Ch-47M2 Kinžal
| Ch-47M2 | ||
|---|---|---|
 MiG-31K s raketou Kinžal zavesenou pod trupom | ||
| Typ: | Hypersonická raketa vzduch-zem | |
| Miesto pôvodu: |  Rusko
| |
| História služby | ||
| V službe: | od 2022 | |
| Základné údaje | ||
| Hmotnosť: | 4 000 kg | |
| Dĺžka: | 8 m | |
| Bojová hlavica: | trieštivo – trhavá jadrová | |
Ch-47M2 Kinžal je hypersonická balistická raketa vzduch-zem s plánovaným doletom 2 000 km. Je určená na ničenie pozemných alebo námorných cieľov.
Strela má byť integrovaná hlavne v stíhačke MiG-31 a strategických bombardéroch Tu-22M3M. Podľa niektorých zdrojov by sa mala v budúcnosti stať aj súčasťou arzenálu stíhačiek Su-57.
Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Presný rok spustenia vývoja Ch-47M2 Kinžal nie je známy, prvé schémy týchto rakiet, nesených na stíhačkách MiG-31, sa však začali objavovať na rôznych internetových fórach už od roku 2010.
K oficiálnemu predstaveniu strely Kinžal verejnosti spolu s ďalšími 6 novými strategickými zbraňami došlo pri výročnom príhovore ruského prezidenta Vladimira Putina Federálnemu zhromaždeniu, ktorý sa konal 1. marca 2018.[1][2] Počas Putinovho príhovoru bolo pustené demonštračné video, na ktorom možno vidieť MiG-31 so zavesenou raketou. Putin uviedol, že od 1. decembra 2017 je komplex Kinžal zavedený do výzbroje ruského letectva a je testovaný na základniach južnej vojenskej oblasti. K Putinovým slovám o vyzbrojení lietadiel MiG-31 novou raketou treba poznamenať, že v južnej vojenskej oblasti nemá ruské letectvo žiadne jednotky vybavené stíhačkami tohto typu. MiGy-31 sa nachádzajú len v 929. štátnom letovom skúšobnom centre Ministerstva obrany v Achtubinsku. Taktiež lietadlo s palubným číslom "modrá 592", ktoré sa nachádzalo v prezentačnom videu, nepatrilo ruskému letectvu, ale spoločnosti RSK MiG, ktorá uskutočňovala letové skúšky svojich stíhačiek na letiskách Žukovskij a Achtubinsk.
Ruské letectvo má päť až desať stíhačiek modernizovaných do verzie MiG-31K, na ktorých v súčasnosti testuje strelu Kinžal. Podľa vyjadrenia ruského ministra obrany Sergeja Šojgu od apríla 2018 vykonávajú lietadlá MiG-31 s raketami Kinžal pravidelné lety nad vodami Čierneho a Kaspického mora. K decembru 2018 zrealizovali posádky MiGov-31, vybavené strelami Kinžal, už viac ako 380 týchto letov.
V roku 2018 sa údajne začala integrácia Kinžalu aj do nadzvukového bombardéra Tu-22M3M, ktorý by mal uniesť až štyri rakety tohto typu. Treba však dodať, že pôjde skôr o teoretické maximum, pretože by to spôsobilo obrovský nárast odporu, čo by výrazne znížilo rýchlosť a dolet bombardérov. V reálnych bojových podmienkach však možno očakávať, že Tu-22M3M ponesie minimálne dve tieto strely.
Vo februári 2019 sa ruskej armáde podarilo otestovať Kinžal na vzdialenosť viac ako 1000 km. "Strely preleteli viac ako tisíc kilometrov a zasiahli všetky ciele o veľkosti osobného automobilu," uviedlo v súvislosti s týmito skúškami ruské ministerstvo obrany.[3]
V novembri 2019 bola strela Kinžal prvýkrát otestovaná v ruskej Arktíde. Počas skúšky vzlietla stíhačka MiG-31K z letiska v Olenegorsku a odpálila túto hypersonickú strelu na pozemný cieľ umiestnený na cvičisku Pemboi. Jeden zo zdrojov potvrdil, že raketa dosiahla rýchlosť Mach 10.[4]
17. februára 2022 noviny Izvestija s odvolaním sa na zdroje z ruského ministerstva obrany informovali, že v rámci ruského letectva bol vytvorený prvý letecký pluk, ktorý je vybavený hypersonickými raketami Kinžal. Tento pluk je dislokovaný v 148. centre bojovej prípravy v Savaslejke (Nižnonovgorodská oblasť).[5]
Konštrukcia a vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Raketa Kinžal (označovaná tiež ako Ch-47M2) by mala byť leteckým variantom balistickej rakety 9М723-1 systému Iskander. Mala by mať dĺžku 8 m a hmotnosť 4 tony. V dôsledku inštalácie aerodynamického krytu v prednej časti strely je Kinžal v porovnaní s raketou systému Iskander dlhší o 0,7 m. Ďalšou odlišnosťou je špeciálny kryt v zadnej časti strely, ktorý chráni trysky jej motora počas letu pri nadzvukových rýchlostiach. Po vypustení z lietadla a spustení motorov rakety sa kryt od nej okamžite oddelí.
Primárnym nosičom Kinžalu by mala byť špeciálne upravená stíhačka MiG-31K, ktorá môže niesť pod trupom jednu raketu tohto typu. Podľa vyjadrení ruských predstaviteľov táto hypersonická raketa dosahuje rýchlosť vyššiu ako Mach 10 a a dokáže manévrovať počas celej trajektórie letu, čo jej umožňuje prekonať akúkoľvek súčasnú a budúcu protivzdušnú obranu. Strela bude schopná ničiť pozemné alebo námorné ciele na vzdialenosť presahujúcu 2000 km.[6]
Raketa môže byť vybavená konvenčnou hlavicou s hmotnosťou asi 500 kg alebo môže niesť špeciálnu termonukleárnu hlavicu. Počas letu využíva Kinžal inerciálny navigačný systém s možnosťou aktualizácie súradníc zo satelitného systému GLONASS. V záverečnej fáze letu vyhľadáva strela ciele pomocou optického senzoru, čo jej umožňuje zasiahnuť ich s odchýlkou asi 1 meter.[7]
Bojové nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]
Ruská invázia na Ukrajinu[upraviť | upraviť zdroj]
Ministerstvo obrany RF informovalo, že 18. marca 2022 použilo hypersonické rakety Kinžal na zničenie veľkého podzemného skladu rakiet a leteckej munície ukrajinských jednotiek v dedine Deľjatyn v Ivano-Frankivskej oblasti.[8] Ako dôkaz použitia Kinžalu na Ukrajine bolo zverejnené video z ruského dronu zachytávajúce celý útok. Na základe tohto videa a porovnaním so satelitnými snímkami sa neskôr podarilo identifikovať zničené budovy. Z porovnania vyplynulo, že nešlo o sklad munície na západe Ukrajiny, ale o farmu na východe Ukrajiny (blízko ruských hraníc), ktorá bola navyše zničená už 12. marca 2022. Z toho vyplýva, že zverejnené video je podvrh a nedokazuje zničenie muničného skladu v Deľjatyne raketou Kinžal. Na druhú stranu sa nedá z otvorených zdrojov jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť, či na Ukrajine bola použitá raketa Kinžal.[9]
Ruské ministerstvo obrany informovalo, že 11. apríla zničila raketa Kinžal ukrajinské veliteľské stanovište v oblasti osady Časov Jar v Doneckej oblasti.[10]
Ruské letectvo podniklo 9. mája raketový útok na Odeský región. Z diaľkového bombardéru Tu-22M boli odpálené 3 rakety typu Kinžal, ktoré zasiahli objekty kritickej infraštruktúry. Bolo zničených 5 budov a 2 ľudia boli zranení.[11]
4. mája 2023 počas nočného útoku vystrelil pilot MiGu-31K z územia Ruskej federácie raketu Ch-47M2 Kinžal. Veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk uviedol, že ruskú hypersonickú strelu sa podarilo nad Kyjevom zostreliť pomocou novozískaných amerických protilietadlových systémov Patriot. Išlo o prvý známy prípad, kedy sa Ukrajine podarilo zostreliť túto modernú ruskú raketu. Bolo to tiež prvýkrát, čo Ukrajina použila obranné systémy Patriot.[12]
Zo štatistík zverejnených Ukrajinou vyplýva, že v priebehu roku 2023 odpálilo Rusko na ukrajinské ciele 40 rakiet Kinžal. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo 14 z nich zneškodniť, čo predstavuje 35 % úspešnosť.[13] Trinásť z týchto zneškodnených Kinžalov bolo vystrelených na Kyjev, ktorý je chránený americkým protiraketovým systémom Patriot. Ukrajinskí operátori tak preukázali 100% účinnosť Patriotu pri zachytení rakiet Kinžal. Týmto ukrajinské ozbrojené sily úspešne vyvrátili mýtus o schopnostiach rakety Ch-47.[14]
Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
Rusko
- Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie - podľa údajov z ukrajinského ministerstva obrany malo Rusko k 3. januáru 2023 len 43 rakiet Kinžal. Ruská federácia údajne v roku 2023 vyrábala menej ako dve rakety mesačne.[15]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Kinzhal complex substantially boosts Russia’s Aerospace Force capabilities — commander [online]. tass.com, [cit. 2023-03-15]. Dostupné online.
- ↑ Alastair Jamieson, Reuters, The Associated Press. Putin unveils new Russian nuclear missile, says it renders defenses 'useless' [online]. nbcnews.com, 2018-03-01, [cit. 2023-03-15]. Dostupné online.
- ↑ Kinžal potvrdil dolet 1000 km [online]. leteckymagazin.sk, 21.2.2019. Dostupné online.
- ↑ tass.ru, [cit. 2022-03-19]. Dostupné online.
- ↑ СЕРГЕЕВ, Александр. Полк истребителей МиГ-31К разместили на аэродроме Саваслейка [online]. gazeta.ru, 17 февраля 2022, 10:11, [cit. 2022-03-19]. Dostupné online.
- ↑ Testovanie hyperzvukových rakiet Kinžal pokračuje [online]. leteckymagazin.sk, 18.07.2018. Dostupné online.
- ↑ Гиперзвуковой бросок «Кинжала»: конкуренты еще - в «пеленках» [online]. 23.05.2018. Dostupné online. (ruský)
- ↑ В Минобороны РФ рассказали о применении ракет «Кинжал» на Украине [online]. 19.03.2022. Dostupné online. (ruský)
- ↑ Tyler Rogoway and Stetson Payne. We Have Questions About Russia’s Claimed Kinzhal Hypersonic Missile Use In Ukraine (Updated) [online]. thedrive.com, 2022-03-19, [cit. 2022-05-18]. Dostupné online.
- ↑ Специальная военная операция [online]. z.mil.ru, [cit. 2022-05-25]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Russian Troops Launch Another Missile Strike On Odesa Region, 2 People Injured [online]. ukranews.com, 2022-05-09, [cit. 2022-05-25]. Dostupné online.
- ↑ Ukraine downs Russian hypersonic missile with US Patriot [online]. apnews.com, 2023-05-06, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online.
- ↑ BEDNÁR, Vladimír. Ukrajinci ničia Rusom veliteľské centrá. Ruská top zbraň – protilodné strely (103. týždeň vojny). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-02-12. Dostupné online [cit. 2024-02-12].
- ↑ Ukraine's Air Force Reveals the Number of Downed Kinzhal-47 Missiles and Why Allies Give Launchers, Not Entire Air Defense Systems [online]. en.defence-ua.com, [cit. 2023-12-16]. Dostupné online.
- ↑ The Air Force of Ukraine Told What russia Spent Six Scarce Kh-47 Kinzhal Missiles On [online]. en.defence-ua.com, [cit. 2023-12-16]. Dostupné online.
