Heroín
Heroín, alebo diacetylmorfín je polosyntetický opiát, derivát alkaloidu morfínu, z ktorého sa pripravuje acetyláciou. Biela kryštalická forma je väčšinou jeho soľ s kyselinou chlorovodíkovou, diacetylmorfín hydrochlorid. Je silne návykový. Jeho trvalé užívanie spôsobuje pomerne veľkú toleranciu v porovnaní s inými látkami, aj keď bolo zaznamenané občasné užívanie bez odvykacích príznakov.
Obsah |
História [upraviť]
Po prvýkrát sa heroín syntetizoval v roku 1874[1] C. R. Alder Wright, britský chemik pracujúci v Londýnskej St. Mary’s Hospital Medical School. Skúmal reakcie morfínu s rôznymi kyselinami. Niekoľko hodín varil bezvodý morfín s acetanhydridom a získal tým silnejšie pôsobiacu acetylovanú formu morfínu, dnes nazývanú diacetylmorfín. Zmes odoslal na analýzu F. M. Pierceovi z Owens College v Manchesteri, ktorý spravil niekoľko testov na psoch a zajacoch.
Heroín ako liek po prvýkrát vyrobil Felix Hoffman z nemeckej farmaceutickej spoločnosti I.G. Farbenindustrie AG (dnes Bayer) v Elberfelde 11 dní po tom ako objavil aspirín. Bayer registroval heroín (pravdepodobne z nem. heroisch – heroický) ako ochrannú známku.
Od roku 1898 do 1910 bol predávaný ako nenávyková náhrada morfínu a ako detská medicína proti kašľu. Bayer predával heroín ako „liek“ pre ľudí závislých na morfíne do tej doby kým bolo objavené, že sa v črevách metabolizuje na morfín. Všetky opiáty sú v črevách metabolizované na identickú molekulu s odlišnou koncentráciou v krvi. Rovnako ako s aspirínom, Bayer stratil niektoré z jeho ochranných známok kvôli 1. svetovej vojne.
Použitie a účinky [upraviť]
Vo Veľkej Británii možno heroín dostať na lekársky predpis, aj keď patrí medzi prísne sledované liečivá (Class A drug). V súlade s britským liekopisom (British National Formulary – BNF) diamorfin hydrochlorid môže byť použitý pri liečbe akútnej bolesti, infarktu myokardu. Heroín (resp. všetky opiáty) sa vo Veľkej Británii bezplatne predpisuje drogovo závislým, aj keď od šesťdesiatych rokov je táto prax silne regulovaná[2].
Abstinenčné príznaky [upraviť]
Nerad a Neradová v knihe Drogy a mýty menujú nasledovné heroínové abstinenčné príznaky[3]:
- neutíšiteľná túžba po heroíne
- nepokoj, nespavosť, úzkosť, únava, zívanie
- slzenie, slinenie, potenie
- nevoľnosť, zvracanie, hnačka
- "husia koža" (vztýčené chĺpky), studená a vlhká tvár
- zvýšený tlak a teplota, zrýchlený tep a dýchanie
- kopanie, šklbanie svalmi a bolesti vo svaloch, spontánny orgazmus, štikútka
- leukocytóza, narušený metabolizmus minerálov
Vplyv na organizmus [upraviť]
- eufória
- upokojujúce (sedatívne) účinky
- závislosť vzniká už po troch podaniach[chýba zdroj]
- pri intravenóznom podaní (do žily) môže mať nárazový účinok (kick, flash) až smrť (zlatá dávka)
- pri intoxikácii bezvedomie, spomalené dýchanie až zástava dychu, zmenšnie zreníc, hypotenzia, znížená srdcová činnosť
Referencie [upraviť]
- ↑ http://opioids.com/heroin/heroinhistory.html
- ↑ NERAD, Jindřich Míša; Ludmila Neradová (1998). Drogy a mýty, s. 17.
- ↑ NERAD, Jindřich Míša; Ludmila Neradová (1998). Drogy a mýty, s. 74.
Iné projekty [upraviť]