Vladimir Vladimirovič Putin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Vladimir Putin)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vladimir Vladimirovič Putin
Влади́мир Влади́мирович Пу́тин
Oficiálny portrét Vladimira Putina
Oficiálny portrét Vladimira Putina
4. prezident Ruskej federácie
Momentálne v úrade
od 7. mája 2012
Premiér(i) Dmitrij Medvedev
Predchodca Dmitrij Medvedev
Bývalý predseda vlády Ruskej federácie
V úrade
8. mája 20087. mája 2012
Prezident(i) Dmitrij Medvedev
Predchodca Viktor Zubkov
V úrade
9. august 19997. máj 2000
Prezident(i) Boris Jeľcin
Predchodca Sergej Stepašin
Nástupca Michail Kasjanov
2. prezident Ruskej federácie
V úrade
31. december 19997. máj 2008*
Predchodca Boris Jeľcin
Nástupca Dmitrij Medvedev
Osobné informácie
Narodenie 7. október 1952 (62 rokov)
Leningrad, ZSSR ZSSR
Politická strana KSSZ (1975 – 1991)
Jednotné Rusko (od 2008)
Alma mater Právnická fakulta Leningradská štátna univerzita
Manželka Ljudmila Putina (od 1983) do 2013
Deti Marija (* 1985)
Katerina (* 1986)
Vierovyznanie ruské pravoslávne
Podpis Vladimir Vladimirovič Putin, podpis
http://eng.putin.kremlin.ru
* do 7. mája 2000 len úradujúci
Pozri aj Politický portál

Prehrať Vladimir Vladimirovič Putin (rus. Влади́мир Влади́мирович Пу́тин; * 7. október 1952, Leningrad, ZSSR; dnes Petrohrad, Ruská federácia) je ruský politik, súčasný prezident a bývalý predseda vlády. V funkcii prezidenta pôsobil od 31. decembra 1999, po náhlom odstúpení Borisa Jeľcina v dvoch funkčných obdobiach až do 7. mája 2008. V prezidentských voľbách v roku 2012 bol tretí raz zvolený do funkcie prezidenta, tentoraz na dobu 6 rokov počnúc 7. májom 2012.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Súkromný život[upraviť | upraviť zdroj]

Putin s manželkou Ľudmilou v deň sobáša, 28. 7. 1983

Narodil sa v Leningrade, dnešnom Petrohrade, 7. októbra 1952. Jeho otec Vladimir Spiridonovič bol robotník, bojoval počas druhej svetovej vojny. Jeho matka Mária Ivanovna, dievčenským menom Šelomovová, bola tiež robotníčka, prežila blokádu Leningradu. Vladimír Putin mal pôvodne dvoch starších bratov, ktorí sa narodili ešte v 30. rokoch. Jeho najstarší brat však zomrel niekoľko mesiacov po narodení a druhý brat zomrel počas obliehania Leningradu na záškrt.

V roku 1975 skončil právnickú fakultu Leningradskej štátnej univerzity, potom mu ponúkli službu v KGB. Už na škole vstupil do Komunistickej strany, ktorej členom zostal až do roku 1991. Istý čas pracoval na personálnom oddelení so Sergejom Ivanovom.

28. júla 1983 sa oženil s Ľudmilou Alexandrovnou Škrebnevovou, študentkou španielčiny a bývalou letuškou. Majú dve dcéry: Mariju, narodenú roku 1985 a Jekaterinu, narodenú roku 1986.

Vladimir Putin má suku labradorského retrívera menom Koni Polgrejv.

6. júna 2013 verejne oznámil svoj rozvod s Ľudmilou Škrebnevovou - Putinovou.[1]

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1985 Putin slúžil v Drážďanoch vo vtedajšom Východnom Nemecku ako legálny pracovník sovietskej vonkajšej rozviedky. Po návrate v roku 1990 pracoval na leningradskom magistráte. Spolupráca s primátorom Anatolijom Sobčakom priniesla Putinovi ovocie a v roku 1996 si ho všimli aj v Moskve. Ďalších niekoľko rokov budúci prezident zastával viaceré významné funkcie, až sa nakoniec v lete 1998 stal riaditeľom nástupkyne KGB – Federálnej Bezpečnostnej Služby. Celý ten čas však stál v pozadí a verejnosť ho takmer nepoznala.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

9. august 1999 bol Vladimir Putin na post prvého námestníka predsedu vlády, čo mu umožnilo aby bol neskôr toho istého dňa vymenovaný za predsedu novej vlády, pretože predošlý premiér Sergej Stepašin bol Jeľcinom odvolaný. Jeľcin 31. decembra toho istého roku prekvapil celý svet tým, že odstúpil a prenechal právomoci Vladimirovi Putinovi. V marci 2000 Putin ľahko vyhral prezidentské voľby a začal neúprosný boj proti bývalým najvplyvnejším mužov v okruhu Borisa Jeľcina. Za mreže sa dostal mediamagnát Vladimir Gusinskij. Niekdajšia sivá eminencia ruskej moci Boris Berezovskij musel odísť do exilu. Väčšina ruskej verejnosti sporný boj proti oligarchom len uvítala. Stratu nezávislosti médií, ktoré títo muži ovládali, si už málokto všimol.

Pokračujúce problémy však prinášala vojna v Čečensku, ktorú Putin rozpútal ešte ako premiér a hneď ju označil za protiteroristickú operáciu. Neutíchajúce boje a opakujúce sa krvavé teroristické útoky sa stali významným problémom krajiny. Životy vojakov, výbuchy alebo rukojemnícke tragédie v očiach verejnosti marili všetky hospodárske úspechy Putinovej vlády. Obmedzenie slobody slova v médiách a obvinenia z porušovania ľudských práv naštrbili imidž Putina na Západe. Ruského prezidenta však kritika nezastavila. Pustil sa do boja s najuznávanejšou ruskou firmou – ropným gigantom Jukos. Ktorý pre daňové podvody nakoniec nútený odpredať majetok a jeho majiteľ Michail Chodorkovskij bol odsúdený na 9 rokov väzenia.

Po tragédii v Beslane prišiel Putin s návrhom ešte väčšej centralizácie moci a potlačenia práv médií. Na druhej strane však Putin urobil obrovský krok na zblíženie Ruska so Západom, za čo si aj vyslúžil kritiku svojich najhorlivejších stúpencov. Jeho ústupky sa týkajú najmä ekonomickej sféry – ratifikoval Kjótsky protokol, núti ruských výrobcov prispôsobovať sa konkurencii na svetových trhoch, adaptuje ruské hospodárstvo na vstup do Svetovej obchodnej organizácie. Nedávno však prekvapil svojich oponentov aj tým, že odmietol prijať zákon, ktorý vážne obmedzuje prácu novinárov pri teroristickom útoku. Napriek mnohým problémom je Vladimir Putin naďalej v Rusku mimoriadne populárny. Bežní Rusi, ktorých sa vojna v Čečensku alebo obmedzenia slobody slova priamo nedotkli, tvrdia, že ich krajina potrebuje osvieteného vládcu s tvrdou rukou.

Kritici prezidenta však upozorňujú, že za vlády Putina Rusko stratilo šancu stať sa skutočne demokratickým štátom. Podľa nich chaos a úpadok za Jeľcina boli lepšie než riadená demokracia a nútená stabilita za Putina. Stále v ňom vidia človeka s mentalitou dôstojníka KGB, ktorý bolestne prežíval rozpad Sovietskeho zväzu a snaží sa o jeho obnovenie. Putin udržuje blízke vzťahy s pravoslávnou cirkvou, za jeden z jeho úspechov je považovaný podiel na uskutočnení rokovaní o zjednotení exilovej a domácej pravoslávnej cirkvi v máji 2007.

Na jeseň 2007 Putin menoval nového premiéra Viktora Zubkova. 1. októbra 2007 Putin oznámil, že po skončení svojho prezidentského obdobia bude opäť viesť svoju bývalú politickú stranu Jednotné Rusko do decembrových parlamentných volieb čo aj skutočne spravil a bol neskôr zvolený za premiéra. Nástupcom Putina na poste prezidenta sa stal jeho blízky spolupracovník a rodák z Petrohradu Dmitrij Medvedev. Putin ako premiér pozmenil ústavu a predĺžil funkčné obdobie prezidenta na 6 rokov. Vo voľbách do štátnej dumy jeho strana Jednotné Rusko získala takmer 50% hlasov. Po voľbách vypukli po celej krajine dovtedy nebývalé protesty. V roku 2012 opäť kandidoval za prezidenta a bol zvolený vo voľbách v prvom kole, keď získal vyše 63% hlasov[2].

Putin s fínskou prezidentkou Tarjou Halonen, v Turků 2.9. 2001

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BBC News
  2. Vladimir Putin získal 63,60 % hlasov zúčastnených voličov [online]. Moskva, Rusko : Centrálna volebná komisia Ruskej federácie, [cit. 2012-03-14]. Dostupné online. (v ruštine)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]