovania aj pre nasledujúci deň
  • 17:25 Budova WTC č. 7 (47 poschodí) sa v dôsledku rozsiahlych požiarov zrúti k zemi (budovy v okolí bývalého WTC stále v plameňoch; miesto bývalého WTC sa nazýva Ground Zero resp. Bod Nula)

Mená únoscov[upraviť | upraviť zdroj]

  • Lietadlo letu č. 11 uniesli Waleed Alshehri, Wail M. Alshehri, Mohammad Atta, Abdulaziz Alomari, Satam Al Suqami.
  • Lietadlo letu č. 175 uniesli Marwan Alshehri, Fayez Banihammad, Mohald Alshehri, Hamza al-Ghamdi, Ahmed Al Ghamdi.
  • Lietadlo letu č. 77 uniesli Khalid al-Mihdhar, Majed Moqued, Nawaf al-Hazmi, Salem al-Hazmi, Hani Hanjour.
  • Lietadlo letu č. 93 uniesli Ahmed Al Haznawi, Ahmed Alnami, Ziad Jarrah, Saeed Alghamdi.

Prečo sa veže WTC zrútili[upraviť | upraviť zdroj]

Miesta, kde lietadlá narazili do mrakodrapov

Pri hľadaní odpovede si treba uvedomiť, že teroristi uniesli a použili ako zbraň veľké dopravné lietadlá typu Boeing 767 a 757, ktoré boli v čase štartu plne natankované, pretože vyrazili z východného pobrežia Spojených štátov (z Bostonu) a ich cieľom malo byť až Los Angeles na západnom pobreží.

Analýza[upraviť | upraviť zdroj]

Ako prvá bola zasiahnutá v blízkosti 95. podlažia Severná veža (Tower #1). O čosi neskôr bola zasiahnutá Južná veža (Tower #2) v blízkosti 80. podlažia. Videozáznamy potvrdzujú, že pri nárazoch bolo zničených hneď niekoľko externých skriňových stĺpov na viacerých poschodiach. Takisto sa na niekoľkých poschodiach poškodili kľúčové podporné systémy a prvky konštrukcie jadra. Následná explózia asi 37 850 litrov leteckého paliva zničila ďalšie stĺpy na protiľahlých stranách a pravdepodobne narušila aj vnútornú statiku mrakodrapov.[5] Požiar leteckého paliva dosahujúci teplotu 650 až 1000 stupňov Celzia[6][7]. Počas nasledujúcej hodiny fatálne poškodil kľúčovú konštrukciu, ktorá držala poschodia veží pohromade nad a pod sebou.[5] Oceľ začína mäknúť už pri 700 °C[6], a tak nosné konštrukcie budov povolili a stratili svoju nosnú funkciu, hoci určite nemožno hovoriť o ich úplnom roztavení. Následne došlo k „reťazovej reakcii“ hnanej tiažovými silami, keď poschodia nad miestom zrážky postupne klesali a narážali na poschodia pod miestom zrážky, čo možno vysvetliť aj enormnou hmotnosťou častí veží nad miestami nárazov. Veže WTC sa takto poskladali ako domčeky z karát, [5] pričom ich zrútenie na okolité budovy spôsobilo ďalšie rozsiahle požiare, ktoré priviedli k pádu zrejme aj osudnú Budovu WTC č. 7.

NIST ako príčinu zrútenia nepodporuje palacinkový efekt

Stavební inžinieri sa zhodujú v tom, že konštrukcia budov bola veľmi silná a dobre zrealizovaná, pretože aj vďaka tomu vydržali mrakodrapy ešte hodinu po náraze stáť, a tým zachránili tisíce životov iniciovanou evakuáciou. Kolaps budov sa však pre nich stal istým prekvapením, no mnohí z nich pripúšťajú, že rozhodujúcou príčinou zrútenia bol jednak požiar príliš veľkého množstva leteckého paliva, a jednak príliš silná intenzita zrážky dopravných lietadiel s budovami.

Zničenie WTC ako poistná udalosť[upraviť | upraviť zdroj]

Vo vyšetrovacej správe FBI sa uvádza, že teroristi mali k dispozícii na útoky na americké ciele polmiliónový rozpočet. Sumu približne 500-tisíc USD odoslali z Nemecka na účet jedného z teroristov. Odhaduje sa, že teroristi spôsobili škody len v New Yorku za vyše 40 miliárd dolárov. V tejto sume je už zahrnuté vyčistenie zbúraniska, prebudovanie podzemných chodieb a metra. Keďže v New Yorku a konkrétne vo WTC sídlilo niekoľko spoločností s celosvetovou pôsobnosťou, dosah tragických udalostí sa pomerne rýchlo premietol aj do oblasti financií, najmä však do poisťovníctva. Poisťovne sa obávali, že náhrada škôd dosiahne miliardy dolárov. Hodnota ich akcií vrátane akcií Generali, Munich Re., Allianz a Swiss Re., v reakcii na správy o útoku prudko klesla.

Odvoz 1,3 milióna ton železa, betónu a ostatného znehodnoteného materiálu a vyčistenie miesta, kde stáli „dvojičky”, stálo 7 miliárd USD. Stavitelia veže mali dostať od poisťovne len 1,5 miliardy dolárov, čo je len o niečo viac, ako boli náklady na postavenie centra v 70. rokoch. Tie dosiahli 1,3 miliardy dolárov. „Dvojičky” boli pred pádom ohodnotené na 5 miliárd.

Dôsledky teroristických útokov[upraviť | upraviť zdroj]

To, čo ostalo zo Svetového obchodného centra

Náhly a prekvapivý útok teroristov na ciele v Spojených štátoch amerických ponoril na niekoľko mesiacov svet do strachu a obáv. Už si nikto nemohol byť ničím istý, stať sa môže čokoľvek. Američania boli náhle olúpení o falošný pocit bezpečia a nedotknuteľnosti svojej krajiny. Zakúsili pravý teror, dokonca vo svojej dosiaľ najtragickejšej podobe.

Zhrnutie[upraviť | upraviť zdroj]

Ciele, ktoré sa teroristom podarilo zničiť alebo zasiahnuť, neboli vôbec vybrané náhodne. Svetové obchodné centrum sa stalo obeťou svojho ikonického postavenia na večnej panoráme Manhattanu, ktorá reprezentuje ekonomicky vyspelé USA. Pentagón ako sídlo Ministerstva obrany USA, a tým ako hlavné veliteľstvo ozbrojených síl, pôsobilo a pôsobí i naďalej ako symbol vojenskej sily krajiny, ktorú radikálni islamskí teroristi z duše nenávidia tak, ako i Izrael. Je veľmi pravdepodobné, že lietadlo letu č. 93 malo zasiahnuť tretí dominantný sektor americkej spoločnosti. Po úderoch na ekonomický a vojenský sektor sa hlásil ako strategický cieľ práve sektor politický. Už len špekuláciami dostaneme odpoveď, do akej miery prispeli k záchrane politických objektov a najmä ľudí v nich či v okolí (Biely dom, Kapitol a pod.) samotní pasažieri, ktorí sa voči štyrom únoscom postavili, a do akej miery americké vojenské letectvo, ktoré malo lietadlo ako vražednú zbraň zostreliť.

Každopádne teroristický útok, ktorého katastrofálny obraz doslova obletel celý svet, si odniesol do histórie nezvratný podiel na rozsiahlych dôsledkoch, a to v takmer každej oblasti ľudského života. Útoky spojili rivalov, ovplyvnili počínanie politikov, zasiahli do štátnych rozpočtov, zanechali ťažké stopy v ekonomike USA i sveta, určili smerovanie dejín na najbližšie roky, naplnili novým zmyslom Severoatlantickú alianciu, inšpirovali mnohých umelcov, stvorili nové počítačové hry, ukázali ľuďom sveta, čo to znamená pravý terorizmus. Najhlbšie a zároveň najbrutálnejšie zasiahli samotné rodiny, blízkych a priateľov tisícok mŕtvych, ktoré si krutým a obzvlášť násilným spôsobom vynútili.

Bezpečnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Po celom civilizovanom svete sa začali prijímať výrazné opatrenia, ktoré mali obmedziť priestor pre teroristov. Zasadali rôzne branno-bezpečnostné výbory a porady vlád jednotlivých krajín. Výsledkom tohto úsilia na medzinárodnej scéne bol vznik veľkého napätia a obáv. Vlády štátov sa nebránili využívať pri boji s terorizmom aj svoje armády.

Útoky mali najvýraznejší dopad na bezpečnostný status, prirodzene, v Spojených štátoch. Administratíva amerického prezidenta Georga W. Busha, ktorý nastúpil do úradu iba v januári 2001, prijala rozsiahly systém opatrení a bezpečnostných obmedzení. Uviedla do praxe 5-člennú stupnicu, podľa ktorej sú občania USA informovaní o aktuálnom stave ohrozenia. USA postupne zavádzali čoraz viac obmedzení najmä v styku so zahraničnými návštevníkmi. Administratíva začala považovať za nutné brať na letiskách odtlačky prstov, zbierať fotografie prichádzajúcich turistov a pod. V nadväznosti na vojny v Afganistane a v Iraku sa USA začali čoraz viac barikádovať a protiteroristické opatrenia naberali viac a viac na svojom význame a na svojej moci ovplyvňovať a zasahovať často veľmi nepríjemne do životov mnohých ľudí, nevynímajúc samotných Američanov.

Bushova administratíva zriadila tiež Ministerstvo vnútornej bezpečnosti (United States Department of Homeland Security), Centrum zhromažďovania údajov o hrozbe, Centrum pre skríning terorizmu a Správu pre bezpečnosť v doprave. Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) začal považovať boj s terorizmom za najvyššiu prioritu, rozšíril bojové skupiny a tiež sa pokúša zdokonaliť komunikáciu so CIA.

Ústredná spravodajská služba (CIA) obnovila viaceré tajné operácie a zamerala sa na výučbu cudzích jazykov.

Politické dôsledky[upraviť | upraviť zdroj]

George Bush odkázal záchranným tímom pracujúcim na Ground Zero v New Yorku 14. septembra 2001: „Počujem Vás. Celý svet Vás počuje. A ľudia, ktorí zhodili tieto budovy budú čoskoro počuť o nás.“

Priamym dôsledkom teroristických útokov bola reakcia vlády USA, ktorej bezprostredné gesto sa dá charakterizovať intenzívnym hľadaním uchopiteľného vinníka. Keďže tajné služby viacerých krajín nepochybovali o vplyve teroristickej siete al-Káida, jediným priestorom pre vojenskú odvetu Spojených štátov sa náhle stal Afganistan, na ktorého území al-Káida, vedená Usámom bin Ládinom, cvičila svojich oddaných bojovníkov vo vládou podporovaných táboroch. 7. októbra 2001 USA podnikli prvú leteckú ofenzívu a následný vpád do tejto islamskej krajiny (Pozri Vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)).

Inými politickými dôsledkami katastrofy z 11. septembra bolo vítané oteplenie vzťahov Ruska a USA. Ruský prezident Vladimir Putin veľmi obratne využil tragédiu a osobným prejavom sympatií či spolupatričnosti sa zaslúžil o rozvoj priateľských vzťahov. Tiež Bush mohol počítať s pochopením Putina pre vojnu proti Talibanu.

Vítaným dôsledkom sa stalo i naplnenie cieľov NATO novým nádychom, ba až novým zmyslom. Severoatlantická aliancia sa opäť zomkla, tentokrát proti terorizmu a snažila sa uplatniť prvýkrát v histórii článok 5 o pomoci spojencov napadnutému členovi paktu.

Reakcie svetových vodcov[upraviť | upraviť zdroj]

Reakcie svetových vodcov vyjadrovali veľmi podobné pocity. Pre kráľovnú Alžbetu II. boli útoky neuveriteľným a totálnym šokom, pre pápeža Jána Pavla II. nevýslovným hororom. Generálny tajomník OSN Kofi Annan vyjadril presvedčenie, že sa to dotklo všetkých v jeho pôsobnosti a pre všetkých je to traumatizujúca, strašná tragédia. Pre českého prezidenta Václava Havla to bolo hrozným varovaním pre civilizáciu, ktoré nás vyzýva mobilizovať a prevziať zodpovednosť za tento svet. Francúzsky prezident Jacques Chirac presvedčoval, že Francúzi úplne cítia s americkým ľudom. Britský premiér Tony Blair zase poukázal na tento masový terorizmus ako na nové zlo v dnešnom svete. Taliansky premiér Silvio Berlusconi sa neobával vyzvať na konfrontáciu s teroristami, prezident Putin ako prvý volá medzinárodné spoločenstvo po zjednotení úsilia v boji proti terorizmu. Japonský ministerský líder Džuničiró Koizumi povedal, že takýto druh terorizmu nebude nikdy odpustený, vysoký predstaviteľ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana ubezpečoval, že Európska únia bude pevne a plne stáť za Spojenými štátmi, afganský minister zahraničných vecí Wakil Ahmed Muttawakil po útokoch vravel, že Taliban odsudzoval a aj teraz odsudzuje akýkoľvek terorizmus v akejkoľvek forme. V irackom rozhlase sa však objavili vyjadrenia, ktoré útoky označili za operáciu storočia, ktorú si USA zaslúžili kvôli svojim zločinom proti ľudskosti. Naproti tomu kubánska vláda nazvala katastrofu americkou národnou tragédiou.[8]

Škody na Pentagone[upraviť | upraviť zdroj]

Škody na Pentagone sú predovšetkým v podobe poškodenia troch z jeho piatich hrán, pričom približne 109 878 m² vnútornej plochy bolo poškodených a 21 989 m² bolo priamo zničených kolapsom poschodí. Na západnej strane Pentagónu sa pádom lietadla vytvorila obrovská sečná rana v dráhe letu 27 m široká a 9 m hlboká.

Náprava škôd a obnova činnosti v zničenej či poškodenej oblasti stála 501 miliónov dolárov.

Ekonomický dopad[upraviť | upraviť zdroj]

Zvyšky Svetového obchodného centra

Ekonomický dopad teroristických útokov na ciele v USA bol už v prvých dňoch zrejmý. Analytici sa však zhodujú v tom, že útoky nemohli výrazne zasiahnuť ekonomiku Spojených štátov, v ktorých pracuje množstvo peňazí v objeme 5 až 10 biliárd amerických dolárov, pretože toto hospodárstvo je priveľmi diverzifikované a decentralizované, aby rana na jednom poli jej pôsobnosti odhalila jej slabosť. Touto slabosťou a zároveň najmocnejšou silou americkej ekonomiky je vôľa a záujmy radového spotrebiteľa, ktoré sa útokmi príliš nenarušili.

Podľa štúdií napriek tomu, že 70 % Američanov po 11. septembri očakávalo a predpokladalo, že by sa v krátkej či strednodobej budúcnosti mohol veľký teroristický čin zopakovať, 56 % si myslelo, že ich krajina je na správnej ceste a 52 % k tomu pridalo aj presvedčenie, že finančná situácia ich rodín sa v roku 2002 zlepší.

Negatívny ekonomický dopad je predovšetkým v podobe rýchlejšie rastúcej ceny ropy na svetových trhoch, obrovské straty na príjmoch amerických leteckých spoločností, kolaps cestovného ruchu v Európe zo strachu cestovať lietadlom a neuveriteľne vysoký a rokmi rastúci deficit štátneho rozpočtu USA, ktorý vytvára priestor pre masívnu infláciu, a tým aj postupný pád hodnoty dolára voči euru v priebehu roka 2002 a 2003, a tiež podporujúci recesiu národného hospodárstva stúpajúcou nezamestnanosťou. V roku 2001 prišlo o prácu vyše 1 milión Američanov, pričom množstvo vytvorených pracovných príležitostí túto hranicu ani zďaleka neprekročilo. V decembri 2001 dosiahla nezamestnanosť až hodnotu 5,8 %, čo je najviac za ostatných 6 rokov.

Výdavky štátneho rozpočtu USA[upraviť | upraviť zdroj]

Rozpočet Bushovej administratívy sa rozhodol venovať 15 miliárd USD na domáce bezpečnostné programy a Biely dom vyčlenil v rámci svojej fiškálnej politiky pre rok 2002 na bezpečnosť 34 miliárd dolárov.

Podľa Ministerstva obrany USA samotné vojenské operácie v Afganistane stáli približne 2,9 miliardy dolárov a 1,8 miliárd stála ochrana amerických miest Národnou gardou počas vojny.

Kompenzácia strát amerických leteckých spoločností, ktoré niekoľko dní nemohli lietať, a kompenzácia strát pre rodiny a pozostalých obetí tragédie bola rozvrhnutá vo výške 13,6 miliárd dolárov v rokoch 2001 až 2006. Z prvého balíka peňazí, ktoré Kongres poskytol americkému prezidentovi bezprostredne po 11. septembri pre boj s terorizmom (40 miliárd USD), Biely dom vyčlenil pre obranu 17 miliárd, 11 miliárd pridelil mestu New York a 10 miliárd sa venovalo domácej bezpečnosti.

Psychologický dopad[upraviť | upraviť zdroj]

Psychologický dopad teroristických útokov je tiež očividný. Boli vypracované dômyselné štúdie amerických psychológov, ktorí priznávajú, že Newyorčania podliehajú po septembrových udalostiach roka 2001 dvakrát častejšie depresiám než bežní Američania. U mnohých bol diagnostikovaný posttraumatický stres, ktorý psychológia vo svojej dnešnej podobe spoznala v podstate až ako následok vojny vo Vietname. Podľa hĺbkových štúdií až 13 % obyvateľov New Yorku prežilo v deň tragédie akútnu paniku a záchvat strachu, pocit ohrozenia vlastnej existencie, čo potvrdzuje aj Newyorská akadémia medicíny. 10% obyvateľov v súvislosti s tragédiou pociťovalo depresiu, mnohí trpeli vážnou insomniou.

Štatistika počtu obetí[upraviť | upraviť zdroj]

Tisíce nevinných ľudských životov je najväčšia a najtragickejšia obeť celého systému útokov na ciele v USA v utorok 11. septembra 2001.

Počet obetí teroristických útokov dosiahol 2 999 ľudí, pričom 19 samovražedných únoscov nie je v databáze zahrnutých.

Pri útoku na budovy WTC 1 a WTC 2 celkovo zahynulo 2753 ľudí.[7]

Smrť v budovách WTC našlo spolu 2629 ľudí, v Pentagone zahynulo presne 125 ľudí. Obete v unesených lietadlách sa štatisticky evidujú v počte 87 pre let č. 11, 59 pre let č. 77, 40 pre let č. 93 a 59 pre let č. 175.

V dôsledku celej tragédie zahynulo štatisticky 343 požiarnikov, 60 príslušníkov polície a 36 civilných zamestnancov Pentagonu. Autority, ktorým bola zverená neľahká identifikácia tiel, pracovali s vyše 12-tisícmi pozostatkov, niektoré veľké iba ako úlomok kosti či zubu. Technika preverovania DNA sa v mnohých prípadoch nedala vôbec použiť, pretože tieto pozostatky mali často DNA silne poškodenú.[7]

Čo nahradí WTC?[upraviť | upraviť zdroj]

„Pamätník“ z roku 2004

Nový komplex výškových budov[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári 2003 spoločnosť Lower Manhattan Development Corporation, ktorú poveril guvernér štátu New York George E. Pataki, aby viedla práce v Bode Nula a koordinovala úsilie vrátiť život do oblasti WTC, rozhodla, že zničený komplex nahradí zrealizované dielo architekta Daniela Libeskinda. Ten vyhral nákladnú súťaž projektov, ktoré by mali WTC nahradiť.

Charakteristika novej výstavby[upraviť | upraviť zdroj]

Libeskind navrhol, aby sa na veľkej ploche Bodu Nula (viac než 60 tisíc m2) postavil okrem kultúrneho centra, veľkého pamätníka a visutej záhrady gigantický mrakodrap – Veža slobody – vysoký symbolických 1776 stôp (angl. Freedom Tower; výška 532,8 m). V roku 1776 totiž USA nastúpili cestu nezávislosti. Bude to jeden z najvyšších mrakodrapov na svete.

V júli 2003 bol povolaný za hlavného architekta David Childs, pričom Libeskind zostal poverený projektovaním vo všeobecnosti naďalej. Výsledok ich spoločnej práce sa verejnosti predstavil v decembri 2003. Náklady odhadli na 1,5 miliardy amerických dolárov. Veža by mala byť sprístupnená prvým nájomníkom v závere roka 2008, pričom práce na celom systéme nového komplexu by mali pokračovať až do roku 2015.

Pamätník obetí[upraviť | upraviť zdroj]

Víťaznými projektami pre stavbu pamätníka obetí sa stali diela architektov Michaela Arada a Petera Walkera. Ich práca s názvom Reflecting Absence (Odrážajúc neprítomnosť) počíta s vytvorením presne na miestach, kde stáli veže WTC, dvoch nie príliš hlbokých „nádrží,“ zodpovedajúcich veľkosti strán veží na pôdoryse (63 x 63 m). V týchto nádržiach, obklopených listnatými stromami, budú po vnútorných stranách inštalované mená všetkých obetí, ktorí vo WTC zahynuli 11. septembra 2001 ako i pri teroristickom útoku 26. februára 1993 (6 osôb).

Pamätník má navždy odrážať stav absencie a pocitu straty blízkych, ako i samotných budov WTC.

Do súťaže sa zapojilo viac ako 5 000 projektov. Víťazná práca sa začala realizovať v roku 2006.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Security Council Condemns, 'In Strongest Terms', Terrorist Attacks on the United States. United Nations: (September 12, 2001). prístup: September 11, 2006.
  2. "Bin Laden claims responsibility for 9/11", CBC News, October 29, 2004. z January 11, 2009.
  3. "War Casualties Pass 9/11 Death Toll", CBS News, September 22, 2006. z September 24, 2008.
  4. A list of the 77 countries whose citizens died as a result of the attacks on September 11, 2001 [online]. U.S. Department of State, Office of International Information Programs. Dostupné online. (po anglicky)
  5. a b c PARKYN, N.: Sedemdesiat zázrakov architektúry. Úžasné stavby a príbeh ich vzniku. Bratislava : Vydavateľstvo SLOVART, spol. s. r. o., 2003, s. 190. ISBN 80-7145-764-7
  6. a b http://www.nist.gov/manuscript-publication-search.cfm?pub_id=101356
  7. a b c http://www.nist.gov/el/disasterstudies/wtc/faqs_wtctowers.cfm
  8. Reakcie svetových vodcov preložené a zosumarizované z http://www.september11news.com/InternationalReaction.htm

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku September 11 attacks na anglickej Wikipédii.